Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaBerserkovia a história násilia

Berserkovia a história násilia

Vždy keď fúkol ten nepríjemný vietor z kopcov, Sorenovi vhnalo studenú zmes dažďa a mrazu priamo do tváre. Pod obitú prilbu sa zažieral neznesiteľný chlad, mokré vlasy namŕzali a pomaly si necítil krk. Dážď ostro dobiedzal na odhalené krvavé rameno ostrými ihličkami. Soren necítil nič. Stál na okraji lesa a pozoroval súmrak padajúci na osadu. V ušiach mu hučala krv ktorú po celom tele zbesilo naháňalo veľké srce bojovníka. Tlkot a šum prehlušovaný krikom dedinčanov. Krikom nenávisti a bolesti. Oplátovaný drevený štít navlhol a oťažel, no Soren necítil nič, tuho stískal v ruke meč dychtivý po krvi. Zrak mu zastierala temná hmla krvilačnosti, pudu šelmy ktorá sa nezastaví pred ničím. Taký bol Soren, obávaný Berserk, ktorého čoskoro počká vyhostenie. Tak ako iných jeho „druhu“.

Berserkovia boli obávaní bojovníci, typy mužov, ktorých vojnový rik dokázal vyhecovať do stavu, kedy bojovali aj napriek fatálnym zraneniam. Necítili bolesť, necítili zľutovanie, necítili dokonca ani únavu. Niektoré pramene (vikingské ságy) uvádzajú tak vysokú mieru bojachtivosti, že zo samej netrpezlivosti mnohokrát zmasakrovali sami seba ešte skôr, než prišlo na skutočný boj.

Toto berserkské besnenie malo byť podporované odvarom z voskovníka http://www.bogmyrtle.com/ . Rýpať do berserka sa nevyplácalo, pretože prchlivosť ich povahy a takmer žiadne zábrany veľmi často spôsobovali, že provokatér si už nikdy nezaprovokoval. Táto črta bola hojne využívaná počas Vikingských nájazdov, kedy sa lúpilo, drancovalo, znásilňovalo a vraždilo, ako kázal mrav. Napriek tomu neboli ľudia z berserkov príliš nadšení, čo dokazuje aj časté vyhosťovanie berserkov, známe z vikingských ság. Rovnako aj pri našom hypotetickom berserkovi Sorenovi.

Podľa vikingského práva mala rodina zavraždeného nárok na krvnú pomstu alebo kompenzáciu v podobe „krvavých peňazí“. Ak bola obeť blízka pomstiteľovi, najčastejšie sa problém riešil zabitím, no veľmi to záležalo na tom, či bol vrahom obete berserk. Keďže bolo veľmi nepravdepodobné, aby berserka premohol jeden človek (zriedka kedy aj viac a straty mohli byť vysoké, darilo sa to len veľmi koordinovaným a masívnym útokom viacerých útočníkov na jedného berserka), rodina sa radšej uspokojila s krvavými peniazmi.

Podľa niektorých antropológov sa ľudia tradičných spoločností desia násilia – používajú to ako argument, že takýto ľudia sú mierumilovní (Knauft, 1987 podľa Dunbar a kol., 2007 ). Pravdepodobnejšie vysvetlenie ale je, že sa desia násilia, lebo zažívajú jeho následky častejšie, než by chceli. Nemusia ho zažívať denne, spomienka na jedinú udalosť vážneho násilia za 10 rokov stačí na kvalitné vystrašenie väčšiny z nás.

Príčiny násilia sú rôzne. Bežnejšie sú boje a násilie vychádzajúce z potreby získavania/hájenia zdrojov, prípadne boj o sexuálneho partnera. Zistilo sa, že muži bývajú agresívnejší ak ich má opustiť partnerka. Cieľom násilia potom môže byť buď ona, alebo sok. Násilie, ako napríklad u berserkov, môže byť dobrou stratégiou v ukazovaní zdatnosti – „nezačínaj si!“.

Vojny a občianske spory sú často výsledkom etnických či iných bojov o kontrolu nad oblasťou. Nedostatok zdrojov je častým dôvodom migrácie skupín (napríklad lúpežných výprav Vikingov).

Násilie môže prekvitať, ak dosahy činov na aktéra nie sú hnané pred zodpovednosť, alebo násilníci nemajú v spoločnosti žiadne putá či povinnosti. Dokazuje to napríklad rozsiahle znásilňovanie v nemecku spôsobené postupujúcou ruskou armádou počas druhej svetovej vojny. Ľudia majú strach z jedincov, ktorí sa takpovediac utrhnú z reťaze a stanú sa nekontrolovanými. Extrémne prejavy násilia sú spoločnosťou silno odsudzované.

Získavaním poznatkov o vzniku a pretrvávaní násilia sa evoluční biológovia snažia pochopiť a poukázať na možné spôsoby regulácie takéhoto správania. Vďaka pochopeniu týchto aspektov môžu byť morálne a etické princípy spoločnosti poupravené, aby sa zvýšil tlak na potenciálnych aktérov násilia a aby sa takéto správanie lepšie regulovalo.

„Osoby vyslovujúce sa k sociálnym a humanitným vedám príliš často zamieňajú biologické porozumenie násiliu s názorom, že takéto násilie je „prirodzené“, nevyhnutelné alebo že nemôže byť zmenené. Krátka odpoveď znie: Samozrejme zmenené byť môže. Zmena chovania závisí u ľudí, tak ako i u zvierat, na meniacom sa pomere medzi stratami a ziskom. Násilie a iné prvky antisociálneho správania sú omnoho menej bežné v miestach, kde nimi môžeme získať menej (ako vo väčšine moderných spoločností, kde je obyčajne každý pomerne dobre majetný), alebo kde je vysoké riziko odhalenia lebo trestu“

P.I.

Zdroj:
Barret, Dunbar, Lycett – Evoluční psychologie člověka, vydal Portál, Praha 2007

Pekné video na pobavenie:
http://www.youtube.com/watch?v​=MV5w262XvCU

2 komentáre

  1. Sladko-kyslá pomsta | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 11, 2011 at 09:45 

    [...] – zákony, postihy, sankcie, to všetko je istou formou pomsty spoločnosti voči priestupkom. U Vikingov sa dokonca rozhodovalo, či bude pomsta krvná, alebo „finančná“ v závislosti od kalkulácie [...]

  2. Urahara4október 04, 2013 at 22:44 

    mendzi -> medzi

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.