Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaKde sídli duša?

Kde sídli duša?

Keďže nie sme vševediaci ani všemohúci, no radi poznávame svet, často krát sa stretávame s informáciami, faktami, ktoré nás doslova uchvátia. Nové poznatky vedia vniesť svetlo do tmavých a zaprášených kútov tohto sveta a dať nám malé vodítko k odpovediam na rôzne otázky. Samozrejme sa hneď objavia nové a nové otázky, no to robí poznanie zábavné a nekončiace. Na tejto ceste za poznaním sa môžeme stretnúť s rôznymi informáciami, niektoré nás prekvapia svojou novosťou v zmysle prevrátenia toho, čo sme predpokladali. Sú aj iné, ktoré sa vynoria z toho, čo už poznáme, no ani na um nám neprišlo spojiť si fakty.

Vtedy hovorím o tom pravom osvietení mysle, pretože na jednej strane nás podpichne fakt, že sme sami na to neprišli – aké je to zjavné, a na druhej nám toto poznanie silne brnkne na vnútornú strunu.
Veda robí náš život zaujímavým, lebo odhaľuje skryté miesta, hovorí nám o nás, akí sme. Vytvára tento svet, obkolesuje nás na každom kroku. Je to výsledok myslenia a bádania človeka. Čo sa dá robiť, ak evidencie smerujú jedným smerom? Čo ak my sami prichádzame na to, že odpoveď na nejakú otázku je zjavná, no nechce sa nám osvojiť si ju ako fakt? Čo ak sú veci, ktoré aj tak zaryte a akosi romanticky nechceme pokladať za fakt, nejaké zadné dvierka, ktoré sme si nechávali ako zálohu?

Je dobré si to nevšímať, alebo sa tváriť že niečo také nejestvuje? Nebolo by jednoduchšie sa na tieto faktické pripomienky vždy pozrieť, zamyslieť sa a nájsť si v nich východisko? Rovnako ako nemôžeme uskočiť pred faktom, že na nás pôsobí gravitácia (keď tak neuskočíme ani príliš vysoko, ani ďaleko), ťažko uskočíme pred ostatnými faktami, ktoré pre nás zbiera vedecký výskum.

Volajme to ťažký kaliber, alebo niečo čo vám zatarasí dvierka a budete si musieť vyrobiť nové. Niekoho aj zabolí, ale na druhú stranu sú nové dvierka lepšie situované, takže to nie je až tak márny boj.

Prečo taký klišé úvod? Možno sa niekto pousmeje nad mojou naivitou, no viem, že je aj veľa takých, ktorých sa obsah tohto príspevku dotkne – dotkne sa zadných dvierok. Pre mňa to tiež bola kedysi, ani nie tak dávno informácia, pri ktorej som ostal čumieť do blba. Uvidíme čo urobí s vami. Pridávam pár citátov:

Predtým ešte básnická multiotázka:
Ak sme výsledkom evolúcie, ak naše telá sú výsledkom evolučnej histórie našich predkov, je aj náš mozog výsledkom evolúcie a teda je ľudská psychika výsledkom evolúcie?

V práci nazvanej „Prečo toľko kriku, ak sme všetci Darwinisti?“ Donald Symons poukázal, že rozdiel medzi názormi tradičných sociálnych vedcov, evolučných antropológov, biológov a psychológov, ktorí boli inšpirovaní knihou „Adaptácie a prírodný výber“ (George Christopher Williams) sa netýka toho, či mozog je alebo nie je výsledkom výberu.Myšlienka „psychologickej (mozgovej) adaptácie“ sa ponúka každému, kto akceptuje, že ostatné časti ľudského tela sa vyvinuli pod taktovkou Darwinovskej selekcie. Skutočne, predstava, že zvyšok tela sa vyvinul pod tlakom výberu, pričom výber súčasne nepôsobil aj na mozog kontrolujúci celé telo, je absurdná. Každému, kto súhlasí s myšlienkami evolúcie je jasné, že ľudský mozog musí obsahovať vyvinuté štruktúry, ktoré spracovávali informácie z prostredia, sprevádzali pocity a správanie, čo bolo v konečnom dôsledku adaptívne v prostredí.Presnejšie povedané, adaptácie sú mechanizmy, ktoré Darwinovská selekcia „vyvinula“ pretože vyriešili mnohé problémy v prostredí, ktorým čelili naši predkovia. Činnosťami týchto riešení sú „funkcie“ adaptácií.Napriek tomu, že mnoho ľudí považuje fyzické vlastnosti za „nepodobné“ (nepodobné sa myslí ich vznik vplyvmi prostredia) psychickým (mentálnym) vlastnostiam, tento pohľad je chybný. Mozog, hoci to niekto nazýva psyché, je fyziologický komponent tela.Fakticky je mozog časťou fyziológie a anatómie, ktorý kontroluje ostatné fyziologické a anatomické časti tela pomocou spracovávania informácií z prostredia. Ak teda evoluční psychológovia hovoria o vyvinutých „psychologických mechanizmoch“, v skutočnosti vravia o fyziologických mechanizmoch nervového systému ktorý je z pohľadu súčasného vedeckého poznania jediný nositeľ vzorcov správania.Veľa sociálnych vedcov verí, že človek prejavuje len pár veľmi všeobecných psychologických mechanizmov; evoluční psychológovia predpokladajú mnoho špecifických mechanizmov. Tento evolučný pohľad je podobný tomu, čo mnohí kognitívni vedci považujú za modularitu mysle (citácia od Gazzaniga, 1995).Za jeden z dôvodov, prečo množstvo sociálnych vedcov nepozná evolučnú teóriu, považujeme ich chybné presvedčenie, že adaptácie sú natoľko všeobecné, že majú len veľmi malý význam.

Existujú myšlienky, že naša ľudská prispôsobivosť rýchlym zmenám prostredia je výsledkom veľmi všeobecných adaptácií, ktoré sa ako keby mohli aplikovať na veľké množstvo situácií. Ako taký viacúčelový nožík MacGyvera, ktorý by bol vo svojej podstate veľmi jednoduchý:

Existencia environmentálne podmienenej flexibility správania je často mylne používaná ako argument sociálnych vedcov voči existencii špecializovaných štruktúr mozgu. „Veľa autorov, zdá sa, verí že z flexibility správania vyplýva existencia jednoduchých, amorfných mentálnych štruktúr. Existuje mnoho textov antropologickej literatúry z ktorej vyplýva takéto niečo: Ľudské stvorenia nemajú žiadnu prirodzenosť (niečo stále, čo sa vyvinulo ako psychologický mechanizmus), pretože esenciou ľudskej adaptácie je plasticita, ktorá umožňuje rýchle prispôsobenia sa zmenám prostredia. Takéto texty majú ale i opačný výklad: Extrémna plasticita správania (rýchle prispôsobovanie) môže znamenať extrémnu mentálnu zložitosť a stabilitu, ktorá je podstatou ľudskej prirodzenosti.“ (citát od Symonsa).My ľudia sme úžasní sociálni stratégovia, a naše sociálne správanie je očividne unikátne v zmysle plastickosti. Táto plastickosť nevyžaduje od ľudskej psychiky iba aby pozostávala zo špecializovaných mechanizmov, ale tiež aby bola viac rozmanitá a zložitá v štruktúre, než je psychika iných organizmov.V roku 1989 kognitívny neurovedec Michael Gazzaniga uviedol dôkaz, že aspekty ľudského poznávania sú štruktúrne a funkčne organizované do oddelených jednotiek (modulov) a tieto spolupôsobia na tvorbe mentálnej aktivity. Gazzaniga zhrnul svoju správu takto: „… keď si uvedomujeme rôzne uvedené pozorovania, je dôležité mať na pamäti evolučnú históriu nášho druhu. V priebehu tejto evolúcie boli účinné systémy „vyberané“ ako riešenie kritických výziev prostredia. V tomto boji nie je zázrakom, že existujú špeciálne systémy (moduly), ktoré sú aktívne pri riešení špecifických a dôležitých úloh.“ Gazzanigova správa je podporená rozsiahlou evidenciou o tom, že ľudská psyché je tvorená množstvom špeciálnych adaptácií.Dôkazy o špeciálnych adaptáciách v ľudskom mozgu sú hojné. Symons, Cosmides, Tooby, Barkow, Buss, Gazzaniga, Pinker a mnoho ďalších nazhromaždili mnoho dôkazov o tom, ako sa špeciálne ekologické problémy preniesli do mechanizmov spracovávania informácií z prostredia. I keď evoluční psychológovia rozoberajú presné úrovne špecializácie jednotlivých mechanizmov mozgu, všetci súhlasia a sú zajedno, že mozog je omnoho špecializovanejší, než predkladajú rôzni sociálni vedci. Ako poznamenáva evolučný antropológ Paul Turke: „s výnimkou niektorých staromódnych behavioristov…. my všetci pracujeme aby sme sa priblížili k pochopeniu podstaty viac či menej špecifickým mechanizmom ktoré tvoria ľudské psyché.“

Poznámky:
–Prostredie – prostredím ktoré je vlastne ozubeným súkolesím evolúcie sa myslí aj prostredie ľudskej spoločnosti. Okrem toho, že na našich predkov počas evolučnej histórie pôsobili podnebie, prístup k potrave a predátori, veľmi silným tlakom sme si my sami. Hľadanie partnera, jeho získanie, udržanie a výchova potomkov, snaha o reprodukčný úspech – toto všetko sa odohráva v ľudskej spoločnosti a medzi ostatnými jedincami tohto spoločenstva.

— Genetická adaptácia nevzniká počas života – ak si odrežeme dva prsty v každej generácii, neznamená to, že sa začnú v našej rodine vyskytovať o dva prsty chudobnejší jedinci. Výber funguje tak, že ak má nejaký jedinec vrodenú výhodu v prežití, získaní zdrojov a partnera, a tým sa viac množí, táto výhoda sa dedí a stáva sa adaptáciou (veľmi hrubo, veľmi zjednodušene povedané). Tento proces trvá ale veľmi veľa generácií. Peknou ilustráciou je šľachtenie psov (kde evolučným mechanizmom je výber mláďaťa s požadovanými vlastnosťami – tlak spôsobuje človek).

Tento článok podnieti určite veľa otázok. Text bol publikovaný v roku 2000 a citované texty ako aj vedecké poznatky z ktorých autori vychádzajú sú tiež staršieho dáta. Článok nemá za cieľ povedať alebo tvrdiť, že človek je „robot“, stroj, ktorý je naprogramovaný len na určité veci. Má za úlohu poukázať na to, že i keď sme výsledok veľmi dlhého evolučného procesu. Sme veľmi zložitými a komplexnými bytosťami so schopnosťou a možnosťami poznať sa, pochopiť a dúfajme aj vyriešiť mnohé problémy, ktorými ľudskí jedinci hojne disponujú. Možno sme natoľko schopní, aby sme vedeli napraviť obrovské chyby, ktoré sme doteraz napáchali – sami na sebe ale i na tejto planéte, pre ktorú sme len pohybujúcimi sa žmolkami biomasy.

Niekedy mám nutkavú tendenciu sa na určité fakty pozerať cez prsty. No myslím, že lepšie je pochopiť čo sa z toho dá použiť na to, aby tu bolo lepšie.

P.I.

zdroj:
Thornhill R and Palmer CT (2001). A Natural History of Rape: Biological Bases of Sexual Coercion. The MIT Press. ISBN 0-262-70083-2.

Obrázok: http://dbm.neuro.uni-jena.de/research/evolution-and-development/

15 komentárov

  1. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postmarec 18, 2012 at 01:28 

    [...] Do hry vstupujú ďalšie elementy, ktoré okresávajú možnosti, že by sa človek dostal zo svojich ilúzií bez komplikácií. Ako vo všetkom, sú emociolálne hýbatele veľmi silné a čím viac emocionálnej zviazanosti človek s danou témou má, tým silnejšie sa zubami nechtami bude snažiť brániť ju. A to aj napriek dôkazom ťažkého kalibru. [...]

  2. Branislav Jurajapríl 05, 2012 at 23:05 

    práve že ma to ani neprekvapvuje, nakoľko keď v podstate náhodné udalosti vedia pretransformovať evolučných "looserov" na špičku potr. reťazca tak je dosť pravdepodobné, že musí byť vzťah medzi dávnou udalosťou a osobnostnou črtou človeka (veľmi hrubo povedane)...

  3. joejún 03, 2013 at 06:24 

    Článok pojednáva o zložitých psychologických mechanizmoch, ale to nie je duša.Duša je - z nábožensko filozofického pohľadu - čisté bytie, naše vnútorné "ja". Mozgové štruktúry dušu netvoria - má ich nielen živé telo, ale aj mŕtve telo bez duše.

    • Peter Istenikjún 03, 2013 at 09:41 

      Poprosím diskutovať k veci. Si na stránke venovanej kritickému mysleniu a odstraňovaniu vlastných omylov v myslení, hodnotení informácie a diskutovaní. V tomto komentári si podal tvrdenie ktoré je chybou zvanou "special pleadings"-> "ale to nie je duša.Duša je - z nábožensko filozofického pohľadu - čisté bytie, naše vnútorné "ja"" , k tomu si pripísal niečo, čo sú tvoje domnienky neopodstatnené faktami a poznaním ->"Mozgové štruktúry dušu netvoria - má ich nielen živé telo, ale aj mŕtve telo bez duše.". Takéto typy komentárov nie sú vhodné pre konštruktívnu diskusiu. Prečítaj si, prosím, niektoré naše články, aby si sa tomu mohol vyvarovať. Na našej stránke je priestor pre akýkoľvek komentár, ktorý je podaný slušne a relevantne, berúc do úvahy zameranie stránky a držiac sa zásad rozumného uvažovania, ktoré sa snažíme podporovať. Ďakujem za pochopenie.

      • joejún 03, 2013 at 22:10 

        Pardon, som tu nový a málo skúsený. Prečo to nie je vhodné pre konštruktívnu diskusiu?

        • Peter Istenikjún 03, 2013 at 23:15 

          Si tu nový a málo skúsený, ako píšeš. Staň sa viac skúsený a pochopíš, prečo to nie je vhodné pre konštruktívnu diskusiu. Na našich stránkach sa dozvieš, stačí čítať, čo je tu napísané.

          • joejún 04, 2013 at 08:51 

            Dobre, mám pocit že to už chápem, tak to skúsim sformulovať trochu inak:
            "Je tu možnosť, že duša predstavuje samotné bytie človeka a nie jeho psychické procesy.V tom prípade by bol článok zavádzajúci, pretože sa témy v podstate netýka."

            Je tento komentár v poriadku alebo tam mám ešte niečo vylepšiť?

          • Peter Istenikjún 04, 2013 at 10:15 

            Nie, nie je v poriadku, stále je to special pleading, snažíš sa preformulovať pojem a chápanie "duše" tak, aby si sa vyhol tej kritike, ktorá je opodstatnená v článku. Je jedno ako ty chápeš dušu a ako si ju formuluješ, článok pojednáva o bežnom chápaní a formulácii. A to, že ty si ju formuluješ inak neznamená, že zrazu existuje a že je to niečo, o čom je hodnotné sa baviť.

            Formuluješ dušu ako "duša predstavuje samotné bytie človeka", a to je zbytočne rozvitá veta, pretože samotné bytie človeka je jeho existencia. Podľa Occamovej britvy je zbytočné zmnožovať súcna, ktoré sú na vysvetlenie nejakého javu nepotrebné. Pojem duše je na vysvetlenie existencie človeka, jeho podstaty a činov nepodstatná, zbytočne pridávajúca atribút, ktorý je neopodstatnený a nie je anticipovateľný z poznania. Iba z poverčivosti a kognitívnych omylov.

            Nazvi to duša, Ki, energia, akáša, astrál, čokoľvek, sú to len zbyotočné slová, ktoré nemajú v reály opodstatnenie.

  4. joejún 04, 2013 at 23:01 

    Nesnažím sa o prekrútenie, iba o náhľad na vec z vyššej perspektívy.

    Netvrdil som, že duša nutne existuje, ale to, že duša nemusí nutne neexistovať. (Argument z ignorancie) Preto som napísal "Duša je...z nábožensko filozofického pohľadu ..." (teda že podľa nich existuje) a nie iba "je ..." akože naozaj existuje.

    Čo je to to "bežné chápanie"? Duša je všeobecne chápaná ako nehmotný pojem, takže každý ju môže chápať inak. "Po smrti duša odchádza" je takisto rozšírený názor a preto som to napísal ... "bytie"... ale zrejme sa tam skôr hodí slovo "vedomie".

    Duša môže byť chápaná aj ako "vedomie a psychické procesy", ale radšej to skrátiť (tiež Occamova britva).

    • Peter Istenikjún 05, 2013 at 08:19 

      V článku sa popisuje funkcia našej psychiky, ktorá bola aj je, podľa mnohých nezávislá od fyzickej podstaty hmoty a nebola podrobená evolučnému výberu. Jednalo by sa o niečo mimo mechanického vzniku pomocou prírodného, sociálneho a sexuálneho tlaku. Duša spadá do pojmov, ktoré ľudia považujú za niečo, čo je "vyššie" od hmotnej podstaty našich tiel. A toto je vyvrátené samou podstatou a fungovaním mozgu.

      Čiže pojem duša je úplne zbytočný ako aj idea duše, ktorá je úplne nezmyselná. Všetky ostatné pojmy ako vedomie, psychické procesy atd... sú celkom dobre definované a skúmané, a nie sú nad rámec hmoty a našej evolučne vyvinutej formy.

      Takže áno, Occamovou britvou to môžeme strihnúť. Ak by sa ukázalo, že mozog a psychika, ktorá na ňom "funguje" má ešte iné atribúty, ktoré by nespadali do obsahu skúmania doteraz objavených štruktúr a mechanizmov, tak sa možno objaví nový pojem, ale myslím, že od duše bude mať obsahovo ďaleko.

      Článok je v kocke zhrnutím, že ani naša psychika nie je nič iné, než prejav hmoty, ktorý podliehal výberu.

      • joejún 06, 2013 at 06:53 

        Pojem duša je zbytočný a nadbytočný len dovtedy, než sa pokúsime definovať smrť.

        Ak duša existuje, tak smrť je len niečo ako zmena jej trvalého bydliska.To sa mi zdá normálne a pochopiteľné.

        Ak duša neexistuje, tak je tá definícia veľmi rozporuplná. Smrť je zánik, zánik je smrť, ale čo tieto pojmy pre nás znamenajú? Je možné ju opísať ako niečo a zároveň nič, trvá večne a zároveň vôbec, dočkáme sa jej všetci a zároveň nikto. Neexistuje v nej čas a jeho delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť, nie je tam ani priestor, nemá žiadne farby a zvuky.Vlastne neexistuje a predsa je objektívne reálna pre všetky bytosti.

        • Martin Biesjún 06, 2013 at 08:39 

          Smrť je ukončenie základných biologických funkcií. Zvyšok príspevku je zbytočný.

          • joejún 07, 2013 at 07:41 

            Možno je zbytočný a možno nie. Aj v samotnom článku sa píše:

            "Je dobré si to nevšímať, alebo sa tváriť že niečo také nejestvuje? Nebolo by jednoduchšie sa na tieto faktické pripomienky vždy pozrieť, zamyslieť sa a nájsť si v nich východisko?"

          • Peter Istenikjún 07, 2013 at 08:35 

            Áno, to platí o faktických pripomienkach, ktoré si ani ty nejak veľmi nepripúšťaš a tie sú, že človek je hmotný organizmus, závislý od hmoty, evolučne vyvinutý a jeho psychické procesy sú výsledkom toho vývoja, sú hmotné a hmotou ovplyvňované. To sú fakty, ktoré sú v opačnom postavení voči "duševným" special pleadingom.

            My tu máme jasne a nejeden krát zadefinované formy ideí, o ktorých máme záujem a má pre nás a ľudí s podobným zmýšľaním, zmysel diskutovať. Ty sem stále vkladáš idey, ktoré sme už dávno prešli, zanalyzovali a zamietli pre nedostatok dôkazov a pre veľmi intelektuálne neplodný význam. Nie sú pre nás nové, nie sú pre nás zaujímavé. Skepticizmus je postoj a schopnosť práce s určitými metódami a než si ich človek osvojí, zanalyzuje množstvo klišé, ktoré sú bežne medzi ľuďmi zaužívané. Nie je to tak, že "zrazu som skeptik a zamietam všetko", som skeptik, pretože som všetko k čomu som prišiel prehodnotil, a nepodstatné nezmysly zavrhol ako stratu času. Je mnoho iných skupín, ktoré sa zaoberajú aj takýmito vecami vo voľnom čase. Možno by táto téma bola vhodná pre nich. Pre nás, nakoľko vieme na akých princípoch ľudská psychika a existencia funguje (to nie sú úplne neznáme a nedosiahnuteľné méty), je to zbytočné a nepraktické, my sa snažíme poznávať svet okolo seba, na otázky získať fakty, nie si vymýšľať odpovede.

            Nosíš štrk do pekárne.

            "Možno je zbytočný a možno nie." No pre nás je, na tejto stránke je polemika o tom, či by sme nenašli nejaký GAP, kam by sme vedeli natlačiť nejakú fancy predstavu duše kompletne zbytočná, navyše, nepodstatná a nevhodná.

          • Martin Biesjún 07, 2013 at 08:55 

            Faktické pripomienky sú super, keby si nejakú napísal, radi by sme sa k nej vyjadrili. To čo si písal doteraz, faktické pripomienky nie sú. Pretože ako sa dá odvodiť už z názvu, faktické pripomienky sa zakladajú na faktoch a tie si neposkytol, teda sú to iba pripomienky, nie faktické pripomienky. Fakt je niečo, čo vieš preukázať, dokázať aj ostatným, nedá sa tak označiť ľubovoľná fantázia, ktorá sa ti zdá zaujímavá v rámci verbálnej gymnastiky.

            Doporučujem takýto postup pri písaní. Ak chceš niečo napísať, rovno sa sám seba spýtaj, na akom fakte to tvrdenie zakladáš a ako vieš jeho pravdivosť dokázať (my to tak robíme pri vlastných príspevkoch, lebo keby sme to nespravili sami sebe, tak to spraví niekto za nás a bolo by nepríjemnejšie, ak by nám naše tvrdenie vyvrátil niekto iný, než my sami). Ak to vieš dokázať, napíš z akého faktu vychádzaš. Ak nevieš a máš stále pocit, že by to malo byť pravdivé, začni googliť. Ak nájdeš fakty podporujúce tvoje tvrdenie, tak super, pokračuj ako v predošlom prípade. Ak nič nenájdeš, buď hľadaj ďalej (a možno sa dopracuješ k faktom, ktoré to tvrdenie vyvracajú - a ktoré my môžeme poznať, alebo nakoniec nájdeš niečo, čo to naozaj podporuje) alebo to nechaj tak a nepíš to. Každopádne prvý level kontroly vlastných tvrdení by si si mal spraviť sám. Ako si písal, si tu nový a neskúsený. Začať si sám kontrolovať opodstatnenosť vlastných tvrdení je nevyhnutný krok k získavaniu skúseností.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.