Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyMozogÚčinok po pohybe (motion aftereffect)

Účinok po pohybe (motion aftereffect)

Posted 23 mar, 2012 by in Mozog0

Predtým, než sa pustíte do ďalšieho čítania, skúste si túto optickú ilúziu:

Pozerajte približne minútu do stredu obrázka, potom sa pozrite niekde mimo obrazovky, napríklad na stenu alebo na svoju ruku (to je lepšie).

Kedykoľvek pozorujete takýto jav, ide o takzvaný „účinok po pohybe“ (motion aftereffect). Je to podobné, ako keď vstúpite zo slnečného prostredia do tmavej miestnosti, všetky veci vyzerajú ešte tmavšie, než v skutočnosti sú. Alebo z tichej miestnosti do hlučnej – zvuk sa zdá byť oveľa hlasnejší. Keďže človek je skôr vizuálny typ, najviac zábavy si užije s optickými afterefektami. Môžete si to vyskúšať i tu:
http://www.at-bristol.org.uk/m​otion.html

Čo robí tento jav takým „divným“? V niektorých oblastiach mozgu určených na videnie, sa nachádzajú bunky reagujúce na pohyb. Máme množstvo buniek reagujúcich na rôzne typy pohybu. Náš mozog je vlastne taká kopa zdrátovaných čipov, pričom každý čip reaguje na nejaký špecifický signál. Niektoré bunky reagujú na pohyb, iné zase na polohu objektu. Vďaka tomu, že moduly reagujúce na pohyb sú odlišné od modulov vyhodnocujúcich a kalkulujúcich polohu, môžeme zažiť ilúziu pohybu aj tam, kde sa nič v skutočnosti nehýbe.

Mnohé optické ilúzie počítajú priamo s klamom, ktorý vzniká už v očiach, napríklad ak sa vám nejaký obraz pri dlhšom pozeraní „vypáli“ do sietnice. Neskúšajte to so slnkom.. V tomto prípade sa však ilúzia odohrá priamo vo vašom mozgu a vy si teraz môžete overiť, že to tak ozaj je:

Spustite si ilúziu znovu, pričom tento krát si jedno oko zakryte. Pozerajte na obrazec a keď odvrátite zrak, prekryte otvorené oko a pozerajte tým, ktoré bolo doteraz zatvorené. Dobré že? Ilúzia pokračuje aj v druhom oku. Momentálne ste pocítili, aké to je, obrazne, „pozerať sa mozgom“.

Rôzne mozgové bunky pohybovo-vizuálneho systému spustia aktivitu pri rôznych typoch pohybu. Niektoré reagujú na horizontálny pohyb, niektoré na pomalý pohyb smerujúci zhora na dol. Iné reagujú na pohyb doľava, v uhle 27 stupňov, ďalšie na rôzne rýchlosti, smery a uhly. Každá bunka je nastavená reagovať na určitý pohyb a nebude reagovať na pohyb v úplne inom smere a rýchlosti. Druh pohybu, ktorý vnímame, závisí od toho, ktoré neuróny sú aktivované. Ak však niektoré bunky reagujú dlhší čas, sila ich aktívnosti sa pomaly znižuje, čo sa nazýva adaptácia (prispôsobenie). Takže ak pozeráte na čierno-bielu špirálu, bunky, ktoré sú aktivované touto špirálou pomaly znižujú silu reakcie.

Odvrátenie pohľadu od špirály znamená návrat k normálnemu stavu, no nie pre adaptované bunky. Tie teraz reagujú na signály oveľa menej, v porovnaní, než bunky reagujúce na pohyb v opačnom smere, ktoré neboli špirálou aktívne. Normálne by sa tieto sady buniek medzi sebou vyvažovali, no momentálne sú bunky opačného pohybu aktívnejšie. Napriek tomu, že sa nič nehýbe, váš mozog interpretuje odozvu z neurónov ako pohyb v opačnom smere.

Ak máte predsa len pocit, že sa táto ilúzia odohrá čisto iba kvôli únave zraku, vyskúšajte si pokus znovu:
Pozerajte na obrazec, no pred odvrátením zraku zatvorte oči na 20 sekúnd. Ak by šlo o únavu zraku, efekt by sa za tých 20 sekúnd stratil…

Zdroj: Tom Stafford & Matt Webb – Mind Hacks: Tips and Tools for Using Your Brain.
obrázok: http://www.canadiangeographic.ca/atlas/Images/Glossary/Railway.jpg

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.