Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKritické myslenieVitajte na Použime rozum!

Vitajte na Použime rozum!

Posted 09 aug, 2011 by in Kritické myslenie5

„Vo veku internetu sa moja rola ako učiteľa zmenila. Už nie som potrebný ako zdroj informácií, tie si moji študenti môžu jednoducho stiahnuť z internetu sami. Skôr je mojou kľúčovou úlohou inšpirovať vedecký životný štýl, zvedavosť a túžbu dozvedieť sa viac.“ Max Tegmark

Žijeme v informačnom veku. Dnes, viac než kedykoľvekhttp://fanbois.files.wordpress.com/2011/01/thinking-man.jpg predtým má osoba sediaca za počítačom s prístupom na internet možnosti disponovať takmer akoukoľvek informáciou, ktorá sa vo svete nachádza. Internet je miestom vymieňania a zdieľania informácií, obsahov, ktoré dokážu v momente obletieť svet a šíriť sa priam pandemicky. Nie je to však len internet, televízne a rozhlasové médiá majú ešte stále svoje miesto v informačnej distribúcii. Niet sa čo čudovať, že množstvo dynamických informácií, ktoré na nás chrlia médiá, autority či naši blízki, môže často niesť aj zmätočný či protichodný obsah a človek stojaci v takomto prúde často tápe.

Na jednej strane sme bezpochyby zvieratá, porovnateľné so všetkými ostatnými zvieratami. Naše pľúca, srdcia, mozgy sú zložené zo živočíšnych buniek, prijímame potravu, dýchame, rozmnožujeme sa. V dobe, kedy biológovia tak úspešne vysvetlili väčšinu našich podobností s ostatnými živými tvormi, musíme si položiť opačné otázky: Čím sme iní? Líšime sa našou skvelou inteligenciou, naším vedomím, jazykom, alebo čím vlastne? Najčastejšou odpoveďou je, že sme skrátka inteligentnejší než akýkoľvek iný druh. (Blackmore, 2001).

Vedci a filozofi od Galilea po Davida Huma mali guráž stáť za intelektuálnymi princípmi a logikou. Veda založená na racionalite, ktorú nám načrtli, nám prináša nespočetné výhody. No nie je to len materiálny pokrok. Zvýšené očakávania od života, zdravie, trávenie voľného času, ktoré nám umožňuje moderná medicína a priemyselná technológia, dali ľuďom viac času na vzdelanie, rozvoj kreativity a uvažovanie nad životom. (Dawkins, 2007).

V evolučnej histórii bolo pre našich predkov dôležité vytvárať si nástroje, ktoré im pomohli prežiť. Chytrosť človeka, tak často vyzdvihovaná ako hlavná odlišnosť od ostatných živočíchov, nám každý deň pomáha prežiť v neustále sa meniacom svete. Súčasné nástroje sú už veľmi vzdialené pästným klinom, zmenili sa i nástroje, ktoré nám umožňujú pozorovať svet. Či začneme pri sklenenej šošovke a prejdeme až k urýchľovačom, náš pohľad na svet sa zmenil, vidíme hlbšie do štruktúry, za čo vďačíme vedeckému pokroku. Menia sa aj spôsoby, ako pristupujeme k informáciám.

Susan Blackmore považuje všetky informácie za mémy. Podľa oxfordského slovníka sú mémy: základné prvky kultúry, o ktorých je možné tvrdiť, že sú dedičné negenetickou cestou, obzvlášť imitáciou. Každé ľudské jednanie, vedomé či nevedomé, vzniká zo zložitých interakcií medzi mémmi, génmi a ich produktami v zložitom prostredí (Blackmore, 2001).

Keď vyrastáme, zvykneme byť vcelku dôverčiví, veríme takmer všetkému, čo nám povedia – hlavne autority a dospelí, knižky, politici, televízia, Youtube, internet. Je tu akési more informácií, ktoré sa na nás valí. Ako dokážete rozlíšiť čo je pravda a čo lož, ako to viete? Ľudia veria divným veciam, pretože náš mozog je „poprepájaný“ za účelom nachádzania zmysluplných vzorcov a spojitostí… …Veľa vzorcov je skutočných, je dobré vedieť ktoré to sú a to nazývame učenie. Spojíme si A s B a často je skutočne A spojené s B. Problém je, že mnoho spojitostí nie je reálnych (Shermer, 2009).

Tak ako vedci používajú nástroje pri získavaní údajov pre výskum, tak i bežný človek používa určité poznávacie nástroje na získavanie informácií pre svoj vlastný vnútorný svet. Naše povedomie, názory, postoje sú ovplyvnené tým, čo sme si z vonkajších informácií (mémy) osvojili a ako sme tieto obsahy zaradili do predošlých schém.

Kognitívne skreslenia
Praxou je, že i napriek snahe byť čo najviac objektívni, podliehame často, denne, v každý moment rozmanitému množstvu skreslení vo vlastnom vnímaní. „List of cognitive biases“ na wikipédii je dôkazom, že si ich nesieme naozaj mnoho. Sú vrodené, evolučne vyvinuté (napríklad Pareidolia) ale i sociálne podmienené (Dunning-Kruger efekt). Vychádzajú z nedokonalosti zmyslov, nedostatočných údajov, či predsudkov. K nim sa pridáva ďalšie množstvo Omylov v logickom uvažovaní (Fallacy), a výsledkom je rozsiahle pole myšlienkových nástrojov, ktoré nám ale neprinášajú veľký osoh. Často skôr naopak, dokážu nás doviesť do bludiska slepých uličiek.

Kritické myslenie
Jedným z najlepších nástrojov na rozoznávanie kvality a hodnoty informácií je kritické myslenie. Kritické myslenie je intelektuálny proces aktívneho a zručného ponímania, aplikovania, analyzovania, syntetizovania a/alebo hodnotenia informácií zozbieraných, alebo vytvorených pozorovaním, zažitím, myslením, komunikáciou. Je to vodítko k dôvere a konaniu. Vo svojej podstate je založené na univerzálnych intelektuálnych hodnotách, ktoré prehodnocujú vlastnosti vecí (informácií): jasnosť, presnosť, správnosť, jednotnosť, významnosť, presvedčivosť dôkazov, rozumnosť, hĺbku, šírku a poctivosť. (Criticalthinking.org)

Informácie do seba zapadajú a vytvárajú štruktúru a celky. Do tejto štruktúry sú ľahšie prijímané nové informácie, odpovedajúce tomu, čo sa v štruktúre nachádza (Blackmore, 2001). Ak sú jednotlivé veľké celky tvorené nedostatočnými, nekvalitnými, či až nehodnotnými informáciami, z nových budú prijímané zase iba podobné.

Myslenie je veľmi často predpojaté, skreslené, nesústredené, neinformované či neúplné. Napriek tomu kvalita nášho života a produktov, ktoré vytvárame závisí práve na kvalite nášho myslenia. Nekultivované myslenie je nákladné, či už finančne, alebo v kvalite života. Excelentné uvažovanie musí byť teda neustále trénované (Criticalthinking.org).

Podľa portálu Criticalthinking sa správne mysliaci človek vyznačuje:
– Nastoľuje zásadné otázky a problémy, formuluje ich jasne a presne;
– Získava a vyhodnocuje dôležité informácie, pomocou abstraktných ideí použitých na ich
interpretáciu, efektívne prichádza na opodstatnené závery a výsledky, testuje ich voči
podstatným kritériám a štandardom;
– Má otvorenú myseľ voči odlišným myšlienkovým systémom, rozoznáva a vyhodnocuje, ak je to potrebné, ich závery, vplyv a praktické dôsledky;
Efektívne komunikuje s ostatnými pri riešení komplexných problémov;

Pomocou metód kritického myslenia dokáže človek prehodnotiť súčasný stav vedomostí a názorov, čím mení vlastnú stávajúcu „memetickú“ štruktúru. Do tejto štruktúry ďalej prijme len informácie, ktoré prejdú kritickým filtrom, čiže majú určité vyššie kvality.

Žijeme v informačnom svete, no taktiež vo svete Hoaxov, mýtov, povier, chybných vyhlásení, informačných manipulácií. Tento svet je dynamický a zložitý a preto musíme i my byť dynamickí, hlavne v myslení.

P.I.

ďalšie články: http://www.facebook.com/pouzim​e.rozum?sk=app_10531514314

Zdroje:
ARIELY, D. 2010. The Upside of Irrationality: The Unexpected Benefits of Defying Logic at Work and at Home. London: HarperCollinsPublishers. 2010. 352 s. ISBN 978-0-00-735477-1

BARRET, L. – DUNBAR, R. – LYCETT, J. 2007. Evoluční psychologie člověka. Praha: Portál. 2007. 512 s. ISBN 978-80-7178-969-7

BLACKMORE, S. 2001. Teorie memů – kultura a její evoluce. Praha: portál. 2001. 236 s. ISBN 80- 7178-394-3

DAWKINS, R. 2007. Enemies of reason. (video dokument) http://richarddawkins.net/ http://en.wikipedia.org/wiki/T​he_Enemies_of_Reason

SAGAN, C. 2000. The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark. New York: Random house USA Inc. 2000. 457 p. ISBN 13: 9780345409461

SHERMER, M. 2002. Why people believe weird things: pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. New York: Henry Holt and Company, LLC. 2002. 349 s. ISBN 0-8050- 7089-3

SHERMER, M. 2009 Baloney Detection Kit. (video dokument). http://www.michaelshermer.com/ http://www.michaelshermer.com/​2009/06/baloney-detection-kit/

WISEMAN, R. 2009. 59 Seconds – Think a little, change a lot. London: Macmillan. 2009. 357 s. ISBN 978-0-330-51160-5

Internet:
http://www.criticalthinking.or​g/aboutCT/define_critical_thin​king.cfm
http://edge.org/q2011/q11_prin​t.html
http://en.wikipedia.org/wiki/L​ist_of_cognitive_biases
http://en.wikipedia.org/wiki/F​allacies

5 komentárov

  1. Ako rozoznať pravdu od nezmyslov? | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)júl 23, 2011 at 17:50 

    [...] myslenie ide ruka v ruke so vzdelaním a to určite nie je na zahodenie v žiadnom prípade. Dnes, v dobe informácií valiacich sa zo všetkých strán ako lavína, je kritické myslenie všepotrebnou lopatou, alebo [...]

  2. Konšpirácie vysvetľujú svet (?!) | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 07, 2011 at 08:30 

    [...] vedecké princípy by mali byť trpezliví a zhovievaví, mali by vysvetľovať ostatným, prečo je potrebné osvojiť si tieto metódy, prečo neveriť konšpiračným a často nebezpečným [...]

  3. “Skúste to upresniť, prosím.” | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 09, 2011 at 17:55 

    [...] od ostatných živočíchov si dokážeme pod pojmami predstavovať činnosti a konať podľa nich. Imitácia, ktorou sa tak veľmi, podľa S. Blackmore, líšime od zvierat takto naberá nový level. Naša [...]

  4. L. Scott a kol. – 50 největších mýtů populární psychologie | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 11, 2011 at 13:32 

    [...] keď zámerom našej knihy je, aby slúžila ako sprievodca pri vyhodnocovaní psychologických mýtov, zároveň vrelo dúfame, že ju [...]

  5. Veda o krok ďalej | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 25, 2011 at 12:26 

    [...] Vďaka mysliteľom minulých dôb, ktorí používali rozum sme od nich dnes tak vzdialení, až im samým by to pripadalo magické. Škoda, že toho nie sú svedkami. Miesto toho sú dnes vedci svedkami opovrhovania a škodoradosti tých, ktorí z ich ovocia žijú. Okrem toho je medzi nimi obrovská priepasť. A to sú ten istý druh, z tej istej planéty. No a sme zasa na začiatku.. [...]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.