Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaBrainstorming ako (ne)tvor kreativity

Brainstorming ako (ne)tvor kreativity

„Vypít Pangalaktický megacloumák je podle Stoparova pruvodce asi jako nechat si vyrazit mozek z hlavy plátkem citrónu obaleným kolem masívní zlaté cihly.“ Stoparuv pruvodce po Galaxii

Pangalaktický megacloumák odrážajúci sa od strapatej hlavy sa mi vždy vybaví, keď počujem slovko brainstorming. Táto technika je známa snáď každému, kto pracoval v tíme na nejakej kreatívnej úlohe. Dosť častou terapiou býva brainstorming na vysokých školách, kde si na „psychohodinách“* snažíme hlavu totálne roztrieskať hromami bleskami, lebo sa tak špičkujeme k vyšším výkonom. Napriek všeobecne dokonalým a geniálnym výsledkom takýchto „sedení“ som sa osobne nikdy nevedel ubrániť pocitu, že výsledok nášho úsilia je taká hlúposť, ktorú by som sa sám pred sebou hanbil vôbec považovať za nápad. A nebol som sám, takýchto paranoikov nás bolo viac.

Techniku zaviedol Alex Osborn, predstaviteľ reklamného priemyslu ako techniku na zvýšenie kreativity a tým pádom tvorby viac skvelých nápadov. Bolo to začiatkom 40. rokov minulého storočia a tento nápad sa stretol s pozitívnym ohlasom. Až tak pozitívnym, že sa brainstorming používa dodnes.

Kľúčovým „poznatkom“ tejto techniky je, že človek je dva krát viac kreatívny, ak spolupracuje s ostatnými.

Hlavnými „zákonmi“ brainstormingu sú:

  • Sústrediť sa na kvantitu – je potrebné nazbierať čo najviac možných nápadov, predpokladom je, že v kope nápadov sa medzi balastom nájdu aj efektívne a novátorské riešenia.
  • Nehodnotiť – počas brainstormingu sa zbierané idey neprehodnocujú, nekritizujú a nekategorizujú.
  • Prijať netradičné riešenia – prijať riešenia z mnohých aj neobvyklých uhlov pohľadu

Kombinovať a posúvať idey – dobré nápady môžu byť kombinované za účelom vytvorenia ešte lepších alebo posúvané ďalej asociatívnymi metódami, tak sa napríklad základný nápad zmení na komplexné riešenie.
(prebrané z wikipedie)

V praxi to vyzerá tak, že skupina ľudí sedí a každý, kto má slovo, sa snaží povedať čo najviac voľných nápadov k téme, ktoré ho v danú chvíľu napadnú, pričom jeden tieto nápady zapisuje. Počas procesu sa jednotlivé nápady nehodnotia ani nezavrhujú. Na konci sa zozbierané dáta kategorizujú, hierarchizujú, triedia až sa pomaly dostávame k nejakému výsledku. Žiaľ, nie je taký dobrý ako by sme čakali.

Zarážajúce na tom je, že brainstorming nevychádza zo žiadneho riadneho výskumu, je to v podstate tiež len nápad, ktorý sa ujal. No a v tom je háčik celej veci – podľa výskumov vyplýva nielen to, že nie je celkom efektívny, ale je to i spôsob ako z ľudí vytrieskať horší výkon.

Profesor Richard Wiseman spomína vo svojej knihe 59 sekúnd niekoľko vedeckých výskumov, ktoré poukázali na veľké nedostatky a neefektívnosť tejto metódy. Z výskumov vyplýva, že najkreatívnejšie nápady a najlepšie výsledky dosahujú ľudia ak pracujú samostatne. V tomto bode sa výskumy podľa Wisemana dotýkajú takzvaného Bystander effectu.

Viac sa tejto problematike venuje sociálna psychológia pod pojmom Sociálna lenivosť (Social Loafing).

Ak ťahá za povraz jeden človek, je zodpovedný sám za seba a preto vydá väčší výkon než keď je v skupine, kde sa zodpovednosť rozptyľuje na viacerých a jednotlivec vydá priemerný až podpriemerný výkon. Tento jav sa uplatňuje aj v iných teamových aktivitách.

Nesmieme však zamieňať kolektívnu prácu a prácu pod dohľadom pasívnych svedkov:
ak človek na niečom pracuje sám za seba a má pri sebe svedkov, vykoná činnosť oveľa lepšie, než ak by pracoval niekde osamote. R. Wiseman to popisuje ako kontrolu, ktorú nad nami majú iní ľudia a okrem toho sa dá využiť ako dobrý povzbudzovač k svedomitejšej práci.

P.I.

Zdroje:
Profesor Richard Wiseman – 59 seconds
Malcolm Gladwell – Bod zlomu
http://en.wikipedia.org/wiki/B​rainstorming
http://en.wikipedia.org/wiki/S​ocial_loafing
http://en.wikipedia.org/wiki/A​udience_effect
http://en.wikipedia.org/wiki/D​rive_Theory_%28Social_Psycholo​gy%29

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.