Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKlamAko rozoznať pravdu od nezmyslov?

Ako rozoznať pravdu od nezmyslov?

Ako rozoznať pravdu od nezmyslov?
Posted 30 jan, 2012 by in Klam10

Dám ti tento prach, s ním odhalíš všetku  nepravdu a klam, ktorou sa ťa budú ľudia snažiť opantať. Uvidíš aj, koľko je klamstva vo vašom ľudskom svete, koľko je takých, čo sa snažia úskokom a ľsťou vkradnúť do myslenia, opantať ho a naviesť na zlé chodníčky. S týmto práškom získaš moc, o akej sa ti ani nesnívalo..

Za pomoci C.Sagana, vám dám trošku z „toho“ – nie je to prášok, ale skôr nástroj. Dáme vám balíček na odhaľovanie nezmyslov, jadro toho, čomu vravíme kritické myslenie. Nebude to celistvý viacúčelový nôž (alebo skôr britvy), bude to kostra spôsobu uvažovania.
Ale ešte nie, ešte chvíľu sa skúsme spoločne pozrieť na to, ako odhaľujeme podvody v každodennom živote. 

Vojdeme do mäsiarstva, kde chceme kúpiť pol kila krkovičky. Mäsiar odkrojí kus mäsa, zbalí a podá cez pult s tým, že je to to, čo sme chceli. Akože?! Len tak odkrojí a podá?! „Len ho pekne zvážte, vážený, predsa chcem vidieť, čo kupujem a či je to to, čo som chcel/a!“

Teraz sme práve použili to, čo je súčasťou každého vedeckého bádania – overili sme si tvrdenie pomocou merania – mäsiar tvrdil, že vám dáva pol kila krkovičky a my sme pomocou váhy zistili, či je to pravda. Na krabiciach od mlieka býva napísané, že je čerstvé, no my si to i tak môžeme overiť pohľadom na dátum výroby. A naozaj to robíme vždy, keď chceme kúpiť mlieko čerstvé. V obchodoch sú váhy, výrobky majú označenia hmotnosti, objemu, dátumu, obsahu a iných vecí. Toto všetko slúži na overenie, či je výrobok taký, aký chceme.

Používame váhy, metre, meradlá na to, aby sme si overili, či robíme naozaj to, čo chceme. Toto všetko sú nástroje pomocou ktorých overujeme, sú to také naše každodenné vedecké pokusy.

Vidíte, aké je to jednoduché a prirodzené? Keďže ľudia radi klamú, aby získali výhody, tiež si radi overujú, či ich niekto neklame. Kritické myslenie je nástroj, ktorý môžeme mať po ruke, aby sme si vedeli zvážiť, premerať a overiť, či nám niekto ne/klame. Je to taký passam, podľa ktorého si vieme porovnať argumenty a rozhodnúť sa. Nechcem tým vôbec povedať, že naši blízki klamú. Klamstvo môže byť aj nevedomé tvrdenie nepravdy, ak človek, ktorý ju tvrdí, na jej získanie kritické myslenie nepoužil. Klamať môžeme aj my sami, buď seba alebo iných. Prečo, to sa tiež dozviete.

Balíček na odhaľovanie nezmyslov

Predstavujem vám balíček, súbor spôsobov ako pozerať na veci okolo seba, na myšlienky a argumenty iných, no aj tie svoje. Zostavil ho Carl Sagan vo svojej knihe Demon-Haunted World. Ak ho skúsite použiť, svet už možno nikdy nebude taký, aký ste ho videli doteraz.

Kritické myslenie sleduje konkrétny cieľ: vytvárať a pochopiť rozumné argumenty, no predovšetkým dokázať rozlíšiť mylné alebo klamlivé argumenty. Otázkou nie je, či sa nám páčia závery, ktoré sa vynárajú z argumentov, ale či závery sledujú prvotnú myšlienku a či je táto myšlienka pravdivá.

Tieto nástroje sú takí malí vrabci, ktorí pomáhajú popoluške – nám – triediť popol a plevy od zrna:

  • Vždy musí existovať nezávislé potvrdenie o „fakte“. (fakt je v úvodzovkách, pretože pokiaľ argument nie je potvrdený, nie je faktom).
  • Podnecujme opodstatnenú a vecnú debatu o dôkazoch so vzdelanými ľuďmi rôznych názorov na vec.
  • „Argument z autority“ má len malú váhu – „autority“ robia chyby, robili ich a aj ich robiť budú.
  • Berme do úvahy viacero hypotéz o jednej veci. Ak je tu niečo, čo je možné vysvetliť, premyslime všetky možnosti, ako to vysvetliť z rôznych uhlov pohľadu. Potom premyslime všetky testy, ktorými by sme dané tvrdenia mohli vyvrátiť. To, čo nakoniec prežije bude najlepšou možnou odpoveďou, než to čo by sme získali osvojením „prvého čo nám napadne“.
  • Nesnažme sa ľpieť na argumente, ktorý sa nám páči len pre to, že je náš. Spýtajme sa sami seba, prečo sa nám taká myšlienka páči, porovnajme ju s alternatívami. Skúsme nájsť rozumné dôvody, prečo zamietnuť túto ideu. Ak to neurobíme my, urobia to iní a to bude možno nepríjemné
  • Kvantifikujme: Ak má niečo, čo sa snažíme pochopiť nejaké rozmery či parametre, môžeme to lepšie odlíšiť od ostatných hypotéz. Čo je príliš kvalitatívne, je aj otvorené mnohým vysvetleniam. Samozrejme, existuje mnoho právd vo veciach rôznych kvalitatívnych odtieňov (estetika, móda, umenie), ktoré sa ťažko konfrontujú. No i tak ich skúsme nájsť.
  • Ak čelíme reťazcu argumentov, každý kúsok takejto reťaze musí súvisieť s celkom, vrátane prvotného argumentu (premise) – nielen s niektorými.
  • Occamova britva: ak existujú dve teórie vysvetľujúce tú istú vec, vyberme si tú, ktorá je jednoduchšia. (Gravitácia môže byť spôsobovaná siedmimi trpaslíkmi ťahajúcimi za lanká, alebo sila a zakrivenie priestoru. Ak chceme veriť trpaslíkom, musíme ich dokázať, vysvetliť a podobne.. lepšie je vziať do úvahy tú silu a podobne.)
  • Vždy sa zaujímajme, či môže byť určitá teória, aspoň z princípu falzifikovaná. Myšlienky, ktoré nemôžu byť testované, nefalzifikovateľné, nie sú ani príliš hodnotné. Vezmime napríklad myšlienku, že náš vesmír a všetko v ňom je len jednoduchou časticou, ako napríklad elektrón, v omnoho väčšom Ultravesmíre. Lenže ak nemôžeme nikdy získať informácie z vonkajšieho prostredia nášho vesmíru, nie je taká myšlienka bez možnosti vyvrátenia?

Kontrolovaný experiment je pri získavaní vedeckých informácií základom. Ak je vytvorený nový liek na určitú chorobu s tvrdením, že v 20% pomáha liečiť chorobu, musíme sa uistiť, že kontrolná vzorka, ktorá bude užívať iba obyčajný placebo cukor nebude mať rovnaké či lepšie výsledky. Ak bude argument, že nový liek lieči chorobu lepšie, musíme opať overiť, či nemá rovnaké účinky ako ten starý(plus negatívne účinky samozrejme).

Predstavme si, že sme na lodi a máme problém udržať v sebe konzumované potraviny. Môžeme si vziať na ruku akupresúrny náramok, alebo užiť liek na kinetózu. Vezmeme obe a zistíme, že nevoľnosť pominula. Čo to spôsobilo? Náramok, alebo liek? To zistíme jedine tak, že si nabudúce vezmeme iba jednu z týchto vecí. Ale čo ak nie sme tak zapálení pre vedecké myslenie a radšej si vždy vezmeme obe veci – len tak, pre istotu? Nič sa nedozvieme, nakoniec ešte so sebou vláčime 5 kíl amuletov, zajačích labiek pre šťastie (šťastní to zajaci), ládujeme sa pilulkami a popíjame odvary z okvetných lístkov čerešní, prípadne šnupeme prášok z nejakých častí živočíšnych orgánov.

Najlepšie je, ak sú experimenty robené takzvanou dvojito-zaslepenou metódou, kedy ani experimentátor ani pokusný subjekt nevedia, komu je aký prípravok poskytovaný a ani kto je v akej skupine subjektov. Všetky výsledky sa odhalia až po skončení experimentu. Takto je čo najviac eliminovaný problém s manipuláciou výsledkov, či už z dôvodu „priania si pozitívneho výsledku“, alebo manipulácie subjektov.

Tento balíček nie je rozhodne kompletný, kritické myslenie sa musí rozvíjať. Porovnávanie argumentov funguje, no iba ak máme s čím porovnávať. Čím viac o veciach vieme, tým lepšie vieme triediť. Ťažko vytriedime informácie z oblasti, v ktorej nie sme doma, no môžeme si pomôcť. Kritické myslenie ide ruka v ruke so vzdelaním a to určite nie je na zahodenie v žiadnom prípade. Dnes, v dobe informácií valiacich sa zo všetkých strán ako lavína, je kritické myslenie všepotrebnou lopatou, alebo ešte lepšie – vidlami – niektoré informácie treba totiž prehádzať na kopu, kam patria.

Aj napriek tomu, že nie sme expertmi vo všetkom, môžeme si v ďaka kritickému mysleniu vytvoriť hierarchiu informácií a podrobné informácie si z rôznych zdrojov dohľadať. Využívajme možnosti internetu, keď už ho tu máme. Používajme rozum. My sa budeme neustále snažiť prinášať informácie, ktoré rozšíria tento balíček.

P.I.

* Aplikáciou kritického myslenia v bežnom živote, pri počúvaní správ z médií, vyhlásení politikov, či pri diskusii s priateľmi možno narazíte na argument od blízkych, že ste príliš upätí na dôkazy, materialistickí, alebo „málo otvorení“. Mňa vždy napadne niečo také, ako som na začiatku písal o mäsiarovi.. Spýtajte sa, či si nechajú vážiť alebo merať tovar.. Informácie sú tiež druhom tovaru.

Zdroj: Carl Sagan – The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark

Obrázok2: autor

Zaujímavé video pripravil aj Michael Shermer.

Ľudia okolo youtube „kanálu“ Qualia Soup pripravili na tému veľa zaujímavých videí, oplatí sa preklikať, angličtina nutná.  

10 komentárov

  1. Internetoví trotlíci | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 19, 2011 at 11:49 

    [...] sviňa“. Tento trotlík má komplex akademickej nedocenenosti, jeho “novátorské” (často však zastaralé a nepoužiteľné) názory potrebuje šíriť ďalej, a plodiť tak z predošlých trotlíkov svoje kópie. Trotlíci [...]

  2. Realita Matrixu – môžeme spoznať svet? | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 08, 2011 at 20:25 

    [...] to, čo naozaj je, je tak veľmi subjektívne, že akokoľvek sa snažíme racionálne spoznávať, unikajú nám hlbšie pravdy. Veľa hnutí, ideí a názorov, sa snaží ľudí presvedčiť, že svet, ktorý je okolo nás, je [...]

  3. S. Lilienfeld a kol. – 50 největších mýtů populární psychologie | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 18, 2011 at 18:56 

    [...] povedať, že nie. Ak sme aj dosiahli toľkého uvedomenia a na nadprirodzené sa pozeráme kritickou optikou, nemôžeme, samozrejme, vedieť všetko. Preto často krát aj nevedomky spoliehame na niektoré [...]

  4. Príručka kritického svišťa | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 18, 2011 at 19:20 

    [...] Lilienfelda a kolektívu. Rozšírené zoznamy o ďalšie chyby a omyly nájdete tu, tu,  i tu , tu. Komplexné zoznamy chýb a omylov uvažovania a argumentácie nájdete tu a [...]

  5. Synchronicita – Prečo vidíme súvislosti tam, kde žiadne nie sú? | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)november 06, 2011 at 14:48 

    [...] http://www.pouzimerozum.sk/2011/07/21/ako-rozoznat-pravdu-od-nezmyslov/ This entry was posted in Človek, správanie, evolúcia, Klam, Konšpirácie, mýty a iné ovce, Kritické myslenie, Mozog, Veda and tagged kritické, mágia, myslenie, Omyl, poverčivosť, symbol, znamenia by Peter Istenik. Bookmark the permalink. [...]

  6. Kritická superschopnosť | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)január 04, 2012 at 01:33 

    [...] superschopnosť? Jednoznačne naučiť sa myslieť – kriticky myslieť, naučiť sa rozlišovať medzi faktami a bludmi a naučiť sa hodnotiť informácie. Konečne superschopnosť, ktorá naozaj funguje, [...]

  7. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 22:51 

    [...] existujú alebo nie, tento svet nie je od nich závislý, a môj domnelý duchovný rast je len báchorka. Dokonca vás to môže i uraziť, že som si dovolil, na základe niečoho čo nemá evidentný [...]

  8. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postfebruár 19, 2012 at 12:36 

    [...] alebo nie, naša fantázia vie byť síce veľmi bujná, no realita ju vždy nejak preletí. Carl Sagan, Stephen Hawking, Neil deGrasse Tyson, Michio Kaku, Richard Dawkins, Sam Harris, Michael Shermer a [...]

  9. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postfebruár 21, 2012 at 23:40 

    [...] Mediálne bažiny Nobelova choroba Argument z neznalosti Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie Ako rozoznať pravdu od nezmyslov Náchylnosť k potvrdzovaniu Omyl texaského ostrostrelca Ukážku toho, ako sa dá kritické [...]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.