Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeČlovek, správanie, evolúciaÚvod do sebaklamov a chýb argumentácie

Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie

Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie

Kritické myslenie nás učí, čo robiť pri hodnotení informácií. To však nie je všetko. Podľa hesla „Človek, spoznaj sám seba.“ sa musíme oboznámiť i s tým, ako k informáciám nepristupovať. Sami pre seba sme tými, ktorí nás môžu skvelo a kvalitne oklamať, dokonca oklamať dokonale. Pre zopakovanie: nikto vás tak dobre neoklame, ako vy sami. Ak ste ešte netrpeli sebaklamom, asi nežijete príliš dlho, alebo zrovna jedným veľmi kvalitným sebaklamom trpíte.

Existuje pekný zoznam omylov a klamov, ktorým podliehame denne, niektoré sú dokonca evolučne podmienené a súvisia s prispôsobením sa prostrediu. Sú to by-produkty a postupne si ich rozoberieme. Zatiaľ teda, čoho sa vyvarovať pri hodnotení a prijímaní informácií, alebo čomu najčastejšie v argumentácii podliehame?

Carl Sagan k tomuto zoznamu udáva ešte jednu myšlienku: „Veľmi veľa dobrých príkladov omylov možno pozorovať u politikov a v náboženstvách, pretože títo ľudia sú často zvoľní obhajovať dve protichodné tvrdenia naraz.“

Na čo si teda dať pozor?

 

  • Ad hominem – z latinčiny „na človeka“. Je to útok na argumentujúceho, nie spytovanie argumentu: „Človek xy je silný obhajca kreacionizmu, takže jeho námietky voči evolúcii netreba brať príliš vážne.“
  • Argument z autority – „Človek xy je vedec, preto je pravda to, čo vraví. / Človek xy je vysoký duchovný, preto je pravdou čo tvrdí.“ – neprehodnotenie argumentov iba pre to, že ich vyslovil vážený človek. Vo vede nie je autorita, skôr sú experti. Každé tvrdenie sa dá a má prehodnotiť, nech ho vyslovil ktokoľvek.
  • Argument neblahých následkov„Boh odmeňujúci a trestajúci musí existovať, pretože ak by neexistoval, potom by spoločnosť príliš upadla a stala sa nebezpečnou – možno až nezvládnuteľnou“ Alebo: „Obžalovaný v známom prípade vraždy manželky musí byť odsúdený, inak to bude inšpiráciou pre ostatných mužov, aby zabili svoje ženy.“
  • Odvolanie na ignoranciu – Argument z ignorancie –  tvrdenie, že všetko, čo nebolo vyvrátené musí byť pravdivé a naopak. „Nie je žiaden dôkaz, ktorý by ukázal, že žiadne UFO nikdy na Zemi nepristálo, to znamená, že UFO existuje a vo vesmíre jestvuje extraterestriálny inteligentný život.“* Alebo: „Existuje mnoho kaziliónov iných svetov, no o žiadnom nevieme, že by mal morálnu mieru ako my na Zemi, preto je Zem stále stredobodom Vesmíru.“ Takýto argument sa dá veľmi ľahko zmiesť zo stola vetou: Absencia evidencie neznamená evidenciu absencie (Ak nevieme dokázať, že niečo nie je možné, nie je to dôkazom, že to možné je).
  • Špeciálna prehlásenie, často na znovuzískanie tvrdenia (výhody) v ťažkej rétorickej debate. Je veľmi časté u ľudí, ktorí svoje presvedčenie hája z emocionality: „Ako môže milosrdný Boh odsúdiť všetky generácie k utrpeniu len kvôli tomu, že dvaja ľudia na začiatku zhrešili?“ Špeciálne prehlásenie: „Vôbec si nepochopil/a význam „slobodnej vôle“. Alebo: „Ako môže Boh povoliť svojim nasledovníkom z rôznych vyznaní – každého svojim vlastným spôsobom – užívať si štedrosti Božej milosti, aj napriek toľkej krutosti, ktorej sa dopúšťajú zas a znova?“ Špeciálne prehlásenie: „Opäť si nepochopil/a slobodnej vôli. Okrem toho, Boh jedná tajomnými spôsobmi, Božie cesty sú nevyspytateľné..“
  • Vyžiadať si otázku (petitio principii ) – nastáva vtedy, keď tvrdenie, ktoré potrebuje dôkaz je vyslovené bez toho dôkazu, alebo je tvrdením bez zmyslu, podobné ako tautológia (definícia, ktorá odkazuje sama na seba): „Ópium  spôsobuje ospalosť, lebo má uspávacie účinky.“ Toto tvrdenie je bezvýznamné, pretože nič nedokazuje ani nerieši. Ako argument je neuspokojivý a vyvoláva viac otázok, než rieši. (alebo: „Voda je kvapalina mokrého charakteru.“)
  • Pozorovateľov výber alebo tiež zoznam obľúbených okolností. Francis Bacon to charakterizoval ako: „Rátanie zásahov a ignorácia minutí.“, tiež známe aj ako Omyl texaského ostrostrelca
  • Štatistika malých čísel„Vraví sa, že jeden z piatich ľudí je Číňan. Ale veď to je hlúposť, poznám stovky ľudí, a ani jeden z nich nie je Číňan. „
  • Nepochopenie princípom štatistiky
  • Nekonzistentnosť – dva argumenty k tej istej veci, ktorých významy si navzájom odporujú.
  • Non sequitur – Latinsky „nesúvisiace“ – tvrdenie ktoré nevyplýva z určitého javu: „Ak nekúpiš tieto psie konzervy, nemáš rád svojho psa.“ Alebo: „Nemôžeme prehrať, Boh je s nami.“ Toto tvrdenie je veľmi časté, tvrdili ho Američania, tak isto aj Nemci počas 2. svetovej. Často do Non sequitur omylu spadajú tí, ktorí nepremysleli alternatívne možnosti.
  • Post hoc, ergo propter hoc – Latinsky „stalo sa po, teda bolo tým zapríčinené“: „Odkedy majú ženy volebné právo, existujú nukleárne zbrane.“ Alebo: „Zahrešil som na Boha a začalo pršať.“ Toto býva častou príčinou vzniku poverčivosti, pozoroval to i B.F.Skinner u holubov.
  • Nezmyselné otázky: „Čo sa stane, ak sa nezastaviteľná sila stretne z nepohybovateľným telesom?“ Lenže ak niekto argumentuje, že taká sila existuje, môže existovať aj také teleso a naopak, potom je taká otázka na mieste (len taká debata je nezmyselná celá).
  • Vynechanie „stredu“, či inak „falošná dichotómia“ – ak niekto berie do úvahy iba dve extrémne možnosti, pričom ignoruje nespočetne veľa možností medzi nimi: „Buď miluješ svoju vlasť, alebo ju nenávidíš.“ Alebo: „Ak nie si súčasťou riešenia, si súčasťou problému.“
  • Krátkodobé vs. Dlhodobé – je súčasťou „vynechania stredu“, no často sa používa v situáciách, ktoré potrebujú investície: „Nemôžeme investovať do výchovy a vzdelania detí, musíme všetko investovať do zníženia kriminality.“
  • Pomýlenie si vzťažnosti s príčinnosťou: „Výskumy ukazujú, že veľa stredoškolských absolventov sú homosexuáli, to znamená, že vzdelanie spôsobuje homosexualitu.“ Sagan uvádza ešte jeden zaujímavý príklad: „Deti, ktoré sledujú násilné programy v TV sú oveľa agresívnejšie, keď vyrastú.“ Lenže čo ak deti so sklonom k násiliu oveľa radšej vyhľadávajú násilné programy? Ukazuje sa, že oboje je pravdivé..
  • Slamený strašiak – zosmiešnenie situácie alebo argumentu, ktorý sa tak stáva ľahším terčom: „Vedci predpokladajú, že časti živých organizmov prosto popadali náhodne k sebe.“ Argument, ktorý úplne ignoruje evolučné mechanizmy.
  • Polopravdy
  • Chytáky a eufemizmy – zľahčovanie a zakrývanie podstatných aspektov informácií.
  • Argumentum ad populum – odkazovanie na ostatných, podkladanie argumentu množstvom ľudí,ktorý ho zastávajú: „Všetci to robia, preto je to dobré.“ Alebo: „X ľudí verí, preto to musí byť pravda.“ Je to aj pôvodca stádovitosti a davovej psychózy.
  • Reductio ad Hitlerum – forma ad hominem, kedy sa berie do úvahy jeden spoločný znak dvoch javov, pričom sa na základe tohto znaku iný jav odsúdi. Je tiež súborom chyby pomýlenia si súvsťažnosti s príčinnosťou: „Ateista spáchal zločin, všetci ateisti sú zločinci.“ Alebo: „Hitler bol kresťan, všetci kresťania sú nenávistní rasisti.“
  • Apel na city: „Musíte mi tú skúšku uznať, dlho som sa učil/a…“
  • Dve zlé, jedna dobrá: „Nemôžete vyhodiť vášho zamestnance za toto, je to protizákonné… Lenže on podvádzal s lístkami a to je protizákonné tiež.“Nesmrteľná ignorancia – kedy človek neupustí od chybného argumentu ani pod váhou evidencie ťažkého kalibru, podobné ako backfire effect.

Tejto téme sa budeme naďalej venovať, zoznam sebaklamov, omylov a chybných argumentov je naozaj pestrý:

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_cognitive_biases

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_paradoxes

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_fallacie

P.I.

Zdroj: Carl Sagan – The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark

Wikipedia

*Poznámka: UFO existuje, je ním každá vec na oblohe, ktorú nevieme identifikovať. Môže to byť aj letiaci kameň..

 

15 komentárov

  1. Kotwicjúl 25, 2011 at 16:32 

    Konečne niečo poriadne Petrik 🙂

  2. Lákanie Palesa | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)júl 30, 2011 at 19:33 

    [...] hominem a „ty tiež“ - Ad hominem – útok na osobu, ktorá argumentuje, nie na argument. Takýto útok neznamená, že argument, [...]

  3. Križovatky duchovných ciest – paranormálne aktivity na každý deň | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 02, 2011 at 17:23 

    [...] podvodníci, alebo aj ľudia, ktorí si síce myslia, že niečo ovládajú, no je to len ich prelud. Nechceme predsa premrhať čas, energiu a financie na niečo, čo nakoniec nie je ani pravda, [...]

  4. Nemôžete dokázať, že sa to nestane (Drak v kuchyni) | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)september 03, 2011 at 15:54 

    [...] neexistuje, tak nie je reálna. Niekto namietne, že ak nevieme dokázať, že to neexistuje.. Ak chýba dôkaz o neexistencii, neznamená to dôkaz automatickej [...]

  5. Dan Ariely – The Upside of Irrationality | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)september 08, 2011 at 13:25 

    [...] v realite ľudského sveta nie je zväčša riadený rozumne, ale zamotaný do mnohých predsudkov, omylov, chybných úvah a [...]

  6. Realita Matrixu – dokážeme spoznať svet? | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 08, 2011 at 20:26 

    [...] ktorý je okolo nás, je nejakou ilúziou. Že všetko to, čo o svete vieme, je len to, čo sme si nabaláchali v slabej chvíľke. Veda je krtom vo veľmi veľkej záhrade, slepá a [...]

  7. Tajomstvá v(e)ody! | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 17, 2011 at 14:08 

    [...] sa snaží nájsť odpoveď na otázku, či voda môže prijímať a uchovávať informácie.“ Argument z autority. Z tohto sa mi nezdalo, že by sa daný profesor venoval takýmto veciam. Nevadí: Čo to má [...]

  8. Konšpiračná ovečka (Ovis conspirare). | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)január 19, 2012 at 13:23 

    [...] a dokonca ani veľmi rozmanitá, aj keď si to myslia vtedy, keď zo svojej porcie ponúkajú okoloidúcich jedincov druhu homo sapiens. Keď jedinec homo sapiens odmieta ponúkaný exkrement, zvyknú ho označiť [...]

  9. Použime rozum: Kritické myslenie do vrecka v 1.2 | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)január 20, 2012 at 13:19 

    [...] slameného strašiakaLákanie palesa Mediálne bažinyNobelova chorobaArgument z neznalostiÚvod do sebaklamov a chýb argumentácieAko rozoznať pravdu od nezmyslovNáchylnosť k potvrdzovaniuOmyl texaského [...]

  10. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 21:27 

    [...] videu je poukazované hlavne na argumenty z ignorancie a odvolanie na autoriuLink na [...]

  11. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postfebruár 08, 2012 at 20:15 

    [...] Nie je to troll, ktorý by vedel, čo robí. Je to ignorant, ktorý využíva celú škálu biasov a fallacies. Pre ozdravenie diskusie a psychohygienu ostatných členov je nutné holuba odplašiť – [...]

  12. Marplgseptember 18, 2013 at 20:44 

    otazka: su logicke vyroky najefektivnejsou formou rozhodovania? cize paradox, je to logicke myslenie co teraz pozname to najlogickejsie?

  13. Urahara4október 05, 2013 at 17:05 

    Špeciálna prehlásenie -> špeciálne prehlásenie

    • Urahara4október 05, 2013 at 18:00 

      Dve zlé, jedna dobrá: „Nemôžete vyhodiť vášho zamestnance ->zamestnanca za toto, je to protizákonné… Lenže on podvádzal s lístkami a to je protizákonné tiež."

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.