Použime rozum (zaváranie závitov na internete)

Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie

Posted 25 jan, 2012 by Peter Istenik

in Človek, správanie, evolúcia

Kritické myslenie nás učí, čo robiť pri hodnotení informácií. To však nie je všetko. Podľa hesla „Človek, spoznaj sám seba.“ sa musíme oboznámiť i s tým, ako k informáciám nepristupovať. Sami pre seba sme tými, ktorí nás môžu skvelo a kvalitne oklamať, dokonca oklamať dokonale. Pre zopakovanie: nikto vás tak dobre neoklame, ako vy sami. Ak ste ešte netrpeli sebaklamom, asi nežijete príliš dlho, alebo zrovna jedným veľmi kvalitným sebaklamom trpíte.

Existuje pekný zoznam omylov a klamov, ktorým podliehame denne, niektoré sú dokonca evolučne podmienené a súvisia s prispôsobením sa prostrediu. Sú to by-produkty a postupne si ich rozoberieme. Zatiaľ teda, čoho sa vyvarovať pri hodnotení a prijímaní informácií, alebo čomu najčastejšie v argumentácii podliehame?

Carl Sagan k tomuto zoznamu udáva ešte jednu myšlienku: „Veľmi veľa dobrých príkladov omylov možno pozorovať u politikov a v náboženstvách, pretože títo ľudia sú často zvoľní obhajovať dve protichodné tvrdenia naraz.“

Na čo si teda dať pozor?

Ad hominem – z latinčiny „na človeka“. Je to útok na argumentujúceho, nie spytovanie argumentu: „Človek xy je silný obhajca kreacionizmu, takže jeho námietky voči evolúcii netreba brať príliš vážne.“
Argument z autority – „Človek xy je vedec, preto je pravda to, čo vraví. / Človek xy je vysoký duchovný, preto je pravdou čo tvrdí.“ – neprehodnotenie argumentov iba pre to, že ich vyslovil vážený človek. Vo vede nie je autorita, skôr sú experti. Každé tvrdenie sa dá a má prehodnotiť, nech ho vyslovil ktokoľvek.
Argument neblahých následkov – „Boh odmeňujúci a trestajúci musí existovať, pretože ak by neexistoval, potom by spoločnosť príliš upadla a stala sa nebezpečnou – možno až nezvládnuteľnou“ Alebo: „Obžalovaný v známom prípade vraždy manželky musí byť odsúdený, inak to bude inšpiráciou pre ostatných mužov, aby zabili svoje ženy.“
Odvolanie na ignoranciu – Argument z ignorancie – tvrdenie, že všetko, čo nebolo vyvrátené musí byť pravdivé a naopak. „Nie je žiaden dôkaz, ktorý by ukázal, že žiadne UFO nikdy na Zemi nepristálo, to znamená, že UFO existuje a vo vesmíre jestvuje extraterestriálny inteligentný život.“* Alebo: „Existuje mnoho kaziliónov iných svetov, no o žiadnom nevieme, že by mal morálnu mieru ako my na Zemi, preto je Zem stále stredobodom Vesmíru.“ Takýto argument sa dá veľmi ľahko zmiesť zo stola vetou: Absencia evidencie neznamená evidenciu absencie (Ak nevieme dokázať, že niečo nie je možné, nie je to dôkazom, že to možné je).
Špeciálna prehlásenie, často na znovuzískanie tvrdenia (výhody) v ťažkej rétorickej debate. Je veľmi časté u ľudí, ktorí svoje presvedčenie hája z emocionality: „Ako môže milosrdný Boh odsúdiť všetky generácie k utrpeniu len kvôli tomu, že dvaja ľudia na začiatku zhrešili?“ Špeciálne prehlásenie: „Vôbec si nepochopil/a význam „slobodnej vôle“. Alebo: „Ako môže Boh povoliť svojim nasledovníkom z rôznych vyznaní – každého svojim vlastným spôsobom – užívať si štedrosti Božej milosti, aj napriek toľkej krutosti, ktorej sa dopúšťajú zas a znova?“ Špeciálne prehlásenie: „Opäť si nepochopil/a slobodnej vôli. Okrem toho, Boh jedná tajomnými spôsobmi, Božie cesty sú nevyspytateľné..“
Vyžiadať si otázku (petitio principii ) – nastáva vtedy, keď tvrdenie, ktoré potrebuje dôkaz je vyslovené bez toho dôkazu, alebo je tvrdením bez zmyslu, podobné ako tautológia (definícia, ktorá odkazuje sama na seba): „Ópium spôsobuje ospalosť, lebo má uspávacie účinky.“ Toto tvrdenie je bezvýznamné, pretože nič nedokazuje ani nerieši. Ako argument je neuspokojivý a vyvoláva viac otázok, než rieši. (alebo: „Voda je kvapalina mokrého charakteru.“)
Pozorovateľov výber alebo tiež zoznam obľúbených okolností. Francis Bacon to charakterizoval ako: „Rátanie zásahov a ignorácia minutí.“, tiež známe aj ako Omyl texaského ostrostrelca
Štatistika malých čísel – „Vraví sa, že jeden z piatich ľudí je Číňan. Ale veď to je hlúposť, poznám stovky ľudí, a ani jeden z nich nie je Číňan. „
Nepochopenie princípom štatistiky
Nekonzistentnosť – dva argumenty k tej istej veci, ktorých významy si navzájom odporujú.
Non sequitur – Latinsky „nesúvisiace“ – tvrdenie ktoré nevyplýva z určitého javu: „Ak nekúpiš tieto psie konzervy, nemáš rád svojho psa.“ Alebo: „Nemôžeme prehrať, Boh je s nami.“ Toto tvrdenie je veľmi časté, tvrdili ho Američania, tak isto aj Nemci počas 2. svetovej. Často do Non sequitur omylu spadajú tí, ktorí nepremysleli alternatívne možnosti.
Post hoc, ergo propter hoc – Latinsky „stalo sa po, teda bolo tým zapríčinené“: „Odkedy majú ženy volebné právo, existujú nukleárne zbrane.“ Alebo: „Zahrešil som na Boha a začalo pršať.“ Toto býva častou príčinou vzniku poverčivosti, pozoroval to i B.F.Skinner u holubov.
Nezmyselné otázky: „Čo sa stane, ak sa nezastaviteľná sila stretne z nepohybovateľným telesom?“ Lenže ak niekto argumentuje, že taká sila existuje, môže existovať aj také teleso a naopak, potom je taká otázka na mieste (len taká debata je nezmyselná celá).
Vynechanie „stredu“, či inak „falošná dichotómia“ – ak niekto berie do úvahy iba dve extrémne možnosti, pričom ignoruje nespočetne veľa možností medzi nimi: „Buď miluješ svoju vlasť, alebo ju nenávidíš.“ Alebo: „Ak nie si súčasťou riešenia, si súčasťou problému.“
Krátkodobé vs. Dlhodobé – je súčasťou „vynechania stredu“, no často sa používa v situáciách, ktoré potrebujú investície: „Nemôžeme investovať do výchovy a vzdelania detí, musíme všetko investovať do zníženia kriminality.“
Pomýlenie si vzťažnosti s príčinnosťou: „Výskumy ukazujú, že veľa stredoškolských absolventov sú homosexuáli, to znamená, že vzdelanie spôsobuje homosexualitu.“ Sagan uvádza ešte jeden zaujímavý príklad: „Deti, ktoré sledujú násilné programy v TV sú oveľa agresívnejšie, keď vyrastú.“ Lenže čo ak deti so sklonom k násiliu oveľa radšej vyhľadávajú násilné programy? Ukazuje sa, že oboje je pravdivé..
Slamený strašiak – zosmiešnenie situácie alebo argumentu, ktorý sa tak stáva ľahším terčom: „Vedci predpokladajú, že časti živých organizmov prosto popadali náhodne k sebe.“ Argument, ktorý úplne ignoruje evolučné mechanizmy.
Polopravdy
Chytáky a eufemizmy – zľahčovanie a zakrývanie podstatných aspektov informácií.
Argumentum ad populum – odkazovanie na ostatných, podkladanie argumentu množstvom ľudí,ktorý ho zastávajú: „Všetci to robia, preto je to dobré.“ Alebo: „X ľudí verí, preto to musí byť pravda.“ Je to aj pôvodca stádovitosti a davovej psychózy.
Reductio ad Hitlerum – forma ad hominem, kedy sa berie do úvahy jeden spoločný znak dvoch javov, pričom sa na základe tohto znaku iný jav odsúdi. Je tiež súborom chyby pomýlenia si súvsťažnosti s príčinnosťou: „Ateista spáchal zločin, všetci ateisti sú zločinci.“ Alebo: „Hitler bol kresťan, všetci kresťania sú nenávistní rasisti.“
Apel na city: „Musíte mi tú skúšku uznať, dlho som sa učil/a…“
Dve zlé, jedna dobrá: „Nemôžete vyhodiť vášho zamestnance za toto, je to protizákonné… Lenže on podvádzal s lístkami a to je protizákonné tiež.“Nesmrteľná ignorancia – kedy človek neupustí od chybného argumentu ani pod váhou evidencie ťažkého kalibru, podobné ako backfire effect.