Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKlamMediálne bažiny

Mediálne bažiny

Posted 05 okt, 2013 by in Klam10

… K mäsiarovi možno tak často nechodíme.

„Ľudia, počuli ste o tom, že dokázali  pravdivosť tých čiar na oblohe.. Ehm, ako sa to volá?“

„Myslíš kondenzačné stopy?“

„Nie, nie, toto je to, čo na nás púšťajú mocní tohto sveta, aby sme boli chorí, aby sa znížila populácia, zlepšil trh s geneticky modifikovanou potravou, nemôžem si spomenúť na ten názov, má to čosi s fyzikou či čím.“

„Mocní tohto sveta sa snažia znížiť počty ľudí, to čo je za hlúposť, to by bolo k čomu dobré?“

„Hovorím ti, je to tak, majú v tom prsty tie tajné spolky a korporácie, potvrdili to i nezávislí experti a vedci. Aj sa to testovalo. Veď som to čítal zrovna dnes. Chemtrails sa to volá!“

„Čítal si to kde, kto to napísal? Akí nezávislí experti, experti čoho, akí vedci, čo konkrétne povedali, kde to skúmali?“

„Ach tie tvoje sprosté otázky, keď ty potrebuješ mať všetko napísané a overené. Niektoré veci sa nedajú jednoznačne povedať, lebo v tom majú prsty všelijakí ľudia a len čo by to niekto rozkríkol, hneď by sa po ňom zľahla zem. Ani tie tvoje „akožeteórie“ nie sú tak perfektné, tá tvoja úbohá veda a ovce čo niečo skúmajú, potom teoretizujú a nakoniec to aj tak nie je pravda. Stále dokola počúvam len, že sa vedci mýlili a že to čo tvrdili je úplne inak. Sám ani nevieš, o čom to je, ty nie si žiaden expert tak sa k tomu nevyjadruj, keď si to nečítal. Sa spamätaj a otvor oči!“

„Dobre teda, čo s tým budeš robiť? Ako sa budeš voči tomu brániť?…“

Diskusia pokračuje donekonečna..

Obliekli sme si skafander, takú tú gumenú oštaru s ťažkými olovenými topánkami a ťažkou kovovou helmou s malým skleným okienkom. Pohybujeme sa vo vodách informačného kalu a dýchame pomocou hadice, do ktorej nám pumpujú vzduch. Ide sa ťažko, smerov je mnoho, ledva vidíme na krok, vzduch tiež nič moc. Po ceste zbierame rôzne veci, dávame si ich do batohu a ten vlečieme na pleciach, späť ani krok. Lenže čo ak kráčame zrovna do jamy?

Médiá okolo nás vytvárajú prostredie plné „odborných“ informácií rôznych kvalít, čo si mnohí ani neuvedomujú. Predsa sú to veci ktoré idú do éteru, sleduje ich mnoho ľudí (argumentum ad populum), platí sa za to, médium je známe (appeal to autority) a odvoláva sa na zdroje, na vedcov a expertov. Lenže nie všetko čo médiá podstrkujú je v poriadku a je rozumné. Odvážim sa napísať, že niektoré veci nie sú ani zdravé.

Ak si takéto informácie vkladáme do vaku, začne nás ťažiť, začneme vykračovať cestou, ktorá vedie do kalín a bahna? Ako sa to prejaví? Ľudia začnú veriť hlúpostiam, prestanú nad svetom premýšľať triezvo, upadajú ľahko do ošiaľu paranoického stavu, že svet sa snaží uchvátiť obrovské zlo a my sme bezmocní. Chcete sa utopiť v bahne frustrácií? Tento úvod by mal mať príchuť konšpirácie, dúfam že má. Nie je tak ťažké ich vytvárať.

Čím sa vyznačuje nemiestny, pomýlený a nehodnotný článok, informácia, ktorá si nezaslúži byť braná ani ako vtip a určite nie je faktom ani vedeckým (odborným) obsahom:

  • Chýbajú zdroje – v prvom rade musí byť článok, ktorý pojednáva o určitej veci podložený zdrojmi. Každé závažnejšie prehlásenie článku musí mať označeného pôvodcu, ktorý vyhlásenie vydal a taktiež je treba sa môcť dopátrať k tomu, na základe čoho ho vydal. Autori článkov bežných médií sú málo kedy experti v oblasti, málo kedy vedia o problematike, nemajú teda status aby vydávali nejaké prehlásenia. Aj keby sa o expertov jednalo, musia podložiť, na základe čoho dané vyhlásenie podávajú.
  • Nejasné zdroje – Odkazovanie na „vedcov“, „expertov“, „odborníkov“ nestačí. Treba uviesť ktorí vedci, experti a odborníci, z ktorej oblasti, kde a na základe čoho danú vec vyslovili. Mená, miesta, zdroje.
  • Nekvalifikované zdroje – Vezmime si, že by sme šli so slepým črevom k očnému. – „Autority“, ktoré nie sú odborníkom v danej oblasti, alebo ešte horšie ľudia, ktorí nie sú riadnymi odborníkmi v ničom, majú pochybné vzdelanie a kvalifikáciu (napríklad liečitelia, psychotronici, prútikári, senzibili, ezoterici, iní duchovní a im podobní), nie sú dostatočným zdrojom tvrdení. Taktiež sem patria odborníci, ktorí ale nespadajú do odbornosti danej tematiky. Odborník na statiku budov nie je dostatočným odborníkom v oblasti biológie (ak nemá biologické vzdelanie, čo by bolo treba uviesť). Nestačí ani uvedenie titulu, pretože tie až tak nedokazujú, v ktorej oblasti boli získané.
  • At populum – tvrdenie, ktoré sa odvoláva na množstvo ľudí, ktorí sa s ním stotožňujú, nie je dostačujúce (spomeňte si na druhú svetovú vojnu a fašizmus).
  • Očité svedectvo – svedectvá ľudí sú dôležité, no nie ultimátne. Podliehame veľkému množstvu ilúzií, naše myslenie a vnímanie sa dá ľahko oklamať. Preto hľadajme aj iné, ako svedectvá. Predmetné dôkazy radšej ako dojmy, stopy radšej ako pocity, vzájomné vzťahy namiesto predpokladaných vzťahov. Vyhýbajme sa najmä argumentom z ignorancie, ktoré síce ľahko prinášajú „vysvetlenia“, no tieto nie sú ani rozumné a sú málokedy pravdivé.
  • Argument z ignorancie – priamo obsah ponúka vysvetlenie javu, ktorý na začiatku deklaroval ako nevysvetlený (najčastejší znak konšpirácií).
  • 100%, alebo takto to je – „niečo sa nejak určite deje, veď to vyplýva z obsahu, informácia je stopercentná, prípad je uzavretý“. Ak by sme chceli niečo tvrdiť so 100% istotou, musíme doložiť dôkazy, ktoré to podbijú a spevnia, bez nich je také tvrdenie špekuláciou.

K samotného obsahu „odbornej“ informácie, mala by spĺňať nejaké kritériá dôveryhodnosti, nie byť plná nejasných, protirečivých a zmätočných tvrdení či fantasmagórií:

  • Má byť“, „malo by byť“, „malo by sa dať atď“. – Buď je, na základe faktov, alebo nie je. Na svete je mnoho vecí, na ktoré sedí „malo, mohlo, môže, asi“, lenže to nie sú fakty, to sú špekulácie.
  • Nekonzistentnosť – Ak sa v informácii nachádzajú viaceré miesta, ktoré si vzájomne odporujú, logicky nesedia, potom klesá informačná hodnota veľmi prudko dole.
  • Nesedí so svetom – uvedomme si, že na tomto svete žijeme, náš život má nejaké znaky, ktoré poznáme. Taktiež sme vzdelaní určitým spôsobom a používame rozum, teda dokážeme niektoré veci vydedukovať. Sedí obsah informácie s tým, ako funguje svet? Musím uviesť príklad: „Mocní sa snažia o to, aby sme boli chorí, lebo platíme za lieky a z nich idú prachy.“ Ozaj takto svet funguje? My platíme dane, čím viac zarobíme, tým viac platíme daní. Ak sme aj chorí a nemáme peniaze, za čo si kúpime lieky, z čoho dáme na dane? Ak by niekto chcel otráviť spoločnosť, kto by tu vytváral hodnoty a točil financie?

Médiá často prichádzajú s „odbornými“ obsahmi, ktoré sú senzačné, pričom, zdá sa, nie veľmi prehodnocujú a uvažujú nad tým, nakoľko sú relevantné. Prečo si to myslím? Stačí preklikať pár stránok. Nie všetky mediálne zdroje také sú, česť a veľká poklona výnimkám. Stačí si článok prečítať a pouvažovať. Je lepšie ostať bez názoru, ako si osvojiť nesprávny, pretože potom dosť bolí sa ho zbaviť (backfire effect).

Čím sa vyznačujú články, ktoré nám chutia a ktoré si dovolíme rozoberať?

  • Zdroje – sú uvedené mená, heslá a výskumy, ktoré pojednávajú o téme a z ktorých tvrdenia vychádzajú. Je možné si ich okamžite overiť napríklad na internete.
  • Experti – ak článok písal odborník v téme, k závažným otázkam uvádza tak isto zdroj, svoje vlastné názory uvádza ako názory a nevyvodzuje závery z nedostatku informácií. Netvrdí niečo na isto, ak nemá evidenciu. Radšej sa prikláňa k používaniu pravdepodobnosti.
  • Obsah nešpekuluje – ak článok nepísal odborník, potom nešpekuluje o obsahu a nekonšpiruje možné závery, ktoré nemá podložené. Prípadné body do diskusie uvádza ako vlastné názory a úvahy, nie ako tvrdenia. Ak má na názor dôvody, uvádza ich ako zdroje, na základe ktorých k názoru dospel.

Na záver, ak sa vám niečo naozaj nepozdáva, nájdite si o tom informácie sami, z viacerých zdrojov, prehodnoťte, presvedčite sa, či vám obsah dáva relevantné informácie.

P.I.

Zdroje:

Carl Sagan – The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark

Dan Ariely – Upside of Irrationality

Richard Wiseman – 59 second

 

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_cognitive_biases

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_paradoxes

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_fallacie

http://en.wikipedia.org/wiki/Fact

http://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Spo%C4%BEahliv%C3%A9_zdroje

 

10 komentárov

  1. Internetoví trotlíci | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 19, 2011 at 12:02 

    [...] ovcami, ústráchanými, paranoidnými hľadačmi „svätej“ pravdy. Majú potrebu vyjadrovať sa k vážnym témam, často sa navážajú do vedeckých diskusií, kritizujú výskumy, poznatky, vedomosti. Majú [...]

  2. L. Scott a kol. – 50 největších mýtů populární psychologie | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 11, 2011 at 13:32 

    [...] veľmi trefný základný úvod do spôsobov kritického myslenia a predstavuje najznámejšie pramene mýtov (širší zoznam nájdete [...]

  3. Tajomstvá v(e)ody! | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 17, 2011 at 14:12 

    [...] Vidno, že tu sa to pavedeckými drístami iba hemží. Je nutné si opäť pripomenúť, že hltať tvrdenia nejakého dokumentu je nerozumné. Je nutné brať stále do úvahy vedomosti, ktoré už o svete vieme a porovnávať ich s tým, [...]

  4. Príručka kritického svišťa | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 18, 2011 at 19:21 

    [...] a upravený od Lilienfelda a kolektívu. Rozšírené zoznamy o ďalšie chyby a omyly nájdete tu, tu,  i tu , tu. Komplexné zoznamy chýb a omylov uvažovania a argumentácie nájdete tu a [...]

  5. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 21:58 

    [...] Synchronicita Forerov efekt Occamova britva Argument slameného strašiaka Lákanie palesa  Mediálne bažiny Nobelova choroba Argument z neznalosti Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie Ako rozoznať [...]

  6. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postmarec 18, 2012 at 01:27 

    [...] dobrým podhubím pre vznik bláznivých názorov sú senzáciechtivé „média“ vypúšťajúce do sveta nepodložené a prizdobené správy, ktorých sa pasívne zhosťuje [...]

  7. Urahara4október 04, 2013 at 22:11 

    Zdravím, mohol by som vás poprosiť o korektúru textu? Nič v zlom, ale kriticky z hľadiska gramatiky, máte tam výrazy typu : "splňovať" a taktiež som neporozumel vete "K samotného obsahu „odbornej“ informácie, mal by splňovať nejaké kritériá dôveryhodnosti, nie nejasné, protirečivé a zmetené údaje či fantasmagórie." Za branie môjho postrehu do úvahy vopred ďakujem.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.