Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaLákanie Palesa

Lákanie Palesa

Denník Duncana Osmonda

Je ráno, zore sa práve nadrapujú v žiari krvavého slnka. Neviem čo je za deň, strácam pojem o čase a pevnú pôdu pod nohami. Paranormálna aktivita v osade začína naberať na intenzite. Mačka Pravda, nepolapiteľná a drzá sa mi túli na kolenách ako malé dieťa, pes Morfeus, inokedy kľudný a ospanlivý, na dvore rozháňa kŕdeľ divých Myšlienok. Zvuky, ozývajúce sa z hustého lesa okolo desia, sú čím ďalej tým viac naliehavejšie, spomienky, preblesky Myšlienok a úpenlivé volanie hlbšie do tmavej čiernoty prepletených konárov Pavery. Cítia to všetci, zatvárajú okná i dvere, no i tak tomu mnohí neodolajú. Každú noc a každý deň je to horšie, cítim ako vrastám do lesa, spadám, stávam sa prúdom….

Byť kriticky mysliacim človekom nie je jednoduché. Je to niečo ako neustály boj pri obrane malej osady prehodnotených myšlienok, voči obrovskej a tajomnej džungle plnej nástrah a dávnych hlasov. Ozveny rôznych nápadov, fantázií, preludov a klamov, mýtov, povier, predsudkov a výstrah po nás chniapu svoje drápy a chmáry zastierajú výhľad. Nesľubovali sme, že to bude jednoduché, ale keďže sme sa na to dali, potrebujeme tvrdý výcvik. Musíme sa zoznámiť so všetkým, čo na nás v lese číha, čomu čelíme, aby nás nestrhlo vábenie Pavery. 

Lekcia 1. Problémy vedeckého myslenia

Teória ovplyvňuje pozorovanie – To, čo pozorujeme nie je príroda samotná, ale príroda vystavená našim spôsobom spytovania.“ Werner HeisenbergJednoducho vnímame svet cez svoje naučené spôsoby a cez svoje očakávania. Krištof Columbus pri návšteve Nového sveta myslel, že ide o Áziu, všetky veci s ktorými prišiel do styku sa snažil zahrnúť do svojho poznania o Ázii. Veril že je v Ázii a jednal ako by bol v Ázii aj napriek tomu, že bol pol sveta odtiaľ. Čo z toho? Čím obmedzenejšie sú naše poznatky o svete, teda naša „teória“ o ňom, tým obmedzenejšie vnímame nové veci. Je dobré mať prehľad, vedieť sa na veci pozrieť z rôznych uhlov.

Pozorovateľ mení pozorované – ak pozorujeme nejaké dianie, robíme pokus, vždy je situácia iná, než keby tam žiaden pozorovateľ nebol. Okolnosti sa vždy menia od prirodzených, pretože je prítomný pozorovateľ. Dobre sú si toho vedomí Antropológovia, ktorí skúmajú kmene. Členovia kmeňa sa správajú inak než prirodzene, lebo vedia, že sú pozorovaní. Rovnako to je i v prípade, kedy človek vie, aký výskum s akým cieľom sa na ňom realizuje – už, aj keď nevedome mení priebeh testov a preto nemusí byť výsledok dostatočný. To je aj dôvod, prečo vedci používajú dvojito-zaslepený experiment. Vedci sa snažia čo najviac eliminovať mieru zmeny, ktorú do pokusu vnáša pozorovanie. V pseudo vede je častejší opak. Čo z toho? Ak sa snažíme niečo pozorovať, vyhodnocovať alebo uzatvárať, pokúsme sa vždy vylúčiť čo najviac javov, ktoré môžu zasiahnuť do výsledku.

Nástroje tvoria výsledok – nástroje použité pri skúmaní často podmieňujú, aký bude výsledok. Vezmime si trebárs obyčajný ďalekohľad a zamierme na nočnú oblohu. Uvidíme pár hviezd v tmavej ploche. Ak zaostríme, uvidíme menšie bodky. A to je asi všetko, viac toho neuvidíme. No nemôžeme povedať, že viac tam nie je. Vezmime teleskop, aha, zrazu je hviezd viac. Vezmime ešte väčší, ešte, ešte, ešte, uvidíme viac. To platí všade, čím lepší nástroj, tým kvalitnejší výsledok. Preto i veda, čím ďalej tým viac, presnejšie vidí do problémov. Toto sa týka i metód pozorovania a skúmania, i to sú nástroje a čím lepšie si vieme vytvoriť, tým lepší výsledok. Čo z toho? Zhodnoťme, aký dobrý bol nástroj, ktorým sme získali informáciu. Bol dobrý, alebo mohol byť lepší? Vieme použiť lepší? Na základe toho, akým nástrojom bola informácia získaná si vieme zhodnotiť akú má pre nás cenu.

Lekcia 2. problémy pseudovedeckého myslenia

Príbehy „nerobia“ vedu – Anekdoty, príbehy, ktoré slúžia na podporu nejakého argumentu. Bez riadnych spôsobov skúmania a podloženia faktami sú anekdoty nehodnotné a netvoria jadro dôkazu – vedy. Desať anekdôt nie je lepších než jedna a sto nie je lepších než desať. Anekdoty rozprávajú zhovorčiví a presvedčiví rozprávači. Hypotetický Jano môže byť dobrý človek, pravdovravný a pracovitý, bezúhonný otec usporiadanej rodiny, spoľahlivý a srdečný. Lenže my potrebujeme aj iný dôkaz o mimozemskom pristátí, než jeho laické opísanie neznámych svetiel na horizonte v mlžný deň, niekde v upršaných horách, po 30 kilometroch výdatnej celodennej turistiky na slnku. Ak lepšie dôkazy nemáme, potom sa stále rozhodneme, či berieme príbeh v úvahu, no i tak mu prílišnú pravdivosť nepripíšeme, pretože vysvetlenie bude zrejme iné. Čo z toho? Ak môžeme mať lepšie dôkazy, získajme ich. Anekdoty sú možno úžasné, ale nemajú takmer žiadnu informačnú hodnotu.

Vedecký jazyk „nerobí“ vedu – vyobliekať nejakú pochybnú teóriu do vedeckého jazyka, žargónu, nerobí z tejto teórie zákonite vedeckú. Vedecké teórie musia vychádzať zo skúmania a byť podporované evidenciou. Veda má v spoločnosti istú tajomnosť, pretože každý odbor má vlastnú terminológiu. To je častým zvykom tvorcov a prenášačov teórií osvojovať si túto terminológiu, aby tak do svojich príbehov vniesli vážnosť: bio-frekvencie, bio-rezonancia, tachyóny, plazma, rezonancia, vibrácia, bozóny, quarky, kmitočet, vlnenia, kvatnová mechanika.. Tieto termíny nemajú v pseudovede opodstatnenie, nemajú tam ukotvenie a ich význam je nejasný. Voči vedeckému slovníku sú chaotické a pomýlené. Čo z toho? Spýtajme sa, čo znamenajú jednotlivé termíny v rôznych teóriách. Súhlasí to s tým, ako tieto termíny definuje riadna veda. Majú vôbec konkrétne definície?

Odvážne tvrdenia „nerobia“ tvrdenia pravdivými – niektoré veci budú zrejme pseudovedecké, ak vyhlásenia o nich sú síce ohromné, no podporná evidencia je chabá a vzácna ako slepačie zuby. Niečo, čo zneje asi takto „Objav tejto ….. technológie je pre ľudstvo tak úžasný, revolučný a zásadný, ako boli Kopernikove objavy v jeho dobách. Čo z toho? Čím úžasnejšie tvrdenie, tým silnejšie musí byť podbité evidenciou. Nie je? Zrejme nie je tak úžasné.. ak je vôbec k niečomu.

Kacírstvo“ neznamená pravdivosť – Smiali sa Koperníkovi, smiali sa Wrightovcom, no tiež sa smiali Mr. Beanovi.“ Shermer. Ak sa vám smejú, neznamená to, že máte pravdu. „Všetka pravda má tri fázy: na začiatku je zosmiešnená, potom je násilne odmietaná a nakoniec je prijatá ako samozrejmosť.“ Arthur Schopenhauer. No nie všetka pravda prechádza takými fázami, sú pravdy, ktoré nie sú zosmiešňované či násilne odmietané. Einsteinova teória relativity bola dlho ignorovaná, pokým ju nepodporila evidencia. Nebola ani zamietaná ani zosmiešňovaná. Shopenhauerov citár často používajú na svoju obranu ľudia s nejasnými teóriami či bludmi: „Aha, zosmiešňuje ma, musím mať pravdu.“ Nie, nemusíš, a ani tak často nemáš. Nedá sa očakávať, že vedci budú prešetrovať a skúmať každú šialenú teóriu. Čo z toho? Ak chceme jednať ako vedci, musíme prijať pravidlá vedy. Musíme porovnávať naše teórie s ostatnými, vzdelávať sa, poznávať, podnecovať vecnú diskusiu a podobne.

Bremeno dokazovania – kto má komu čo dokazovať? Ten, kto tvrdí niečo nové a prevratné, má povinnosť dokázať svoje tvrdenia. Mali by sme sa snažiť byť vypočutí odbornou porotou a dokázať, že máme pravdu. Ak už sme to dokázali a naše tvrdenie prešlo kritikou a je prijaté, bremeno dokazovania je na každom, kto k nám príde s novým a závažným tvrdením. Evolucionisti mali bremeno dokazovania pol storočia po Darwinovi na svojich pleciach, no teraz keď majú dôkazy, prešlo toto bremeno na kreacionistov. Je na kreacionistoch, aby dokázali, že evolúcia je nesprávna a nereálna. Čo z toho? Nemusíme vyvracať každú novú a prudkú teóriu, s ktorou na nás niekto útočí ako na slepcov, ktorí nedokážu prijať nové tézy. Bremeno dokazovania je na tom, kto nové tézy prináša. Vyhýbajme sa argumentu z ignorancie a pamätajme na: Absencia evidencie neznamená evidenciu absencie.

Chýry nie sú rovné realite – „Niekde som počul/čítal…“ Klebety môžu byť pravdivé, samozrejme, no často také nie sú. Poznáme mnoho príbehov, povier, povestí a mýtov o rôznych veciach ako sú tajomní jazdci, utečenci z väzenia s hákom na obete. Alebo AIDS ihla na diskotéke. Veľké množstvo nájdete na www.hoax.cz Takéto veci sa budú šíriť vždy a nikdy neutíchnu, sme tvori, ktorí majú radi príbehy a legendy. Čo z toho? Netreba sa toľko vzrušovať, niekedy sú chýry len chýrmi a klebety klebetami. Nič viac, nič menej, na uznanie faktu treba viac.

Nevysvetlené nie je nevysvetliteľné – Veľa ľudí má tendenciu myslieť si, že ak niečo nedokážu vysvetliť, tak potom je to nevysvetliteľné a teda pravé mystérium paranormálna. Amatérsky archeológ napríklad tvrdí, že ak nedokáže vysvetliť vznik pyramíd, musela to byť práca mimozemšťanov. Krásny príklad argumentu z ignorancie. Dokonca aj rozumnejší ľudia si môžu myslieť, že ak niečo nedokážu vysvetliť vedci, tak je to nevysvetliteľné. Ak sú potom také veci vysvetlené, povedia „no jasné, veď to bolo logické“. Čo z toho? Existuje mnoho vecí, ktoré súčasná veda nedokáže uspokojivo vysvetliť, tieto veci sú nevysvetlené. Neznamená to ani, že sú nevysvetliteľné, ani že vysvetlenie je také ako nás napadne, alebo kohokoľvek. Ako hovorí Neil Tyson: „…Neviem čo to je. Tu by mala reč skončiť, nie pokračovať : musí to byť UFO, Boh…“ (voľná parafráza).

Zlyhania sú racionalizované – v modernej vede nemôžu byť zlyhania v experimente nadhodnocované. Niekedy nie sú zmieňované, no i tak sú zlyhania brané ako cesta k poznaniu, cesta v pred v skúmaní. Seriózni vedci publikujú aj chyby vo výskume – ak by na ne niekto prišiel opakovaním experimentu, pošramotil by ich dobrú povesť. V pseudovede však bývajú zlyhania obhajované, racionalizované. Ak sú prichytení pri podvádzaní, či ak sa zistí, že nemajú sľubované účinky/schopnosti, často to vysvetľujú tým, že ich schopnosti fungujú, no občas nie, že pozorovateľ má zlú energiu, neverí. Majú pripravené množstvo záložných výhovoriek, ktoré majú vysvetliť, prečo sa pokus nevydaril. Nakoniec to zaklincujú tým, že ak skeptik nemá vysvetlenie javu, musí to byť a-z vysvetlení a sme zase pri „Nevysvetlené nie je nevysvetliteľné“. Čo z toho? Uvedomujme si aj úspechy aj zlyhania a berme ich na vedomie také, aké sú. Ak pokus 10 krát po sebe zlyhá, zrejme je chyba v metóde a v teórii, nie v človeku, čo neverí vo výsledok, či modrookej oblude s kohúťou tvárou.

Odôvodnenie po „funuse“ – „post hoc, ergo propter hoc,“ v preklade „stalo sa po, teda z neho vyplýva“. Ak napríklad jav A nastal po jave B, vyhodnotí sa to ako: B spôsobilo že sa stalo A. Lenže to nemusí byť a často ani nie je pravda. Býva znakom poverčivosti, kedy si spájame dva javy príčinne do seba, aj keď žiadna príčina medzi nimi nemusí byť. Napríklad hazardný hráč nosí svoju vestičku pre šťastie, lebo raz keď ju mal vyhral veľa peňazí. Pričom, čo ešte okrem toho mal? Kopu vecí, asi by sa nesmel ani umývať, čo ak mal šťastné baktérie? Čo z toho?Ak chceme dva javy spojiť do súvislosti, musíme skúmať ako spolu súvisia, nielen, že jeden nasleduje po druhom.

Náhodnosť – Vo svete pseudovedy existuje silné zameranie na synchronicitu a náhodnosť. Sú považované za dielo neviditeľnej sily, ktorá pracuje v zákulisí nášho hmotného sveta. Synchronicita nebýva však ničím iným, než zdanlivým spojením rôznych udalostí. Ak je toto spojenie predvedené spôsobom, ktorý daná osoba považuje za „nepravdepodobný“ v daný okamih, potom ju berie osudovo. Napríklad môžeme často vidieť okolo seba čísla, ktoré sú zhodné s našim dátumom narodenia. A už sa vidíme vo víre magických udalostí. No je to skôr iba dôsledkom toho, že to číslo vyhľadávame, sme naň zameraní a preto si ho viac všímame. Synchronicita býva výsledkom toho, že mnoho ľudí nerozumie základným princípom pravdepodobnosti a štatistiky. Hráč získa 5 hier po sebe a už má pocit, že je na „výhernej vlne“ . Dvaja ľudia zatvorení v jednej miestnosti zistia, že majú rovnaký dátum narodenia a už cítia magickú príčinnosť. Pozriete na telefón a volá vám XY. Poviete si, ou, aká haluz, že mi volá práve XY, keď zrovna naňho myslím, akú to môže mať pravdepodobnosť, to nebude náhoda. Lenže vysvetlenie nie je magické, hráč má možnosť výberu typu hry, pravdepodobnosť, že dvaja ľudia v miestnosti kde je 30 ľudí majú rovnaký dátum narodenia je 0,71 a vy ste zabudli, koľko krát vám XY za rovnakých okolností nezavolal (sharpshooter fallacy). Čo z toho? Vzťahy medzi javmi nemusia byť vždy príčinné, musíme sa zamyslieť nad tým, či spolu, a ako javy súvisia, či nebude vysvetlenie niekde inde. Nie je to len náš sebaklam, že všade vidíme svoje meno?

Reprezentatívnosť – Aristoteles povedal: „súhrn náhod tvorí istotu“. Zabúdame na nedôležité náhody a pamätáme si len tie, ktoré nás zaujali. Naša tendencia pamätať si zásahy a zabúdať minutia nás denne vedie k robeniu chýb v úsudku „sharpshooter fallacy“. Záleží na tom, ako vzorka udalostí odpovedá celku, ako je reprezentatívna a či má nejakú váhu. Čo z toho? Musíme si uvedomovať väčšie súvislosti, ktoré viedli k javom, musíme analyzovať, ako je vzorka javov významná pre celý súbor. Či sme náhodou neprecenili zásahy nad prevahou minutí.

Lekcia 3. logické problémy myslenia

Emotívne slová a nesprávne prirovnania – emotívne slová sa používajú na podchytenie citov a obalamutenie rozumu. Existujú pozitívne slová ako materstvo, úprimnosť, súdržnosť, ale i negatívne ako znásilnenie, rakovina, zlo. Podobne aj metafory a prirovnania dobre manipulujú takými slovami na zvýraznenie emotívnosti myšlienky: „Rakovina spoločnosti“ alebo „znásilňovanie prostredia“. Čo z toho? Rovnako ako anekdoty a historky, tak i citové analógie neslúžia ako stopercentný dôkaz.

Z ignorancie – argument z ignorancie.Čo z toho? Ak niečo nevieme, tak to nevieme. Ak niečo nevieme vysvetliť, je to nevysvetlené.

Ad hominem a „ty tiež“  Ad hominem – útok na osobu, ktorá argumentuje, nie na argument. Takýto útok neznamená, že argument, ktorý obeť podala padol. Znamená akurát, že útočník nemá sily alebo argumenty. Rovnako i argument „ty tiež“: ak vás niekto obviňuje z podvodu, odpoveď „Ty to robíš tiež.“ nie je dostatočný dôkaz viny/neviny jedného/druhého. Čo z toho? Zameriavajme sa na validáciu argumentov, ktoré sebou nesú určité stanovisko. Útočením či poukazovaním na človeka, ktorý argument vyslovil nemeníme podstatu argumentu.

Unáhlené zovšeobecnenia – unáhlené zovšeobecnenie je znakom vytvárania predsudkov, nie kvalifikácie a pravdy. Pretože náš mozog je „predrátovaný“ na hľadanie vzorcov a súvislostí, táto chyba sa stáva veľmi často. „Dvaja zlí učitelia = celá škola zlá. Zlá skúsenosť s revízorom = revízori hlupáci.“ Čo z toho? Kritické myslenie predpokladá snahu o získanie čo najväčšieho množstva informácií na vyvodenie záveru. Z malej vzorky nemôžeme súdiť celú skupinu javov.

Odvolanie sa na autoritu – Tvrdenie založené na tom, že to povedal nejaký známy človek, doktor, profesor, vedec, duchovný, politik, vodca… Autorita neznamená korektnosť. Čo z toho? Musíme pátrať po evidencii ktorá podkladá tvrdenia, nech ich vyslovuje ktokoľvek. Autorita nestačí a argument opierajúci sa iba o autoritu má slabé základy.

Buď, alebo – tendencia skresliť možnosti iba na dva extrémy, a ak neplatí jeden, potom musíme prijať druhý. Argument takto vynecháva všetky ostatné možnosti, ktoré môžu byť relevantnejšie. Dosť často býva argumentom kreacionistov, ktorí tvrdia, že život musel byť buď stvorený naraz, alebo sa vyvinul. Potom trávia mnoho času zdiskreditovaním evolúcie a na tom stavajú svoje dôkazy stvorenia. Lenže, evolúcia nehovorí o vzniku života, ale o vzniku vyšších foriem. Čo z toho? Ak máte nejakú lepšiu teóriu, táto musí vysvetliť jednak javy, ktoré vysvetľuje stará a vysvetľovať i javy, ktoré stará vysvetliť nemohla. Nová teória potrebuje evidenciu, nie iba zamietnutie predošlej.

Dokazovanie kruhom – tautológia – vyskytuje sa, ak vysvetlenie javu obsahuje opis javu a nedozvedáme sa z neho nič zásadné a nové, je to definícia ktorá nemá význam: „Voda je kvapalina, ktorá má vlastnosti vody.“ alebo častý argument apologétov: „Existuje Boh? Isteže. Ako to? Je to napísané v Biblii. Ako vieme, že Biblia je pravdivá? No predsa lebo bola diktovaná Bohom.“ Čo z toho? Tautológia nie je dôkazom ani faktom, len tak vyzerá, hľadajme za zjavnou definíciou význam.

Reductio ad absurdum, alebo „slamený strašiak“ a „šikmá plocha“ – reductio ad absurdum, či argument slameného strašiaka je argument, ktorý ide až na logický koniec nejakého protitvrdenia, vezme celú teóriu, zredukuje ju, vytrhne z kontextu a zreprodukuje v takej forme, že celá teória vyzerá byť padnutá na hlavu. Stáva sa tak ľahkým cieľom a argumentujúci si myslí, že má prevahu. Má to však mnohé úskalia, jedným z nich je i fakt, že často bývajú takéto argumenty znakom hlúposti argumentujúceho a nikam nevedú: „Evolucionisti si myslia, že z ničoho nič sa tu náhodne objavili všetky zvieratá, hmyz a rastliny. Nie sú padnutí na hlavu?“ Argument šikmej plochy je podobný, ide o tvorbu najextrémnejšieho scenára udalostí a na ňom sa agumentujúci snaží dokázať, že už len prvý krok by mal byť zastavený: „A takto to je stále, najprv začne nosiť pekné oblečenie, potom sa začne fintiť, malovať, stetávať s pochybnou partiou, fajčiť, brať drogy a nakoniec skončí ako prostitútka a niekto ju znásilní. Tie šaty by si jej nemala kúpiť.“ Čo z toho? Snažme sa vyhnúť takýmto argumentom a nenechať sa nimi obalamutiť. Prílišné zjednodušovanie stráca kontext tvrdení a preto nemôže byť brané ako zásadné a pravdivé.

Lekcia 4. Psychologické problémy v myslení

Úsilie nekompetentnosti, potreba istoty, jednoduchosti a ovládania – väčšina z nás, teraz a stále potrebuje istotu, bezpečie a pocit, že svoje osudy držíme pevne v rukách. Požadujeme jednoduché, stručné, uspokojivé a ľahko pochopiteľné vysvetlenia. Všetky tieto tendencie majú evolučný pôvod, no v súčasnej spoločnosti v akej žijeme, v dobe stresu, komplexných problémov a pohybu ľudí, nám vedia pekne zavariť v kritickom myslení a riešení problémov. Čím nestabilnejší systém, v ktorom sa nachádzame, tým odvážnejším a šialenejším teóriám sme ochotní veriť, aby nám priniesli spokojný pocit sebaistoty. Čo z toho? Aj keď máme pocit, že niečo je medzi nebom a zemou, zamyslime sa nad tým, skúsme, aj keď je to niekedy veľmi ťažké, použiť rozum. Budeme z toho mať lepší základ pre riešenie našich problémov, ako upadať do nereálnych predstáv a teórií.

Neschopnosť riešiť problémy – kritické myslenie je vo svojej podstate stále riešenie problému. Existuje však mnoho psychologických „narušiteľov“ ktorí sa snažia sťažiť a prekaziť riešenie problémov. Psychológ Barry Singer ukázal, že ak je ľuďom povedané aby riešili problém:

  • Okamžite vytvoria hypotézu a hľadajú iba dôkazy, ktoré ju potvrdia

  • Neskúšajú hľadať dôkazy proti ich hypotéze.

  • Váhajú zmeniť hypotézu, aj keď vidia, že celkom chybná.

  • Ak je informácia príliš zložitá, osvoja si oveľa jednoduchšiu hypotézu alebo stratgiu riešenia.

  • Ak neexistuje žiadne správne riešenie a riešenie je chyták – dobré i zlé podľa náhody, vytvoria hypotézu o nenáhodnosti, ktorú práve objavili. Príčinnosť je prítomná vždy.

Čo z toho? Ak je toto prirodzenou ľudskou chybou pri riešení problémov, musíme sa snažiť tieto chyby eliminiovať a prekonať aby sme dosiahli lepšie výsledky.

Ideologická imunita, alebo Planckov problém – je bežné, že vzdelaní úspešní a inteligentní dospelí veľmi zriedka menia svoje najpevnejšie názory. Čím viac informácií osoba nazbierala a čím lepšie podporené teórie má (pozor na to, že častejšie hľadáme dôkazy, ktoré naše názory podporujú, než tie, čo sa snažia ich vyvrátiť!!), tým väčšie uspokojenie z nich má. Vytvorí si imunitu voči informáciám, ktoré nie sú v súlade s tým, čo už vie (náchylnosť k potvrdzovaniu). Čo z toho? Prefackajme si naše teórie všetkým možným a snažme sa nájsť aj také, ktoré tvrdia opačné myšlienky a skúsme zistiť, či nie sú náhodou relevantnejšie. Ak to neurobíme my, urobí to niekto iný a to bude nepríjemné.

P.I.

Zdroj:

Michael Shermer – why people believe weird things, pseudoscience, superstition, and other confusions of our time

http://www.skepdic.com/

 obrázok je z  http://thetempestuousskye.blogspot.com/2011_02_01_archive.html

 

12 komentárov

  1. Konšpiračná ovečka (Ovis conspirare). | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 10, 2011 at 09:37 

    [...] na kvalitu potravy, vo svojej podstate sú vlastne koprofágovia, živia sa informačnými ekvivalentami exkrementov, ktoré im podsúvajú ich pastieri. Často si dokonca za takúto stravu platia, aj keď majú k [...]

  2. Pozornosť negatívne zameraná | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 12, 2011 at 11:15 

    [...] Pozornosť je akýsi druh filtru, ktorý triedi určité javy a oddeľuje ich od ostatných. Môžeme si myslieť, že naša pozornosť je slabučká, rozutekaná a nesústredená, no opak je pravdou. Naša pozornosť sa v evolučnej histórii vyvinula natoľko, že sme svedkami takzvanej „nepozornej slepoty“. Nepozorná zaslepenosť je dôsledkom faktu, že naša pozornosť je selektívna – vidíme len to, čo chceme, počujeme len to, čo chceme (Synchronicita). [...]

  3. Veda o krok ďalej | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)august 22, 2011 at 15:42 

    [...] xtisíc rokov, keď by stačilo navštíviť nejaký osamelý kmeň niekde v džungli? Ich poverčivosť, úroveň všeobecných vedomostí o svete je na ešte nižšej úrovni, než vedomosti raných [...]

  4. Nemôžete dokázať, že sa to nestane (Drak v kuchyni) | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)september 03, 2011 at 15:53 

    [...] a bolo by lepšie na to „hodiť“, nezaoberať sa mnou a mojim drakom viac. Takýchto drakov je mnoho, každý môže mať drakov v kuchyni tisíce a v garáži dva tisíce. Absolútne na tom [...]

  5. Tajomstvá v(e)ody! | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)október 17, 2011 at 14:08 

    [...] 05:47 „Každá kvapka má vlastnú tvár. Nezameniteľnú a jedinečnú. Prečo sa jednotlivé obrazce natoľko líšia?“ Predpokladám, že vedecká odpoveď by mohla byť: Rôzny počet molekúl rozpustených látok, rôzne pomery týchto látok, rôzny objem kvapky a teda rôzny čas usádzania/kryštalizovania obsahu.. Nič sa ale nekoná, miesto toho prúd absurdných otázok pokračuje: „O čom tie zobrazenia vypovedajú? Kto im dokáže porozumieť? Aké informácie sa v nich uložili a odkiaľ pochádzajú? Že by snáď dokonca od nás, od ľudí?“Špekulácie, nábehy na argumenty z ignorancie, zavádzanie, nabádanie k nezmyselným odpovediam. [...]

  6. Kritická superschopnosť | Použime rozum (zaváranie závitov na internete)január 04, 2012 at 01:28 

    [...] Lenže skeptici – kritická háveď – takým ľuďom spôsobuje ťažkosti – nielen, že pri nich nefunguje mágia a alternatíva (nech už je to čokoľvek), ako na just sa títo ľudia vyznačujú schopnosťou nájsť chybu v teóriách jednorožcológov a iných spirituálnych vodcov. Problém prerástol až do takých rozmerov, že padla sťažnosť od realizátorov výskumu ESP (Extra Sensory Perception = mimozmyslové vnímanie): [...]

  7. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 21:57 

    [...] kritického svišťa Synchronicita Forerov efekt Occamova britva Argument slameného strašiaka Lákanie palesa  Mediálne bažiny Nobelova choroba Argument z neznalosti Úvod do sebaklamov a chýb argumentácie [...]

  8. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 22:19 

    [...] a upravený od Lilienfelda a kolektívu. Rozšírené zoznamy o ďalšie chyby a omyly nájdete tu, tu,  i tu , tu. Komplexné zoznamy chýb a omylov uvažovania a argumentácie nájdete tu a [...]

  9. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 22:30 

    [...] všetko. Preto často krát aj nevedomky spoliehame na niektoré veci vo svete, ktoré však majú od pravdy ďalej, než by sme [...]

  10. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 22:39 

    [...] s názormi rôznych ľudí na predstavy o realite. Niektorí to súhrnne nazývajú vlastnými „filozofiami“. Idey rôznych bytostí, energií, stavov duše, hýbateľov reality, mimozemšťanov, Matrixov, [...]

  11. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 22:40 

    [...] Kniha Upside of irrationality je popretkávaná rôznymi výskumami z oblasti ľudského správania, sociálneho života, vysvetľuje správanie na základe jeho evolučného základu, poukazuje na to, že náš pohyb v realite ľudského sveta nie je zväčša riadený rozumne, ale zamotaný do mnohých predsudkov, omylov, chybných úvah a zmätku. [...]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.