Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaSmejúce sa opice

Smejúce sa opice

Spomeniete si, kedy ste naposledy preberali svojim príbuzným a priateľom srsť? Ako ste tak spoločne vychutnávali sobotňajšie popoludnie, ako ste im prešacovali každý kúsok kože a prečesali chrbát? Spomínate si na ten slastný pocit, ako to niekto robil vám, ako vás unášalo do krajiny eufórie, žiadne starosti, žiaden stres a zhon za potrebami našej hmotnej materialistickej spoločnosti. Len čisté a nefalšované spojenie v radostnom objatí, v príjemnej chvíli medzi blízkymi.

Nie, nespomínate si, nikto si nespomína, nie sme opice. I keď neviem… Opice v zoologických záhradách si krátia voľné chvíle prehrabávaním srsti, takzvaným groomingom. Robia to aj inde, napríklad ak mali šťastie a neskončili v klietke, prehrabávajú si srsť voľakde v džungli. Grooming robí opice naozajstnými feťákmi, teda lepšie povedané narkomanmi: vďaka nemu ich mozog nariadi uvoľnovanie endogénnych opiátov („vnútrotelové“ drogy, ktoré žiaden colník nevezme), a tieto drogy spätne nútia opice aby si prehrabávali srsť (Barrett, Dunbar, Lycett). Následne sa „opičí feťáci“ zgrupujú do skupín, kde spolu zneužívajú tieto prírodné drogy.

Ako bolo spomenuté, my (tuším) nie sme opice, a keďže ani nie sme zarastení (ako kto) ako ony, ťažko si máme čo prehrabávať. Možno vlasy (+-), ale to je v časoch gélov a rozvinutej vlasovej kultúry dosť neprijateľné. Ani tá predstava nie je bohvie ako vábna, že by boli bary plné štamgastov prehrabávajúcich sa chlpmi. My ľudia máme jazyk, reč, už nepotrebujeme priamy fyzický kontakt na to, aby sme dokázali existovať v skupine. Ako by však mohla reč spôsobiť uvoľňovanie opiátov, urobiť z nás „feťákov“, vyvolávať pocit uspokojenia a priateľskej atmosféry?

V skratke: ešte zatiaľ riadne nevieme (Barrett, Dunbar, Lycett). Celkom pekne však vyznieva hypotéza, že túto funkciu prebral smiech. Ľudský smiech je v živočíšnej ríši takmer ojedinelý jav, i keď analógie môžeme vysledovať aj u opíc a ľudoopov (Barrett, Dunbar, Lycett). Lenže intenzita a častosť s akou sa my ľudia smejeme, rehoceme a utápame v slzavom záchvate smiechu je celkom jedinečná. Smiech je taktiež veľmi spoločenská záležitosť, zriedka sa smejeme, keď sme sami, a kto tak robí, je považovaný za blázna (Barrett, Dunbar, Lycett).. Prestaňte sa tak usmievať 😉

Smiech má však jednu, groomingu podobnú, vlastnosť – uvoľňuje vnútrotelové opiáty. Po poriadnom záchvate smiechu, plnom sĺz a váľania sa po zemi, sa cítime dobre a uvoľnene. Existujú experimentálne overené dôkazy, že tak, ako hladiny opiátov, i prah bolesti sa počas smiechu zvyšuje. Je preto možné, že smiech sa vyvinul (alebo bol získaný transformáciou starších podôb od našich opičích feťáckych predkov) na to, aby zastal socializačnú úlohu groomingu a dokázal „stmeľovať skupiny“ (Barrett, Dunbar, Lycett).

Vo vývoji smiechu sú dôležité dve veci. Za prvé, veľmi ťažko sa udržuje konverzácia s niekym, kto sa vôbec nesmeje ani neusmieva. Potrebujeme spätnú väzbu v podobe smiechu alebo úsmevu, potrebujeme sa uistiť, že poslucháča zaujímame. Ženy, napríklad, používajú smiech pri stretnutí s mužom ako prostriedok k vyjadreniu záujmu pokračovať v interakcii. Nedostatočná interakcia znamená, že s nami poslucháč nechce strácať čas. Za druhé, venujeme veľké množstvo času tomu, aby sme druhých rozosmiali. Vtipy nie sú len dôležitou súčasťou rozhovoru, ale pomáhajú aj pri prednášaní. Poslucháči, ktorí sa nesmejú, nevenujú prednášajúcemu pozornosť, nudia sa a driemu (Barrett, Dunbar, Lycett).

Rozpoznávanie emócií je veľmi dôležité v ľudskej komunikácii. Dokonca až tak, že nás samotných môžu cudzie emócie „emočne naladiť“. Stačí sa chvíľu pozerať na rozosmiatu tvár, a hneď sa cítime lepšie. Pozerajme na zamračený xicht a budeme mať trošku horšiu náladu. To však ešte nie je všetko. Vezmite obyčajnú ceruzku a vložte si ju priečne medzi pery tak, aby sa vám kútiky úst rozšírili ako pri úsmeve. Vydržte tak asi minútu. Cítite to? Nie je vám o trošku lepšie? A teraz si skúste prichitiť ceruzku hornou perou pod nosom, akoby ste mali fúzy a mračte sa pri tom. Vydržte tak chvíľu. Aký je to pocit?

Vďaka zrkadliacim neurónom máme tendenciu grimasiť sa podľa toho, ako sa tvária ostatní a dokonca sa tak začneme po čase i cítiť. Chcete si zlepšiť náladu, sledujte niekoho, kto sa smeje (napríklad aj vo videách pod týmto článkom). Chcete aby mali okolo vás ľudia dobrú náladu? Rozprávajte vtipy a smejte sa. Nielen že budete obľúbení, ale aj vy sami sa budete lešpie cítiť.

A trik na záver: Ak idete cez hranice, usmievajte sa, pašujete endogénne opiáty 😉

Zdroj:
Barrett, L., Dunbar, R., Lycett, J.: Evoluční psychologie člověka, 2001. Praha: Portál 2007, ISBN 978-80-7178-969-7 (rámček 12.6, str 446)
Stafford,T., Webb, M.: Mind Hacks – Tips & Tools for Using Your Brain, Sebastopol, California: O’Reilly Media, 2005, ISBN: 978-0-596-00779-9

 

Niekedy sa „nesmiať“ nedá:

No niekedy je smiech skôr na škodu:

2 komentáre

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.