Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKritické myslenieRealita Matrixu – dokážeme spoznať svet?

Realita Matrixu – dokážeme spoznať svet?

Posted 24 jan, 2012 by in Kritické myslenie1

Čo je svet okolo nás? Je to len blankytný obláčik ilúzie, vznášajúci sa ako divadelná scéna pre náš zadubený zrak? Alebo je to iba sen, ktorý sa zazdal veľmi divnej osobe po dobrom obede niekde v tajomnej čajovni? Je tento svet peklom, alebo predpeklím, alebo čo to vlastne je? Dokážeme vôbec spoznať realitu, či je jej prapodstata navždy zamknutá nášmu poznaniu a kľúč zahodený?

Často sa spomína, že svet, realita, to, čo naozaj je, je tak veľmi subjektívne, že akokoľvek sa snažíme racionálne spoznávať, unikajú nám hlbšie pravdy. Veľa hnutí, ideí a názorov, sa snaží ľudí presvedčiť, že svet, ktorý je okolo nás, je nejakou ilúziou. Že všetko to, čo o svete vieme, je len to, čo sme si nabaláchali v slabej chvíľke. Veda je krtom vo veľmi veľkej záhrade, slepá a bezradná.

Ale je to naozaj tak? Odovzdáme sa do rúk kadejakým šarlatánom, pretože realita je nepoznateľná a my sa tu plieskame o vlastný klam, ako ryba o stenu akvária?

Riešenie nám ponúka S. Hawking v knihe Veľký plán:

„Pred niekoľkými rokmi mestská rada v meste Monza v Taliansku zakázala majiteľom domácich zvierat chovať zlaté rybky v guľatých akváriách. Garant tohto zákona vysvetlil toto opatrenie tým, že je kruté držať rybku v nádobe so zaoblenými stenami, pretože keď rybka hľadí von, má skreslený pohľad na svet (realitu). Ale ako vieme, že práve my máme pravdivý, neskreslený pohľad na realitu?“

„Pohľad zlatých rybiek nie je taký istý ako náš vlastný, ale aj tak môžu zlaté rybky ešte stále formulovať vedecké zákony, ktorými sa riadi pohyb predmetov, ktoré pozorujú mimo svojho akvária. Napríklad, rybky by v dôsledku skreslenia voľne pohybujúci sa predmet, ktorý by sme my pozorovali ako pohybujúci sa priamočiaro, pozorovali tak, že sa pohybuje po zakrivenej dráhe. Bez ohľadu na to by zlaté rybky mohli formulovať vedecké zákony z ich skreslenej referenčnej (vzťažnej) sústavy, ktoré by platili vždy a ktoré by im umožnili robiť predpovede o budúcom pohybe predmetov mimo guľatého akvária.“

Špekulatnov teraz možno napadne, že čo by sa stalo, ak by sme rybky neustále premiestňovali z akvária guľatého do štvorhranného, oblého, viacuholníkového? Nič, taktiež by na základe pozorovania mohli vypracovať nové zákony pre rôzne typy akvárií a okrem toho by prišli aj na to, že sa s nimi deje niečo veľmi zvláštne.. Teda s prostredím. Mohli by prísť na to, že medzi nimi a vzdialeným priestorom sa nachádza nejaká vec, ktorej vlastnosti závisle od tvaru skresľujú realitu.

Počas histórie sme mali možnosť stretnúť sa s rôznymi obrazmi reality – modelmi. Tieto modely niekedy viac, niekedy menej vyhovovali kritériám poznania sveta. No časom, ako ľudia získavali nové informácie, museli sa niektoré modely prerobiť, iné opustiť. Napríklad takému človeku, ktorý žije v kamennej chatrči a živí sa korienkami, môže kľudne vyhovovať model plochej Zeme. No leteckým spoločnostiam už určite nie a astrofyzikom absolútne. Aké by to bolo, ak by náš svet bol umelou simuláciou, Matrixom?

„Keby sme žili v umelom imaginárnom svete, udalosti by nemuseli mať nevyhnutne logiku alebo konzistentnosť, ani by sa nemuseli riadiť žiadnymi zákonmi. Cudzie bytosti, ktoré by nás riadili, by mohli považovať za zaujímavejšie alebo zábavnejšie, keby videli naše reakcie, napríklad ak sa spln Mesiaca rozdelí na polovicu alebo keď každého na svete, kto drží diétu, ovládne nekontrolovateľná chuť na banánový koláč so šľahačkou. Lenže ak by cudzie bytosti zaviedli do platnosti konzistentné zákony, neexistuje spôsob, ako by sme mohli zistiť, či za simulovanou skutočnosťou neexistuje iná skutočnosť.“

Ak by sme rybkám nechali stále iba jedno akvárium a nezasahovali do ich života, nemohli by taktiež zistiť, že existuje aj iný svet, než ten ktorý poznajú a pozorujú.

Modelovo závislý realizmus je myšlienka, „že fyzikálna teória alebo obraz sveta je model (vo všeobecnosti matematického charakteru) a sústava zákonov, ktoré spájajú časti modelu s pozorovaniami.„

„Podľa modelovo závislého realizmu je zbytočné pýtať sa, či je model reálny, ale iba to, či súhlasí s pozorovaním. Ak napríklad existujú dva modely, ktoré oba súhlasia s pozorovaním, podobne ako obraz zlatej rybky a náš, potom nikto nemôže povedať, že jeden je reálnejší ako ten druhý. Použiť môžeme akýkoľvek model, ktorý je v uvažovanej situácii vhodnejší. Ak je, povedzme, človek vnútri nádoby, pohľad zlatej rybky by bol užitočný, ale pre pozorovateľov vonku by bolo veľmi ťažkopádne opísať udalosti ďalekej galaxie v rámci nádoby na Zemi.“

Často sa stretávame s názormi rôznych ľudí na predstavy o realite. Niektorí to súhrnne nazývajú vlastnými „filozofiami“. Idey rôznych bytostí, energií, stavov duše, hýbateľov reality, mimozemšťanov, Matrixov, démonov, anjelov, bohov, bôžikov, škriatkov. I to by sme mohli nazývať nejakými modelmi, ktoré vysvetľujú, ako svet funguje a prečo sa niektoré veci dejú tak ako sa dejú. Musíme sa však zamýšľať nad tým, nakoľko sú tieto modely konzistentné, a nakoľko presne realitu „modelujú“ – teda súhlasia s vedeckým pozorovaním. Možno že sú tie teórie iba výmyslami a svet funguje na iných základoch.

„Model je dobrým modelom, ak:

1. je elegantný;
2. obsahuje niekoľko voľných alebo nastaviteľných parametrov;
3. vysvetľuje všetky existujúce pozorovania a je s nimi v súlade;
4. umožňuje detailné predpovede o budúcich pozorovaniach, ktoré ak sa nepotvrdia, môžu samotný model vyvrátiť alebo falzifikovať.

Napríklad Aristotelova teória, že svet sa skladá zo štyroch elementov, zeme, vzduchu, ohňa a vody, a že objekty sa správajú tak, aby plnili svoj zmysel, bola elegantná a neobsahovala nastaviteľné elementy. Lenže v mnohých prípadoch nerobila definitívne predpovede, a keď ich už robila, predpovede neboli v súlade s pozorovaním.“  

Bývame svedkami, že vedci objavia niečo nové, čo môže vrhnúť nové svetlo na doterajšie poznatky a preto vznikne potreba prehodnotiť doterajšie vedecké poznatky. Niektorí to považujú za slabosť vedy v schopnosti poznať svet a hrdo si dovolia použiť to ako argument voči vedeckému nazeraniu na svet. Tento argument je však mylný a nepravdivý. Vedecké teórie sa pod váhou nových dôkazov menia, alebo sa prijme nový model. To však ešte neznamená, že dovtedajšie modely neboli vôbec správne. Boli, na určitej úrovni a v určitom merítku aj sú, pretože súhlasia s predošlým pozorovaním. Newtonove teórie platia pre veľké telesá celkom prakticky, ale v merítku subatomárnych častíc už nie a treba prijať nový model – kvantový.

Použime rozum, ak ide o „filozofie“ a rôzne názory. Vezmime ich ako modely a otestujme ich, sú v súlade s tým, ako poznáme svet? Aký by bol svet, do dôsledkov, ak by jednotlivé modely naozaj fungovali?

———
*Poznámka: Veda svoj model mení na základe dôkazov. Existujú však i modely, ktoré sa nemenia na základe ničoho, i keď všetky pozorovania svečia o ich mylnosti a neplatnosti. To stojí za zamyslenie.

Citáty sú z knihy:
Stephen Hawking, Leonard Mlodinow – Veľký plán : Slovart, 2011

Obrázky:
http://www.maxysoft.com/alien-magic-matrix-3d-screensaver.shtml
http://www.ourworldmag.com/world_greatest_aquariums.html
http://en.wikipedia.org/wiki/File:GOD.JPG
http://imglib.lbl.gov/ImgLib/COLLECTIONS/BERKELEY-LAB/PARTICLE-DETECTION/SUDBURY-NEUTRINO-OBSERVATORY/index/96703210.html

One Response

  1. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postfebruár 18, 2012 at 17:00 

    [...] Že sme vytvorili nástroje na spoznávanie sveta a objavili čierne diery, veľké hviezdy, masívn... [...]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.