Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKlamTajomstvá v(e)ody!

Tajomstvá v(e)ody!

Posted 24 jan, 2012 by in Klam3

Nedávno odvysielala istá česká televízia rakúsky dokument o vode. Konkrétne o tajomstvách vody, ktoré súčasná veda ešte nerozlúskla. Dokument je skutočne zaujímavým počinom, audiovizuálne pútavý, plný pekných scén s vodou, kvapkami, kvetmi, potôčkami a hudbou, ktorá dotvára potrebu odskočiť si na toaletu. Lenže miestami nie kvôli tomu, čo by voda mohla vyvolávať..

Dokumentárne filmy prinášajú a popularizujú rôzne oblasti skúmania, zaujímavou formou oboznamujú diváka s tajuplným a zložitým svetom vedy a poznávania. Zábavnou formou sa podieľajú na rozvoji myslenia, poznania a kultúry širokého spektra divákov. V súčasnosti sa ozývajú snahy o mohutnejšie popularizovanie vedy a vedeckého myslenia, pretože prepukla akási móda pavedeckých a „alternatívnych“ tendencií, ktoré sú často iba klamom a ťahákom pre peňaženky naivných.

Dokument odvysielaný českou televíziou by sme mohli ťažko nazvať dokumentom. Je to skôr reklama, exhibícia pavedy, mylných tvrdení, chýb úsudku a ukážkou, ako sa nemá robiť veda. Niekedy je lepšie jeden krát vidieť, ako sto krát počuť, môžeme teda túto ukážku poňať ako predvedenie niektorých chýb myslenia v praxi.

Na začiatku však musím vyjadriť ľútosť nad tým, že dnes, keď je tak ťažké a pritom tak potrebné šíriť myslenie, sa masové médiá uchyľujú k prezentácii obsahov, ktoré podkopávajú základy vzdelania. Je zvláštne, že tento dokument nebol vysielaný s dodatkom, s poznámkami, s vyjadrením kompetentných ľudí. Ostáva tak v éteri a slúži všetkým propagátorom pavedy, homeopatie, new age a iných tendencií.

„Dokument“ : http://vimeo.com/26682811

00:04 „James Bond mal určite pravdu keď hovorieval: Medzi trepaním a miešaním je veľký rozdiel“ Hneď na začiatku dokumentu tvrdenie, síce poetické, a jeho zmysel v úvode je pochopiteľný, ale i tak nie je pravdivé: James Bond nič netvrdil, tvrdil to autor príbehu, v ktorom je James Bond postavou a to, že to bolo v príbehu nedáva tomu tvrdeniu žiadnu váhu. A v skutočnosti ani žiadnu nemá. 

00:51 „Keď sa potvrdí, že voda má pamäť, tak to zásadne zmení náš pohľad na celý svet“ Samozrejme že toto tvrdenie je pravdivé. Lenže ono sa to asi nepotvrdí, pretože pre „pamäť“ vody zatiaľ neexistuje vedecky opodstatnený argument.

01:39 „Hocikedy sa odmieta prispôsobiť uznávaným fyzikálnym zákonitostiam“ Nič sa nevymyká fyzikálnym zákonom a zákonitostiam, to by bol zázrak. Voda sa správe celkom ako svedomitý občan a zákony fyziky dodržuje. To, že niekto nepozná tieto skutočnosti neznamená, že to tak nie je. Je to argument z ignorancie.

01:49 „Pre fyzikov je stále záhadou.“ Iba pre tých, čo nechodili do školy..

02:27 „Stále nevieme, ako sa to stalo, ale vieme, že potom vzniklo niečo, čomu hovoríme prapolievka. Táto prapolievka pozostávala z vody a zmesi rôznorodých molekúl. Prvé živé organizmy, ktoré sa v nej objavili boli baktérie. Nikto zatiaľ nevie, a to je jedna z najväčších záhad vedy, ako mohol život vzniknúť z neživej hmoty.“Ale toto vôbec nie je pravda, ani žiadna veľká záhada vedy,už sa dokonca podarilo vytvoriť i umelú DNA. Je to zase len ukážka neznalosti. Stačí sa pozrieť na termín abiogenéza, a človeku sa, ak používa rozum, hneď rozsvieti:

03:15 „Odpoveď na túto nevyjasnenú otázku sa veľmi pravdepodobne skrýva vo vode. A preto pátranie po vzniku prvých organizmov musí začať v nej.“ Ozaj!

03:28 „Ďalšou veľkou záhadou zostáva, ako prvé organizmy vystúpili z mora na pevninu.“  Táto poznámka vo mne najprv zanechala zmätok. Predstavil som si, ako na pevninu z mora vystupuje nejaká „dvojdyšná nohatá ryba, ktorá následne umrie od hladu.. A potom so sa spamätal a uvedomil si, že rastliny už nejaký tenrok na súši preúšali. No treba uznať, že ma dostali.

3:38 „Profesor **** zo Stuttgartskej univerzity je uznávaný a úspešný vedec v obore vesmírnych letov. Spoločne s kolegyňou **** sa snaží nájsť odpoveď na otázku, či voda môže prijímať a uchovávať informácie.“ Argument z autority. Z tohto sa mi nezdalo, že by sa daný profesor venoval takýmto veciam. Nevadí: Čo to má spoločné s vesmírnymi letmi? Aké sú hypotézy a dôvody, aby sa dobre platený vedec v obore vesmírnych letov zaoberal teóriu, tristo krát zamietnutou ako pavedecký výmysel?

03:56 Výsledky ich bádania by mohli silne otriasť samotnými základmi klasickej fyziky.“ Ak sa tým myslí otrasenie vedeckej obce tým, ako sa przní veda, určite.

04:15  „Cestujem po Rýne, voda tečie korytom a všade naberá akési poznatky. Takže pri ústí v sebe nesie mnoho viac informácií, než mala vo svojom prameni vo švajčiarskych alpách.“ Isteže, bude obsahovať rozpustené látky, minerály, napríklad bioodpad z uhynutých rastlín a živočíchov, splašky, chemikálie, bahno, olejové častice z motorov lodí a podobne.

04:40 „Oceán je obrie skladisko informácií.“ Predstavme si asi akých..

04:46 „Aj dážď vnáša do nášho sveta najrôznejšie informácie.“  Kyslé dažde, vidíme to všade vôkol seba.

04:50  „To je odvážna hypotéza.“ Tu sa treba trochu pozastaviť. Čo je odvážna hypotéza? Zatiaľ by sa to dalo všetko zachrániť tým, že pamäť vody spočíva v látkach, ktoré sú v nej rozpustené a ktoré prenáša. Lenže ako uvidíme, tento „dokument“ sa s divákom nehrá.

05:02 „Akýkoľvek vedecký dôkaz musí byť opakovane potvrdený.“ Bingo, konečne prvá rozumná veta.. Aby bola v zápätí zabitá hrozivým tvrdením, ktoré by sme najskôr mohli pripísať žiačikovi ZŠ.

05:15 „Na Stuttgartskej univerzite objavili pomerne jednoduchý spôsob, ako štruktúru kvapiek zviditeľniť. Proste ich nanesú na sklíčko a vysušia. Pod mikroskopom sa tak vynárajú fascinujúce obrazce.“ Ak existujú na svete nejaké tvrdenia, pri ktorých nám padne sánka do pivnice, tak toto patrí medzi ne. Vysušia kvapku a zobrazí sa jej štruktúra? Ak vysuším jazero, to čo je na dne je štruktúra vody? Zrejme tu „vedcom“ unikla základná vlastnosť vody a tou je zmena skupenstva. Voda sa vyparí – H2O zmizne a ostávajú iba rozpustené látky, ktoré vytvoria štruktúru, pretože niektoré sa usadia, niektoré kryštalizujú a podobne. Objavili nový spôsob? A ako sme na základnej škole študovali kryštalizovanie nasýteného roztoku NaCl?

05:47 „Každá kvapka má vlastnú tvár. Nezameniteľnú a jedinečnú. Prečo sa jednotlivé obrazce natoľko líšia?“ Predpokladám, že vedecká odpoveď by mohla byť: Rôzny počet molekúl rozpustených látok, rôzne pomery týchto látok, rôzny objem kvapky a teda rôzny čas usádzania/kryštalizovania obsahu.. Nič sa ale nekoná, miesto toho prúd absurdných otázok pokračuje:
O čom tie zobrazenia vypovedajú? Kto im dokáže porozumieť? Aké informácie sa v nich uložili a odkiaľ pochádzajú? Že by snáď dokonca od nás, od ľudí?“Špekulácie, nábehy na argumenty z ignorancie, zavádzanie, nabádanie k nezmyselným odpovediam.

06:06
„Požiadali sme o spoluprácu troch dobrovoľníkov. Každý z nich kvapol z pipety jednu kvapku vody na laboratórne sklíčko. A i keď použili úplne rovnakú vodu, jednotlivé kvapky sa odlišovali. Takže za rovnakých vstupných podmienok vznikli rôzne obrazové štruktúry. Usúdili sme, že rozdielne výsledky ovplyvnili naše zúčastnené osoby. Chceli sme zistiť, čím to je.“ Vedecká odpoveď by mohla znieť: rôznym spôsobom kvapkania, rôznou teplotou, nevieme, či to bolo naraz, alebo po čase, či sklíčko nebolo znečistené, či pipeta nebola znečistená, akým spôsobom „rozotreli“ kvapku po sklíčku a ďalšia kopa faktorov. Pritom je jasné, že na detaily sa v tomto „výskume“ nehľadí. Okrem toho, základná podmienka, ktorou je dostatočný počet meraní, nebola splnená, tri merania je veľmi chabý pokus. Je to ako keby sme, hádzali do terča tri krát a dva krát sa náhodou trafíme, to znamená, že sme 66% dobrí strelci?

06:46„Posadili sme teda inú skupinu ľudí do našej posluchárne a požiadali sme ich, aby v rovnakú chvíľu kvapli trochu vody. Potom sme všetky tie vzorky vyhodnotili. A znovu sa ukázalo, že každý človek vytvoril z tej istej vody iný obrazec.“Vedecký prístup by bol: Koľko tej vody bolo? Brali všetci z rovnakej nádoby? Aký bol objem jednotlivých kvapiek? Rozotierali kvapky po sklíčku (kto robí prvý krát s pipetou, často sa mu trasú ruky a kvapky rozmaže, nehovoriac o tom, ako zložité je nováčikovi odkvapnúť stanovené množstvo)? Pokračuje ukážka, kde je vidno, že každý človek dáva „inú“ kvapku a kvapky jedného človeka sa na seba podobajú. I keď by sme mohli niektoré snímky poprehadzovať medzi sebou alebo dať dokopy. Niektoré sú naozaj iné, ale to je kľudne výsledkom spôsobu „kvapkania“.

Je zhruba 7 minút „dokumentu“. Vidno, že tu sa to pavedeckými drístami iba hemží. Je nutné si opäť pripomenúť, že hltať tvrdenia nejakého dokumentu je nerozumné. Je nutné brať stále do úvahy vedomosti, ktoré už o svete vieme a porovnávať ich s tým, čo tvrdí dokument. Vyšlo by to na veľmi dlhý článok, rozoberať tu každú jednu vetu, takže pokračujú iba tie najviac kruté tvrdenia, ktoré si zaslúžia komentár:

09:00 John Kanzius ako objaviteľ schopnosti vody horieť. Úžasný vynález, ktorý by mohol nahradiť ropu? Ani nie, teda vôbec, pretože energia vynaložená na to, aby sa takto upravená voda rozložila na kyslík a vodík je mnohokrát väčšia, než to, čo nám takýto plameň poskytuje. Je to extrémne neefektívny vynález.

Od tohto momentu, ak mal tento dokument nejakú „intelektuálnu“ úroveň, začína silno klesať. Nielen, že poetický komentár rozprávačov pripomína ťarchavú matku z telenovely v románovej podobe, „vedecké“ názory účinkujúcich zase pripomínajú naivné a poverčivé predstavy ľudí niekde na úpätí stredoveku:

11:10 Pre tvorcov nepochopiteľná vlastnosť vody – vodivosť, ktorá môže spôsobiť i to, že voda „vzlína“ z jednej nádoby do druhej – zrejme sa zabudlo na príťažlivú a odpudivú silu elektrického náboja.

15:00 Pokus s baktériami a elekromagnetickým žiarením vo vode. Prof. Eshel Ben Jacob, ktorý sa o tomto pokuse vyjadruje tvrdí, že zmeny na vode, ktoré spôsobí elektromagnetické žiarenie by sme nedokázali žiadnymi prístrojmi zaznamenať. Preto do roztoku vody naočkujú baktérie:
„Nielen, že rozpoznajú rozdielne prostredie, ony ho dokážu využiť vo svoj prospech. Takže môžeme pozorovať, ako vo vode zasiahnutej veľmi slabým elektromagnetickým žiarením rastú kolónie baktérií omnoho rýchlejšie.“ Zaujímavé, že nepopisuje ďalšie faktory pokusu, ako je i to, v akej teplote a v akom svetelnom prostredí sa pokus uskutočnil. Ani to, či šlo o vodu z vodovodu, destilovanú vodu alebo vodu s nejakými živinami, pretože baktérie tiež radi papajú. A ak tam nejaké živiny boli, potom je pokus jasnejší – žiarenie mohlo ovplyvniť charakter týchto živín. Ak by sme naozaj chceli niečo také skúmať a mať istotu, že za to môže ožiarenie, potom by sme zrejme baktérie kultivovali v úplnej tme a za konštantnej teploty, tlaku a podobne. Miesto toho sa nám na obrazovke pohupuje veľmi naivná a neznalá animácia.

Prechádzame z laboratórií do prírody, aby sme si vypočuli rozprávkové rozprávanie o potôčiku:

17:07 „Keď sa pozorne započúvame do hlasu rieky alebo potôčiku, ihneď spoznáte ich vnútorný charakter.“ Toto tvrdenie je o ničom, jednak je chybné, pretože podľa zvuku vieme zistiť iba to, či je tok prudký alebo pomalý, či je voda plytká a či obmýva kamene, a to len na určitom malom úseku rieky, o pár metrov ďalej je charakter rieky iný. Vysvetlenie sa podáva v zápätí:

17:12 „Takže zjednodušene povedané, keď prídem k potoku trošku hlučnejšiemu, tak je celkom určite nabitý skrytou energiou.“ Toto ako jednoduché vysvetlenie nevyzerá, skôr je to len ďalší bezobsažný výmysel o niečom nereálnom:

17:06 „Ale pokiaľ je mierny a tichý viem, že nesmiem jej kľudný tok narušiť a môj zásah do prírody musí byť čo najmenší.“ Uvažujme, koľkí z nás teraz môžu robiť vodohospodárov? Toto by vymyslelo i malé dieťa v škôlke.

18:16 „Primeranými vodohospodárskymi zásahmi sme tu preukázali, že prúdenie sa dá ovplyvňovať z vonka dovnútra, dokonca do podložia. To znamená, že energia preniká do podložia a voda prúdi dole bez ničivých následkov.“ Pripomína scénu zo Slnko seno…, kde postava, ktorú hrá Helena Ružičková rozpráva o metóde zvyšovania dojivosti kráv.

19:46 „Robili sme taktiež pokusy, pri ktorých sme zisťovali, aké zmeny nastanú, keď do vody niečo vnoríme. Napríklad kamene, alebo kovové predmety. Ale i organický materiál. Napríklad vetvičky alebo kvety. Tu vidíte obraz kvetu petúnie, ktorý bol vložený do vodného kúpeľa. Po nejakej chvíli sme z nej odobrali kvapku vody a dali sme ju na laboratórne podložné sklíčko. Keď zaschla, tak sme ju vyfotografovali. Tu je výsledok, ako vidíte, ten obrazec je teraz charakteristickým obrazcom pre kvet petúnie.“ Naozaj si myslia, že divák je intelektuálny mrzák a tomuto uverí? Malo by nám napadnúť, že v tej vode sa mohli rozpustiť niektoré látky z kvetu a preto sa po odparení vody usadia na podložnom sklíčku, to je ten vyfotografovaný obrazec.

V každej kvapke z tohto pohára by sme poznali obrazec typický pre kvet petúnie.“ Vážne? Chcem ho vidieť, chcem vidieť chemický rozbor vody pred vložením kvetu a po vložení kvetu. Ak tam nebude žiadna rozpustená látka a obrazec sa napriek tomu ukáže, zmením názor.


22:40 – 24:00 Prichádza tak absurdná a hlúpa teória nepodložená žiadnym pádnym argumentom, že sa mi ani nechce ju tu prepisovať ani viac komentovať. Nech sa každý zamyslí sám, už podľa toho, čo bolo spomenuté.

24:09„Voda má pamäť. A má taktiež inteligenciu. Vyššiu než vzduch. Voda, to je podivná vec.“ Doteraz nás „dokument“ tlačil do akejsi polohy, v ktorej by už teraz nekritický divák mal poľahky prijať tieto tri úplne ignorantské vety ako pravdu. Za prvé, voda môže obsahovať molekuly rozpustených látok, ale nemá pamäťako takú. Samotná čistá molekula H2O nenesie žiadnu podstatnú informáciu, ani keď ich bude kubík. Za druhé, inteligenciu voda nemá vôbec žiadnu, ak chápeme, čo to inteligenciaje. Vyššiu než vzduch? A akú inteligenciu má vzduch, keď už to porovnávame? Tvrdenia nepodložené ničím, púhe výmysly. Snáď len posledná veta tohto citátu je pravdivá, pretože pre človeka, ktorý vie o vode tak málo je naozaj voda veľmi podivná „vec“.

24:38 „Vyvinul takzvané oživovanie vody. Princíp je podľa neho celkom jednoduchý. Obyčajná voda preteká nádobou z ušľachtilej ocele, ktorá je naplnená vodou oživenou. Tečúca voda pritom od nej preberá určitú informáciu. Vynález je dosť populárny.“ Oživovanie vody? A vysvetlenie žiadne. Ale zrejme pôjde o niečo ako „vodnú školu“: jedna voda sa od druhej naučí nejakú informáciu. Pritom sa pri vysvetľovaní tejto metódy uvádza, že jedna voda sa s druhou nezmieša. Neuvádzajú však, ako je možné, aby sa voda pretekajúca cez objem inej vody, s touto vodou nezmiešala. Ak si lejem do čaju čistú vodu, táto čistá voda sa pri pretekaní nezmieša s čajom?

25:05 „Jeho teória sa skutočne nedá vedecky zdôvodniť.“ Nedá sa, lebo ide o hlúposť, o teóriu založenú na naivných a mylných predstavách, očividne všeobecne nevzdelaného jedinca.

25:10 „Aj napriek tomu je na svete cez 300 000 užívateľov.“ Nedá mi a musím napísať jednu nechutnú anekdotu: „Jedzte kravské exkrementy, miliardy múch sa predsa nemôžu mýliť.“ Alebo inak povedané, argumentum at populum.

25:16 ..Až po technické podniky. A tie sa o vedecké polemiky príliž nestarajú. Stačí im, že to funguje.“ Takže ak tomu máme správne rozumieť, tak technické odvetvie kašle na vedecké poznatky a využíva „poznatky“ pavedeckých bludov? Znie to ako dosť nerozumný hazard.

Preskočme teraz ku koncu tejto šarády pretože toto nemá konca kraja. Na konci si si „vedci“ zatlčú niekoľko klincov do rakvy a uzatvoria celú túto frašku ako keby ani nebola.

37:19 „Voda je zraniteľná, varuje Eshel Ben Jacob. Ak je to tak, ako som hovoril, musíme znovu zvážiť náš prístup k vode a tiež k tomu, ako s ňou zachádzame. Ak má voda naozaj pamäť, potom skutočnosť, že s ňou zachádzame tak neopatrne, môže nakoniec viesť k tomu, že už nebude vhodná pre náš organizmus, a ten bude vystavovaný neúmernej záťaži.“ Všimnime si, že teraz, skoro na konci dokumentu sa človek, ktorý celý dokument smeroval k tvrdeniu, že voda má pamäť, vyjadrí, že „ Ak je to tak..“. Takže čo? Faktom je, že tak to nie je, a všetky tie ostatné veci tým pádom nemajú zmysel. Ak voda má pamäť, potom sa v našich telách nutne nachádzajú molekuly, ktoré si pamätajú, ako boli v odpade a splaškoch.

40:02 „Mnoho vecí stále nepoznáme. Sú tu desiatky anomálií, vrátane základných fyzikálnych parametrov, ako sú bod varu, bod topenia, povrchové napätie, viskozita, index lomu, rýchlosť vzduchu vo vode, vodivosť. Anomálie, samé anomálie. To znamená, že klasickými teóriami sa to skutočne nedá kľudne vysvetliť. Áno, pre vodu nemáme žiadny dostatočne vysvetľujúci model.“ Zrejme títo „vedci“ nevedia používať ani google.

Jedno zamyslenie o pamäti vody si môžete prečítať tu:
http://www.pouzimerozum.sk/2011/10/14/ked-voda-spomina-na-stare-%E2%80%9Edobre%E2%80%9C-casy/

Obrázok:
http://www.alliphonewallpapers.com/iphone-wallpaper/id/419/

3 komentáre

  1. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postjanuár 24, 2012 at 20:30 

    [...] dá kritické myslenie použiť a ako sa pomocou neho dajú zhodnocovať rôzne tvrdenia nájdete TU. Rôzne odhalené podvody od Jamesa Randiho a iných nájdete [...]

  2. Rybkafebruár 26, 2012 at 23:44 

    V skutocnosti ma voda svoju pamat... nie, niesom idiot... technicky... kazdy atom ma svoju pamat (nie, este stale niesom idiot). aj ked... forma pamati, o ktorej rozprava dokument (naviazana na nejake nezmyselne spiritualne blbosti etc.) je naozaj smiesna.... vazne ma mrzi, ze som ten dokument nevidel, myslim, ze by som sa zasmial, ako uz dlho nie 😀 😀 😀 to, ze informacia existuje a neda sa nijak znicit tak, aby sa nedala spatne vystopovat, je jednym zo zakladnych zakonov vesmiru... len tolko k tomu 😀 😀 😀

    • Peter Istenikfebruár 27, 2012 at 10:21 

      "V skutocnosti ma voda svoju pamat… technicky… kazdy atom ma svoju pamat" To by bolo vhodné podložiť dôkazom, o aké "technicky" ide, ak sa chceme baviť na úrovni.

      "to, ze informacia existuje a neda sa nijak znicit tak, aby sa nedala spatne vystopovat, je jednym zo zakladnych zakonov vesmiru.." Konkrétne ktorého?

      Ak sa chceme baviť hodnotne, mali by sme svoje tvrdenia aj podkladať relevantným dôkazom. Máme to i v popise tejto stránky pod odstavcom: "Ako komunikovať". Príspevky do diskusie na ktoré sa nedá reagovať (nedostatok údajov, nedefinované pojmy, nevysvetlené POV) sú pre diskusiu nepodstatné.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.