Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeČlovek, správanie, evolúciaVedia byť rozumní ľudia morálni? [Úvaha]

Vedia byť rozumní ľudia morálni? [Úvaha]

Vedia byť rozumní ľudia morálni? [Úvaha]

Pamätám sa na výrok jedného mladého človeka, pri ktorom ma až zamrazilo: „Presvedči ma, že to, čomu verím nie je pravda a ja nebudem mať žiadnu zábranu vraziť ti nôž do krku. Nič mi nebude brániť kradnúť, vraždiť a znásilňovať.“ Ako inak, ako pri najlepšom so zármutkom brať takýto stav mentálnych pochodov?

Človek, ktorý neverí v nič nadpozemské, na žiadnu moc, ktorá nad nami bdie! Človek, ktorý si myslí, že „nič“ po smrti nie je, že všetko sa ňou končí. Taký, ktorý žije v tom, že je len veľmi prekombinovaný biologický robot. Akú toto stvorenie môže mať morálku?!

Nebudem sa príliš opierať o tých, ktorým sa otázka morálky vedeckého pohľadu stáva chlebom (ale môžete si pozrieť TU). Napíšem svoj bezvýznamný názor.

S touto otázkou prišla „druhá strana“, ktorá žije v domnení, že je okolo nás stále tých x miliárd astrálnych bytostí vrátane duší ľudí, ktorí kedy žili. A tí im nazerajú cez rameno. Neviem prečo a ako získali presvedčenie o svojej super-morálke, myslím si že strachom – z veľkého brata. Ale to som si tiež „len“ vymyslel.

Padlo dokonca i také vyhlásenie, že: „Je vždy lepšie veriť niečomu, ako ničomu.“
Tu by som začal ja: „Je vždy lepšie neveriť ničomu, ako veriť klamstvu a výmyslu – a konať na základe nich.“

Ako môže byť skeptik – človek, ktorý neverí bez dôkazu, morálny a vážiť si život, vidieť jeho krásy a zázraky? Aký má skeptik vôbec zmysel života?

Skeptik je okrem svojho kritického postoja aj človekom, ktorý sa vzdeláva – nemôžeme veci kritizovať, vážiť, ak o nich nič nevieme. Čím viac vieme, tým viac si uvedomujeme vzťahy v realite a tým viac si uvedomujeme akí sme v tom všetkom naozaj „malí“ a bezvýznamní. Týmto strácame tú predstavu, že vesmír je tu pre nás. Nie je. Stratou predstavy o svojej nadradenosti strácame i potrebu žiarliť, keď nám vesmír neskladá k nohám dary.

Môžeme byť radi, že tu sme, že máme to malé nič, a preto ho máme radi. Pretože pre nás je superveľké – náš jeden život. Ak máme akú takú predstavu o rôznych možnostiach našej ne/existencie, zistíme, že možnosť žiť je naozaj hodnotná. Prečo by sme mali znižovať tak malú možnosť existencie rôznymi spôsobmi kynoženia sa navzájom? Videli ste niekde titulok: „Skeptici hrozia zničením strategických pozícií XY za urážku vedeckej metodiky“? Bolo by to stupídne.

Ponáraním sa do poznania podstaty veci vidíme omnoho viac krásna, než ak by sme sami seba presvedčili, že nám to zniesli anjeli či bytosti iných galaxií. Nemyslím si, že krása objektu spočíva v tom, že si vymyslíme ako a prečo sa tu vzal. Nadchnutie pre krásu a tajomno je človeku prirodzené. Zvedavosť je človeku prirodzená a ako spomína Michael Shermer v knihe „Prečo ľudia veria divným veciam“, viera v tajomné javy je nám vlastná. Poverčivosť však nie je človeku jedinečná, je to celkom možný jav napríklad aj u holubov.

Poznanie nerobí veci menej krásne a nerobí život menej hodnotným, práve naopak. Poznanie podstaty veci ani nespôsobuje, že sa človek stáva neschopný cítiť:

Ak vieme, prečo človek miluje, nestrácame schopnosť milovať.
Ak vieme, prečo sa človek smeje, nestratíme schopnosť smiať sa.
Ak vieme, prečo človek plače, nestratíme schopnosť plakať.
Ak vieme prečo sa človek nadchne, neprestávame sa nadchýnať.

Poznanie nám otvára väčší svet, než ten, ktorý by nám ostal ak by sme si ho obkolesili nezmyselnými predstavami.

Svet každého jedinca, jeho život a okolie, je veľmi nestabilný. V sekunde môžeme prísť o všetko, pretože vesmír nič negarantuje. Priatelia, rodina, život, je to všetko na nás. Nikto nevedie naše kroky, my si ich vedieme, je na nás ako a kadiaľ kráčame. Vedecky inšpirovaný pohľad na svet poukazuje na to, že práve tu a teraz sme zodpovední sami sebe a našim blízkym za to, akí sme, či využívame svoje schopnosti, či sme hodní žiť ho.

Je odporné, ak niekto zasahuje do práv a slobôd iných.
Je odporné, ak niekto ničí a hubí život kvôli predstave svojej nadradenosti.
Je odporné, ak niekto koná na úkor iných, pričom nemusí.
Je odporné, ak niekto zabije, zohaví, umučí alebo spácha násilie na druhých, lebo nezdieľajú jeho pohľad na svet.

To mi len tak napadlo. Vzhľadom na to, ako si vážim ľudí okolo seba, to šťastie ich poznať, ak poznám niektoré aspekty vďaka ktorým je to možné (napríklad už len to, že máme Slnko). Vzhľadom na to, koľko možných vecí sa môže stať, ale nemusí, že tu zajtra nebudem, aby som si to mohol užívať.. Táto predstava ma núti zamýšľať sa nad svetom tu a teraz a nebyť sviňa, pretože to už možno nebude možné vziať späť. Nikdy. Prečo by som mal byť nemorálny a pomáhať už tak dosť vysokej pravdepodobnosti skazy nášho života? Nie je to absurdné?

Musím vyjadriť poľutovanie nad tým, že mnoho ľudí vysloví tú myšlienku, že „ak by si nad sebou nepredstavovali niečo mocné, konali by zlo“. Možno to tak ozaj je, lenže skôr to poukazuje na to, že sú asi sami o sebe v podstate nemorálni. A možno len nie sú schopní byť dobrí bez výstrah..

Zvažoval som, či tento článok napíšem, či ho dám von. Pretože predpokladám (dúfam, že mylne), že bude prekrútený a nepochopený, že naň niekto zaútočí kvôli obsahu, ktorý tu ani nie je. Otázka morálky a postoja k svetu je podľa mňa chúlostivá, je potrebné ju riešiť ako všetko ostatné, čo mení tvár spoločnosti. Zdá sa mi, že kriticky mysliaci v tom majú viac jasno, než „tí druhí“:

Což nestačí, že nějaká zahrada je krásná, copak je nutné věřit, že v ní bydlí rusalky?“ Douglas Adams

Mali sme šťastie

Posolstvo generáciám

Vedecká gramotnosť

Vulkánsky pohľad na vec

Obrázok: Autor

10 komentárov

  1. arboradmarec 16, 2012 at 08:26 

    Som rád, že ste nakoniec tento článok uverejnili. Je v ňom kus pravdy, pre niekoho možno krutej. Neváhajte ani chvíľu a zverejnite akýkoľvek článok podobný tomúto, pretože je dôležité v dnešnej dobe vzdelávať spoločnosť.

  2. nanit76máj 12, 2012 at 09:16 

    Odpoveď na mnohé otázky je už v názve "kriticky mysliaci" človek ... a aj v článku ... ľudia sú rôznorodí a preto jední môžu veriť a iní nie, rovnako tak jedným stačí ako argument ich kritické myslenie, hoci aj to je dané len aktuálnymi vedomosťami a preto odmietať, že pre iných boh či ako ho nazveme nie je, lebo sme ho nevideli ešte neznamená, žemožno naozaj nie je 🙂 To by kriticky mysliaceho človeka tiež mohlo napadnúť ... kriticky mysliaci človek v 10. storočí kriticky myslel, že všetko sa točí okolo Zeme. Takže život je ešte rozmanitejší, než si všetci myslíme a je jedno, nakoľko sme kritickí. Okrem toho, ak by sme boli všetci kritickí, je na mieste otázka, koľko dobrotivosti a obety pre druhých by bolo medzi ľuďmi a či by svet bol aspoň tak dobrý, ako je? Lebo kriticky mysliaci človek zváži pravdepodobnosťou (a nie intuíciou alebo vierou), že v tej "rejži" čo ste sa vám neoplatí pomáhať 🙂 A tak zomriete, lebo štatisticky ste mali menšiu pravdepodobnosť, hoci vďaka viere mnohí ľudia dokážu prekonať ďaleko svoje medze ... takže kritickí ľudia, buďme kritickí ale s mierou. Sme len presne takou istou súčasťou rozmanitosti a zázraku života, akou máme byť. Bez kritických by nebolo mnohých vecí a bez tých s vierou by tiež nebolo mnoho vecí. Odsucdzovať niekoho, že verí je teda sprostosť, ktorá aj nás raz môže stáť život 🙂 A na záver by som doporučil kritickému človeku preštudovať si aj niečo o MBTI - typológii, potom sa aj chápanie iných ľudí chápe lepšie, v širších súvislostiach a v pochopení, že nie len naša pravda je jediná 😉

    • Peter Istenikmáj 12, 2012 at 09:56 

      Vďaka za komentár, ale myslím, že ste nepochopili pointu celého článku. V prvom rade obsah nerieši, či je alebo nie je nejaký boh, ale rieši prístup k morálke ľudí, ktorí to tvrdenie odmietli.
      "Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť odmietnuté bez dôkazu." Ch. Hitchens

      Myslím si, že to čo píšete vo svojom komentári, je presne to, čo článok na začiatku hodnotí ako negatívny postoj. Myslím si, že kritizujete kritické myslenie na základe nejakých atribútov, ktoré nemá a ktoré ani nie sú v článku nijak načrtnuté.

      • nanit76máj 12, 2012 at 12:13 

        No, odpoveď bude v tom, čo píšete "myslím si" ... vy si myslíte, ja si myslím, čítal som iný váš článok a tam sa píše o zovšeobecňovaní, ja si myslím (môžem dúfamň, že ste svojim myslením si tiež niečo o mne zovšeobecnili a už vôbec ste nereagovali na MBTI a na to, že ľudia nie sú kalkulačky a nemôžu všetci myslieť tak, ako vy ... lebo kritické myslenie je fajn, ja som tiež k mnohým veciam kritický, ako vidíte, ale beriem, že môj názor nemusí byť jediný správny, ale môže byť súčasťou iného obrazu. Kritizujem presne to isté správanie, ktoré ste v článku popísali, morálka fakt nie je primárne závisla na viere v boha, v tom sa na 100% zhodujeme, ale to neznamená, že vaše ďalšie tvrdenia nezkritizujem a nepoukážem aj na iné aspkety, ktoré vám v argumentácii unikli. dalo by sa povedať, že máte pravdu, ale aj to, že to nie je celý obraz pravdy. A tým nehovorím, že do toho celého obrazu boh patrí, ale napr. to čo vieme z typológie do toho patrí a odmietať to či prehliadať nesvedčí o úplne dokonalom kritickom myslení? Čo poviete? Ak by ste si po tomto vašou článku prečítali tento váš: http://www.pouzimerozum.sk/2011/07/30/lakanie-palesa/, tak zistíte, že by sa dalo nájsť mnoho chýb popísaných v tom článku aj v tomto vašom argumentovaní ... ale samozrejme, teším sa, že tu takýto web je, linkujem ho ďalej, ale ako kritický človek si neodpustím podrobiť vaše tvrdenia kritike 🙂 Či to ste nechceli? 🙂 Pease a držím palce s písaním, takýchto odborných webov v SK jazyku tu chýba!

        • nanit76máj 12, 2012 at 12:21 

          Inak ma teraz ale napadla ešte jedná vec, a to práve z typológie ... keď sa rozprávajú dvaja ľudia s rozdielnými preferenciami, vidia obsah úplne inak a často sa nedokážu zhodnúť, lebo jeden vidí les a druhý len stromy ... obaja síce vidia v podstate to isté, ale jeden má pohľad globálny a druhý "lokálny" ... myslím, že nám sa stalo to isté ... ja nerád vidím veci len zaostrené na jedinú vetu/vec a beriem veci vždy v širších súvislostiach, ako ENTJ to mám v krvi, pri tej kritizovanej vete, o ktorej je článok vidím v kontexte toho viac, neielen suxhopárny obsah vety a preto som napísal "šísrší" pohľad na vec, keď čítam vašu odpoveď, tak má práve napadá, že vy píšete o strome a ja o lese .. takže asi v tom bude rozdiel pochopenia medzi nami ... ako som písal, rešpektujem a teším sa, čo píšete a môj pohľad berte ako iný pohľad, ktorý nie je apriori v rozpore s vašim, skôr rozširuje ten váš, tak ako váš dáva viac podrobnosti mne. 🙂 Príjemný deň teda prajem..

        • Peter Istenikmáj 12, 2012 at 12:56 

          Za kritiku som poďakoval, čiže otázka, či som ju nechcel, nie je na mieste. Čo sa týka konotácií, samozrejme má každý človek svoje vlastné, vzhľadom na kontext v ktorom sa pohybuje. Tento článok pojednáva o tom, čo je v riadkoch. Samozrejme je toho mnoho, čo by mohlo byť medzi nimi a táto téma nie je jednoduchá, ani tento článok nedokáže riešiť všetky aspekty. Rieši iba jeden, ten, ktorý je v článku.

          Článok je úvaha, podstatné tvrdenia sú vyjadrenia názoru. Môžete i nemusíte s nimi súhlasiť. Ja len odmietam podozrenie, že súdim: "Odsucdzovať niekoho, že verí je teda sprostosť.." V článku som len reagoval na určité tvrdenia vyplývajúce z viery, neodsudzoval som a to je asi jedniné, čo ma zaráža - že vy ste to tam našli.

          V mnohých článkoch sa samozrejme kriticky a ostrejšie staviam k vieram, pretože poukazujem na to, kde majú medzery a čo z nich vyplýva. Ale neodsudzujem ľudí, ktorí veria, iba hodnotím stanoviská a tvrdenia, z ktorých ich viera vychádza a to je rozdiel.

          Myslím si, a je to evidentné z tejto vety, že ten, kto tu súdi ste skôr vy:
          "a na to, že ľudia nie sú kalkulačky a nemôžu všetci myslieť tak, ako vy ." To som netvrdil a ani to nikde netvrdím
          " dalo by sa povedať, že máte pravdu, ale aj to, že to nie je celý obraz pravdy." To som netvrdil a ani to nikde netvrdím

          K tej vašej typológii, a celkovo v kritizovaní článku: zdá sa mi, že ten, kto si myslí že jeho pohľad na vec by mal byť braný do úvahy ste skôr vy. Je to preto, že samozrejme pohľadov na vec je mnoho, a vy tu chcete aby som mal aj ten váš, alebo sa na vec pozrel tým vašim. Ja to beriem, ale je nemysliteľné, aby mi sem prišlo 100 ľudí, každý s iným POV a chcelo odomňa, aby som zohľadnil ten ich. je to inak - filter si musí nastaviť človek sám, ak sa mu môj POV nepozdáva, môže na to upozorniť, ja k tomu poviem svoje, ale ak sa mi jeho (váš momentálne) postoj nebude zdať, tak ho nemusím (na to právo dúfam mám) brať ako relevantný.

          MBTI, konkrétne nie je POV, ktorý som pri písaní článku bral do úvahy, ja beriem do úvahy skôr evolučnú psychológiu a neurovedu a z nej vyplývajúce POV. K MBTI som si niečo prečítal tu:
          http://www.skepdic.com/myersb.html

          A na základe toho poviem, že doteraz som MBTI* nebral do úvahy a na základe jeho laxnosti a toho, z čoho vychádza, ho brať do úvahy ani nebudem. Možno raz napíšem článok, kde to spomeniem, ako jeden relikt pavedy vo vývoji psychológie. Ale i tak by som namiesto neho použil Cold Reading a zrejme by výsledky neboli moc rozdielne. Ďakujem, že ste ma naň upozornili.

          *myslím, že je to pre tento článok nepodstatné

          • nanit76máj 12, 2012 at 13:29 

            Ako som napísal v reakcii sám na seba, až s prihliadnutím na to, ako kto vníma veci a ako ich vnímam ja mi "dopálilo", že ste preberali iné veci a z iného pohľadu, aj to, že tam mnohé POV nemuseli byť, takže vašu odpoveď beriem a chápem ten pohľad na vec, nie je v tom nič proti vám. Som rád, že sme podiskutovali, rozširuje to pohľady aj vedomosti, na to predsa diskusia je a špeciálne tá pod blogmi, aspoň z môjho pohľadu za tie roky, lebo aj toto sa dá každému vyložiť inak. Nejaká škatuľka na odsúdenie takého pohľadu sa vždy nájde .. a aby ste ma nezobrali za slovo :), netvrdím tým, že vy to tak beriete či škatuľkujete, len konštatujem. Uzavriem to na svojej strane tak, že je fakt príjemné čítať takéto články a dúfam, že ich bude čoraz viac. Kľudne aj o MBTI, aj tu si rád rozšírim obzory. Príjemný deň želám.

        • Peter Istenikmáj 12, 2012 at 13:21 

          Širší kontext tejto témy, ktorú uvádzam s prívetkom:
          "Napíšem svoj bezvýznamný názor." - čo znamená, že úmyslom bolo vyjadriť názor, nie rozhodnúť a fakticky vyriešiť celú dilemu vzniku, vývoja a zmien vnímania morálky.

          si môžete nájsť a zhodnotiť v odporučenej literatúre a zdrojoch, v publikáciách Sama Harrisa, Daniela Denneta, Bertranda Russela, Davida Bussa, Robina Dunbara, Carla Sagana iných: Hitchensa, Dawkinsa, Tysona, v podstate každý vedec a filozof vedy túto vec riešil, dostatočne hlboko, aby to vás, ako ENTJ uspokojilo. Naozaj sa to nedá všetko zúročiť do jedného článku, bola by z toho len ďalšia publikácia, alebo kilometrový WOT, ktorý by nikto nečítal.

          Hlavným cieľom článku bolo inšpirovať snahu si to naštudovať, zvýšiť chuť po uzrejmení si rôznych stanovísk, uhlov pohľadu. Nie o nastolenie homeostázy a definitívnej odpovedi na tieto otázky. Váš záujem je dôkazom toho, že vás to oslovilo, takže je len na vás, či sa rozhodnete do témy zahryznúť. Ja momentálne nemám čas ani priestor dávať dohromady tieto veci, momentálne ma zaujímajú iné veci. Bolo by dobré, ak by sa tejto téme niekto hlbšie zavenoval, ale očakávam to od Klubu mladých humanistov združenie Prometheus, u nich by to našlo svoje významné miesto.

          http://www.ted.com/talks/lang/en/sam_harris_science_can_show_what_s_right.html

          • nanit76máj 12, 2012 at 13:40 

            Odpovedal som vyššie, takže tu už nebudem reagovať, myslím, že z mojej strany je mi to už jasné, kde čo a ako sme sa zacyklili spolu a teším sa na ďalšie články 🙂 Diskusia mala navyše dobrý efekt, že som pochopil, z akého pohľadu mám brať vaše články, aby som sa nedostal do pasce svojich pohľadov. Takže dík a teším sa naďalej...

  3. Peter Istenikmáj 12, 2012 at 13:56 

    Aj ja ďakujem za diskusiu a prajem pekný deň.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.