Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaUFO, mimozemšťania, technologická puberta

UFO, mimozemšťania, technologická puberta

UFO, mimozemšťania, technologická puberta

Chceme sa zamyslieť nad tým, či sa v našom okolí už nachádzajú, alebo už dávno nachádzali nejakí návštevníci. A ak aj nie, či sa môžu nachádzať inde. Inteligentný život – nie len zhluk buniek v tvare pokazeného pudingu (no ani ten sme ešte neobjavili).

Ak sa vám stalo, že ste sa ocitli tvárou k oblohe za bez-mesačnej jasnej noci, mohlo vám napadnúť, že vesmír je veľké miesto. A ak náhodou viete niečo o vesmíre, napríklad to, aký je veľký, akí sme my malí, aká je Zem v porovnaní s našou galaxiou, potom ste sa mohli zamyslieť, či sme tu sami.

Je ľahké uveriť, priam až pocítiť, že tu nie sme sami. Lenže my už vieme, že ľahko uveriť neznamená poznať pravú tvár veci, pretože používame rozum a hľadáme dôvody (dôkazy).

Kedy si poviete, že dôkaz podporujúci prítomnosť mimozemskej inteligencie je už dostatočný? Nepýtam sa úplne sám, pýtali sa to už mnohí, v tomto prípade astrofyzik Carl Sagan. Musíme sa na to pozrieť precízne a z množstva haraburdia, zmätku a všelijakých výmyslov preferovať fakty, ktoré nám doteraz nazbierala veda. Nie sú to jednoduché úvahy, no ak chceme naozaj relevantne premýšľať nad týmito vecami, musíme sa niečoho chytiť – poznania, musíme dať dohromady nejaké predpoklady. Táto úvaha pochádza z pera Carla Sagana, má slúžiť hlavne na ujasnenie, ako by sa malo/mohlo pristupovať k takto zložitej otázke.

Doktor T-rex, Profesor delfín a technologické civilizácie

Ako dlho existuje na planéte Zem inteligentný život, na takej vyspelej technickej úrovni, aby dokázal komunikovať na diaľku? Aby sme sa dostali až sem, musíme urobiť krátku rekapituláciu toho, čo všetko sa udeje, aby tu nejaký taký život vznikol: Na planéte vznikne život a potom musí existovať určité obdobie, ktoré je relatívne v medziach jeho udržania. Cez všetky patálie, ako napríklad vyhynutie dinosaurov a vývoj šikovných opíc by sme sa dostali až k nám. Nemusíme sa toho striktne držať, možno že by aj taký T-rex mohol mať dnes doktorát z dinosaurológie, ak by dožil. Inteligencia prináša so sebou isté výhody, ktoré pomáhajú jej nositeľom zvyšovať šance na prežitie.

Inteligentný život však vôbec nemusí vyústiť do technologickej civilizácie. Delfíni a veľryby sú inteligentné tvory no i napriek tomu nevybudovali nič také, ako my.

Mohli by sme si predstaviť svet plný básnikov, ktorí by nestavali rádiové teleskopy. Boli by chytrí, ale nič by sme o nich nevedeli. Nie každá inteligentná forma života má potrebu byť technologickou alebo komunikatívnou.“ (Sagan)

Môžeme sa dohodnúť, že k nejakej technologickej civilizácii predsa len dospejeme. K takej, ktorá by sa uberala smerom ako my – stavala by budovy, teleskopy a nakoniec vesmírne lode. Doba trvania takej technickej civilizácie, napríklad našej, je len niekoľko desaťročí. Iba nedávno sme objavili rádiovú komunikáciu a odhalili zákonitosti vesmíru, vďaka ktorým môžeme komunikovať na veľké vzdialenosti prakticky rýchlosťou svetla. Okrem toho sme objavili a vyvinuli veľmi efektívne spôsoby, ako to celé zmietnuť zo stola šmahom ruky – obrovské množstvá deštruktívnej sily.

Technologická puberta

Nachádzame sa v technologickej puberte, ako to nazýva Carl Sagan, a prekonanie tejto nebezpečnej fázy je kľúčové. Máme v rukách obrovskú ničivú silu a zároveň veľkú porciu netolerantnosti, hlúposti, arogancie a neschopnosti myslieť dopredu. Ak sa nad vecami zamýšľame z tejto perspektívy, minimálna doba trvania technickej civilizácie je podľa Sagana len pár desaťročí. Pri troche optimizmu môžeme skúsiť povedať, že šanca prežiť technologickú pubertu a neodpáliť to tu všetko do luftu je jedno percento. Jedno percento možných civilizácií v galaxii, ktoré túto fázu prežijú je stále veľké číslo.

Jedno percento civilizácií prežije neduhy vlastnej planéty, hviezdy, evolučné úskalia – povedzme miliardy rokov. Cez rôzne počty, ktorých uvedenie nemá pre túto úvahu až taký veľký zmysel nás Carl privedie k dvom výsledkom: Pesimistický, že počet inteligentných technických civilizácií v našej galaxii je 1 – a sme to my, čiže môžeme trpieť akurát samomluvou. Optimistický pohľad na vec vyústi do počtu 1 milión takých civilizácií. To už je síce zaujímavý pohľad na vec, no stále iba špekulácia! (Carl založil predpoklad na kontroverznom výpočte Drakeho rovnice, ktoré si záujemcovia môžu preštudovať TU).

Komunikácia

Predstava milióna, alebo niekoľkých miliónov technických civilizácií v našej galaxii nám môže na tvári vyčariť pritrúbly úsmev intelektuálneho triumfu, ale v úvahe ešte nekončíme. Milión civilizácií, ktoré sú povedzme náhodne porozhadzované po našej galaxii by spôsobilo, že k nejakej takej civilizácii by sme to mali pár stoviek svetelných rokov:

Dalo by sa povedať, že vedľajšie dvere. No nie vedľajšie dvere pre priamu návštevu, ale pre rádiovú komunikáciu. Takže dokonca i vzdialenosť niekoľkých svetelných rokov znamená, že si len ťažko dokážeme predstaviť spôsob možného dialógu. Bol by to skôr monológ. Oni hovoria, my počúvame, lebo ak by povedali, povedzme: „Haló, ste tam? Ako sa máte?“ a my by sme povedali: „Ďakujeme za opýtanie. Ide to, a čo vy?“ Takáto konverzácia by zabrala, povedzme 600 rokov. Rozhodne to nie je niečo, čo by sme mohli nazvať elegantnou a plynulou konverzáciou.“

Úroveň inteligencie

Je potrebné zohľadniť aj to, že naša civilizácia pár desiatok rokov späť netušila o nejakej rádiovej komunikácii. Nedokázala by žiaden taký signál prijať ani vyslať. Z toho môžeme vyvodiť, že inteligentná civilizácia, ktorej signál komunikácie by k nám za tie roky zo vzdialenosti dorazil, by bola na neúmerne vyššej úrovni, než je tá naša.

Rozumeli by sme si vôbec? Peknú úvahu na túto tému predstavil astrofyzik Neil deGrasse Tyson. Taká vyspelá civilizácia by musela rátať aj s možnosťami, že ostatné životné formy nie sú na takej vysokej úrovni a svoj prejav by teda musela „sprimitívniť“. Ak sa nerozhodnú pre takú formu komunikácie, nemáme zrejme možnosť pochopiť ich posolstvo (rovnako ako vysvetliť psovi mocniny a predminulý čas). Sagan pokračuje pekným príkladom:

Možno by ste povedali, že pokročilé civilizácie spolu komunikujú za „zéta vlnách“. Áno, musím vysvetliť, čo sú to zéta vlny. Je to pre komunikáciu niečo tak úžasné, že vám o tom nemôžem poskytnúť žiadne detaily. Ono to totiž ostane neobjavené ešte nasledujúcich 5000 rokov. Čo som tým chcel povedať? Že je úžasné, ak títo vesmírni „kamoši“ dokážu komunikovať na zeta vlnách; je to dokonca fantastické. Avšak ak si prajú komunikovať s nami na Zemi, musia vytiahnuť z technologického múzea nejaký prastarý rádiový teleskop a použiť ho, pretože to je jediné, čo mladé civilizácie ako je tá naša, budú schopné pochopiť a rozšifrovať.“

Veľké hlavy a oči ako melóny

Filmy a populárna kultúra nám natlačila predstavu, že mimozemšťania inteligentného charakteru sú nám podobní. Možno to je tým, ako si my ľudia všetko privlastňujeme a považujeme sa za jednoznačný dokonalý výsledok vývoja. Ale prečo?

Pozrime sa na dlhý rad náhod, ktoré viedli k našej evolúcii.. Vyhynutie dinosaurov je jeden príklad. Tu je ďalší: máme desať prstov. To je aj dôvod, prečo používame desiatkovú aritmetiku. Na počítanie od jednotky po desiatku nie je nič zvláštne okrem toho, že ho môžeme realizovať na prstoch oboch rúk. Prečo máme desať prstov? Pretože sme sa vyvinuli z devónskej ryby, ktorá mala v plutvách desať kostných lúčov. Keby sme sa vyvinuli z devónskej ryby, ktorá ich mala 12, všetky počty by sme zrejme založili na dvanástkovej aritmetike a o desiatkovej by uvažovali snáď len matematici.

A taká je pravda na každej úrovni, vrátane tej biochemickej, že považujem za férové povedať: Vykašlite sa na nejakú inú planétu – keby ste znovu začínali na Zemi a nechali operovať tieto náhodné faktory, ako keď kozmický lúč zasiahne chromozóm a spôsobí mutáciu v dedičnom materiáli, po niekoľkých miliardách rokov by ste skončili u inteligentného života. Nevypadal by však ako ľudské bytosti. Sme totiž produktom unikátnej evolučnej rady. Unikátnej neznamená lepšej; znamená to jednoducho jedinečnej.“

Týmto však nikto, ani Carl Sagan nezahadzuje flintu do žita s tým, že by bol rozdiel diametrálne odlišný a neprekonateľný. Ak hovoríme o technickej civilizácii, jednoznačne musí taká civilizácia poznať metódy poznávania sveta – vedu. Na základe toho sa dokáže vysporiadať s realitou takou, aká je. Na určitej úrovni by poznala také isté fyzikálne zákony a súvislosti ako my, ak existuje v rovnakom vesmíre ako my. Poznala by atómovú fyziku, Newtonovskú gravitáciu (u nich by sa možno volala Qwcwa), kvantovú mechaniku, biologické zákonitosti, evolúciu a podobne.

Ani jeden z týchto predpokladov nedokazuje v žiadnom prípade, že by sme podobnou civilizáciou boli navštívení, alebo kontaktovaní. Zdá sa, že sme na kontakt príliš krátko na príjme a pre stret príliš nezaujímaví a vzdialení. A ak nie, a stalo sa, je potrebný dôkaz.

Bremeno dokazovania

Čo teda máme? Máme možno predstavu, akým spôsobom môže vzniknúť a udržať sa vo vesmíre inteligentný život schopný komunikácie alebo opustenia svojej planéty s medzihviezdnym presahom. Predstavu, že to nie je vôbec ľahké a i keby bolo, že možno nie sme ešte schopní takej úrovne porozumieť. Musíme si však uvedomiť zásadný problém kontaktu s nami – okrem iných ten, že sme schopní prijať signál len veľmi krátko a ak sa budeme naďalej správať tak, ako sa správame, možno už ani dlho nebudeme.

Táto úvaha je i vstupom k predstave, aké veľké a hodnotné dôkazy by mali byť podané, aby podporili myšlienku, že sme s podobnými entitami v kontakte či fyzickom strete. Ak by sme podobné predstavy mali brať do úvahy a ak by mali mať reálny dosah na naše životy, potrebujeme relevantné dôkazy. Nie rozmazané fotky, zmetené svedectvá či fantasmagorické interpretácie javov založené na neznalosti („neviem, čo to je, musí to byť toto..“).

Bremeno dokazovania leží na tých, ktorí tvrdia že tieto javy sú reálne, že s nimi reálne komunikujú, alebo sa s niečim takým stretli. Hocijaké významné tvrdenie vyžaduje významný a hodnotný dôkaz. Nemôžeme dokázať, že sa to nestalo, rovnako ako nemôžeme dokázať, že nejestvujú jednorožce. Ak sa však očakáva, že tomu budeme veriť, je našou intelektuálnou povinnosťou vyžadovať dôkaz, ktorý je povinný poskytnúť každý, kto také niečo tvrdí. Pretože používame rozum.

Pokračovanie v ďalšej časti..

Súvisiace videá:



Zdroj: Citácie voľne preložené z:
SAGAN, C.: Druhy vědecké zkušenosti – Osobní pohled na hledání boha a vesmírné inteligence. Praha: Práh. 2008. 224 s. ISBN – 9788072522408
Obrázky:
Perex: http://www.listal.com/viewimage/2552199h
Carl Sagan: http://www.organicsoul.com/organic-soul-featured-visionary-carl-sagan/
Delfín: http://www.wurst-wasser.net/wiki/index.php/File:So_long_and_thanks_for_all_the_fish.png
Explózia: http://bangersallday.com/banger-alert-2/nuclear-explosion-2/
Neil deGrasse Tyson: http://nycnjfirst.njit.edu/newsletter_jan2.html
Asgard: http://stargate.wikia.com/wiki/Category:Images_from_200
Space wagon: Autor 

5 komentárov

  1. eleemmarec 11, 2012 at 21:41 

    Výborný článok . Len ešte potrebujem naviesť k tomu avizovanému zavareniu závitu z tohto článku nejak som ho nenašiel , prípadne to správne nepochopil .

  2. Použime rozum (zaváranie závitov na internete) :: Blog Postmarec 13, 2012 at 12:05 

    [...] Blog Post O svete vedeckou optikou. HomeClankyKonšpirácie, mýty a iné ovceBohatý mimozemšťan, dobrotivý E.T. UFO, mimozemšťania, technologická puberta [...]

  3. EXTREME963marec 13, 2012 at 22:42 

    takže inteligencia je "veľmi všeobecná mentálna vlastnosť, ktorá (okrem iného) zahŕňa schopnosť usudzovať, plánovať, riešiť problémy, myslieť abstraktne, rozumieť komplexným myšlienkam, ako aj schopnosť učiť sa rýchlo, a na základe skúseností... Táto vlastnosť odráža schopnosť porozumieť okoliu, schopnosť vhľadu do vecí, zistenia toho, čo treba urobiť v danej situácii...” (Gottfredson, 1997).
    Na určenie inteligencie môžme zvoliť Turingov test, spočíva v tom, že nejaký systém živočích) je inteligentný vtedy, ak sa nám ľuďom (ktorí sa bez dôkazu pokladáme za inteligentných) nepodarí odhaliť, že taký nie je.
    Takže čo ak by takto súdily mymozemské bitosti či má vôbec zmysel nadviazať kontakt alebo počkať či sa naša civilizácia sama nezničí, A ak by bol mimozemský tvor tzv. mimozemšťan schopný prekonávať obrovské vzdialenosti nemal by snahu nás vyhubiť kôli zdrojom veď vo vesmíre je všetkého oveľa viac než na našej úbohej planétke. a pokial ide o to či by nám boli podobní určiťe áno (inteligentný dizajn) a len bytisti schopné tvoriť pomocou "rúk" by boli schopné technických pokrokov výzkumu...

    • Peter Istenikmarec 13, 2012 at 23:27 

      Ak tým chceš povedať, že mimozemšťania tu sú, len sa nám neukazujú a nedajú sa nám poznať, potom je tvoj argument nevyvrátiteľný (nefalzifikovateľný) a tým pádom nerelevantný/nezmysluplný pre diskusiu:
      http://sk.wikipedia.org/wiki/Falzifik%C3%A1cia

      Avšak, ak chceme predsa len tvrdiť, že mimozemšťania tu sú, ale sa nám neukazujú, tým pádom sú všetky snahy o dokázanie takého niečoho márne ako aj všetky "ukazovatele" smerujúce k dokázaniu toho, že tu sú - čiže všetky "svedectvá", "fotky", "možné dôkazy" sú automaticky odsúdené na zmar.

      " a pokial ide o to či by nám boli podobní určiťe áno (inteligentný dizajn) a len bytisti schopné tvoriť pomocou “rúk” by boli schopné technických pokrokov výzkumu…" Inteligentný design? To by si musel dokázať, že niečo také je/bolo reálne. Keďže však máme lepšie teórie než je idea "inteligentný dizajn" z doby bronzovej, je táto námietka irelevantná už aj pre to, že "inteligentný dizajn" patrí medzi nefalzifikovateľné - teda pre diskusiu nezmysluplné "idey" - nemožno ho ani považovať za teóriu, pretože nie je založený ani na dôkazoch, ani uspokojivo nevysvetľuje aspekty súčasného vedeckého poznania.

      • Branislav Jurajapríl 05, 2012 at 22:34 

        Ja som sa nedavno pobavil na tvrdení jedného pomýleného mladého inžiniera, že to čo si myslíme (teda on určite) že sú mimozemšťania/ufo tak to v skutočnosti sú naši potomkovia z budúcnosti čo vyvinuli technológiu cestovania v čase a týmto si krátia voľný čas...:)))

        Samozrejme všetci vieme že v čase sa dá (teoreticky) "cestovať" len do budúcnosti :))

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.