Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeČlovek, správanie, evolúciaBackfire effect – efekt opačného účinku

Backfire effect – efekt opačného účinku

Backfire effect – efekt opačného účinku

Ak sa ukáže, že vaše vnútorné postoje a názory boli založené na nejakom mylnom tvrdení, dokážete ich pod váhou faktov zmeniť.

V reálnom svete je to žiaľ tak, že pod váhou opačných argumentov, akokoľvek založených na faktoch a dôkazoch, ľudia zotrvajú na svojich omyloch. Dokonca sa potom svojich omylov držia ešte viac než predtým.

Backfire effect, voľne preložené ako „efekt opačného účinku“ je pocit, keď vám niekto povie, že ste sa mýlili v zásadných detailoch vašich názorov. Ten nepríjemný stav dotknutosti, ktorý sprevádza predstava, že ste sa celý čas držali nejakého výmyslu. Je predsa možné, že na ňom bolo niečo pravdy, alebo?

Jeden by povedal, že by bolo rozumné, ak by sa ľudia pod váhou dôkazov spamätali a zmenili svoje predstavy, veď pre riešenie problémov je dobré mať po ruke správne informácie. Lenže Backfire effect spôsobí, že človek namiesto toho, aby spochybnil vlastné hlboké presvedčenia pod váhou dôkazov, iracionálne spochybňuje práve predložené fakty. Presvedčenie a názory sú to, čo tvorí charakter a nechať si to vziať by bolo ako stratiť seba.

 Výhovorky

Backfire effect spôsobuje zvláštnu ideovú slepotu, vďaka ktorej človek pripustí iba informácie, ktoré súhlasia s jeho presvedčením. Nyhan a Reifler zostavili štúdiu, kde sa skúmaných osôb spýtali na ich názory a postoje a následne im ponúkli sfalšovanú správu. Zúčastnení mali ohodnotiť, na škále od 1 do 5, nakoľko s danou správou súhlasia. Neskôr im ukázali opravnú správu, ktorá pôvodnú správu negovala ako chybnú. Výsledok? Vzdelanejší a liberálnejší účastníci mali tendenciu odmietnuť chybnú správu a súhlasiť s opravnou. Ostatní, ktorým sa pôvodná správa takpovediac hodila do krámu ich názorov, súhlasili s pôvodnou správou.

Situáciu následného Backfire efektu je možné ilustrovať podobným argumentom, ktorým najčastejšie trpia ľudia osvojujúci si fantasticky nemožné tvrdenia:

Povedzme, že pôvodná (klamstvo) správa hovorí:

„Človek XY je tajným agentom vykonávajúcim technologickú špionáž v oblasti alternatívnych zdrojov energie.“

Opravná správa hovorí:

„Dôkazy ukázali, že človek XY je obyčajným technickým asistentom ktorý nemá nič spoločné s výzvednými službami.“

Tí, čo verili pôvodnej správe, svoj postoj nezmenili, miesto toho vytvorili seba-obhajujúci argument, ktorý by v tomto prípade mohol byť: „Podľa mňa je človek XY špión a tá druhá správa sa nás snaží zmanipulovať.“ Alebo: „Tie dôkazy sú dobre sfalšované, pretože tieto tajné spoločenstvá majú dosahy všade.“

Čo z toho vyplýva? Nezáleží kam solídne argumenty, fakty a dôkazy ukazujú, ak dotyčnému človeku nesedia so svetonázorom.

Hlboké priekopy

„To je vec názoru.“ alebo „Každý nech si spraví názor sám.“ Keby ste mali rozmýšľať nad prekážkami v komunikácii, ak odmyslíte cudzie reči, potom je BE jedným z najväčších, hlboká priekopa v určitých prípadoch takmer neprekonateľná. Ani ten najlepší dôkaz nezmení názor hlboko presvedčeného človeka a každý snáď pozná prípad, kedy lámal palicu či mávol rukou a tému radšej už nenačínal.

Je na každom kroku, doma, v práci, v kaviarňach a baroch, medzi generáciami, medzi kultúrami, medzi športovými fanúšikmi, medzi vlastníkmi mobilných telefónov či počítačov, medzi čitateľmi, medzi vyznávačmi papučovej kultúry.

Použime rozum

Backfire efekt vrhá svetlo na to, prečo aj v súčasnej dobe technológií, mnoho ľudí zotrváva v predstavách, že existujú absurdné zázraky a prečo je tak ťažké ich takých presvedčení zbaviť.

Ak fakty ukazujú jedným smerom, ani najsilnejšia ignorancia ich nezmení, akurát uvrhne človeka mimo reálny svet. Čo s tým?

Treba uznať, že možno sa s tým globálne nedá nič robiť. Ľudia si svoje názory pestujú na rôznom substráte a zdá sa (možno je to len fatamorgána), že kvalita toho substrátu akosi klesá. Ak ste k sebe úprimní, môžete začať aspoň sami od seba.

Je jednoduchšie ak samotný základ, na ktorom staviate svoje názory podrobíte kritike. Keď idete budovať stanovisko k závažnej téme, mali by ste sa informovať čo najviac a nič nenechať na náhodu. Čím precíznejšie hodnotíte myšlienky, ktorých sa chcete prvotne zmocniť a prijať ich za svoje, tým skôr sa vyhnete sklamaniu, ak vám niekto dokáže, že boli chybné. Ak sa to aj stane, budete schopní sa tohto efektu zbaviť oveľa rýchlejšie, než ak by ste ostali naivní. Žiaľ sa ho nikdy celkom na dobro nezbavíte.

Obísť Backfire

Aby ste obišli váš vlastný alarm a poučili sa čo najskôr, mali by ste od oponenta chcieť:
Jasne formulovať, kde ste urobili chybu, prečo ste ju urobili / prečo sú vaše argumenty chybné a na základe čoho, akých faktov. (Kritika v štýle „toto sa mi nepáči“, nie je kritika, potrebujete dôvod, aby ste to vedeli zhodnotiť.)

Sami by ste sa mali snažiť čo najprecíznejšie zhodnotiť fakty a obsah protiargumentov voči vašim vlastným.
To isté by ste mali skúsiť poskytnúť tým, s ktorými diskutujete. Keď to nevyjde podľa predstáv, môžete si aspoň povedať, že ste poskytli najlepšie možné argumenty, ktoré ste mali.

Nie je hlúpy ten, kto sa učí na vlastných chybách, ale ten, kto sa zo svojich chýb nepoučí.  

Páčil sa vám článok? Podporte ho prosím svojim hlasom na Vybrali SME: http://vybrali.sme.sk/c/Backfire-effect-nechate-sa-vyviest-z-omylu/

Perexový obrázok: Autor

Zdroje:
BASSHAM, G a kol. 2010. Critical Thinking: A Student’s Introduction. New York: McGraw-Hill. 2010. 544 s. ISBN: 978-0-07-340743-2

BARRETT, L., DUNBAR, R., LYCCET, J.: Evoluční psychologie člověka. 2001. Praha: Portál, 2007, ISBN 978-80-7178-969-7

FLEGR, J.: Evoluční biologie. 2005. Praha: Academia, 2005. ISBN 80-200-1270-2

KAHNEMAN, D. 2001. Thinking, Fast and Slow. London: Allen Lane. 2011. 512 s. ISBN 1-84-614055-2

SCHICK, T., VAUGHN, L.,2004. How to Think About Weird Things: Critical Thinking for a New Age. New York: McGraw-Hill. 2004. 368 s. ISBN 0-07-287953-X

http://www.dartmouth.edu/~nyhan/nyhan-reifler.pdf
http://www.skepticalscience.com/docs/Debunking_Handbook.pdf
http://www.skepdic.com/communalreinforcement.html
http://www.skepdic.com/backfireeffect.html
http://youarenotsosmart.com

 
 

Dôležité je zapadnúť

Jedným z možných vysvetlení tohto efektu je sociálne správanie a túžba zapadať do kolektívu. Vďaka tomu sa tvrdenia stávajú silným presvedčením, pretože sú opakovane vyslovované členmi určitej komunity. Tento proces je nezávislý na tom, či je tvrdenie založené na fakte, alebo úplne vymyslené. Tento jav ilustruje, ako je možné, že celé národy sú schopné lipnúť na názoroch, ktoré sú neskutočne absurdné a pretrvávajú celé generácie.

Bližším pohľadom na vec môže mať backfire efekt podporu v sociálnom vývoji v evolučnej histórii človeka, kedy bolo aj je výhodné byť súčasťou komunity, zapadať do systému a čerpať výhody zo vzájomnej pomoci. Tieto vzťahy sú budované na spoločných činnostiach a záujmoch.

Mediálne šumy

Veľmi dobrým podhubím pre vznik bláznivých názorov sú senzáciechtivé „média“ vypúšťajúce do sveta nepodložené a prizdobené správy, ktorých sa pasívne zhosťuje obecenstvo. Vďaka tomu sa pod váhou dôkazov vytvára silný komunitný backfire efekt na základe ktorého sa ľudia uzatvárajú a je veľmi ťažké ich vyviesť z omylu. Medzi azda najnebezpečnejšie patrí šírenie bludov v oblasti zdravia a „zdravého“ životného štýlu. Vďaka následnému BE to dá veľa úsilia ľudí poučiť o rôznych aspektoch zaužívaných mýtov.

Emócie

Do hry vstupujú ďalšie elementy, ktoré okresávajú možnosti, že by sa človek dostal zo svojich ilúzií bez komplikácií. Ako vo všetkom, sú emociolálne hýbatele veľmi silné a čím viac emocionálnej zviazanosti človek s danou témou má, tým silnejšie sa zubami nechtami bude snažiť brániť ju. A to aj napriek dôkazom ťažkého kalibru.

Priznať si chybu

Nešlo by o nič iné, než priznať si chybu a čo najskôr sa jej zbaviť. V situáciách, kedy naozaj človek čelí kvalitnému dôkazu priamo pred svojimi očami a má možnosť sa z neho poučiť, sa taká možnosť zdá byť najľahšou. Ale zdanie klame. V prípadoch, kedy sú informácie priamo tvorené za účelom klamať ľudí (napríklad Onion News), by sa dalo rozmýšľať, že to je dobrá škola, z ktorej sa človek poučí a začne kriticky myslieť. No aj pre také správy, aké vydáva Onion sa nájdu ľudia, ktorí ich považujú za pravdivé.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.