Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaGalileov syndróm

Galileov syndróm

Galileov syndróm

Galileov syndróm je neoficiálne pomenovanie situácie, kedy osoba ktorej tvrdenie bolo odmietnuté pre nedostatok dôkazov o sebe vyhlási: „Smiali sa aj Galileovi…“

„Smiali sa Galileovi. Smiali sa Newtonovi. No smiali sa tiež klaunovi menom Bozo.“ Carl Sagan

Predstavte si, že niečo objavíte. Alebo potvrdíte niečo, o čom sa len diskutovalo. Budete prví. Musí to byť úžasný pocit, urobiť niečo pre ľudstvo, pre blízkych, niečo, čo nás posunie o krok ďalej za poznaním. Poznať niečo, čo doposiaľ nikto nepoznal.

Je to už nejaká doba, odkedy „Meyrinkovi“ alchymisti a iní čudáci nesídlia v studených kamenných hradoch a zrúcaninách, obkolesení temnými lesmi, študujúc záhadné aparatúry s bublajúcim bohatstvom kameňa mudrcov. Ak vôbec takí existovali. Dnešný kameň mudrcov – poznanie a pokrok – objavujú vedci, systematicky a pod prísnymi zákonitosťami vedeckého výskumu.

Pred porotou

Niečo ste objavili. Čo s tým? Ak máte vedecké zmýšľanie, viete, že váš výsledok musí byť čo najčistejší, musí obsahovať výsledky ktoré jasne dokazujú záver. Musíte eliminovať vlastný subjektívny pocit, musíte eliminovať chyby myslenia, merania, metodiky. Je to preto, lebo ak predstúpite pred komisiu vedcov, tí vašu prácu prísne zhodnotia. Bude mnoho takých, ktorí skúsia váš pokus zopakovať, prekopú ho od začiatku po koniec aby našli chyby.

Nie je to zlomyseľnosť a závisť, je to nutnosť – ani vy nebudete platiť za súčiastku v počítači, ktorá nefunguje. Nebudete kupovať lieky, ktorých účinky nie sú riadne otestované. Vždy sa teda niekto nájde, kto sa na vaše výsledky pozrie kritickým okom.

Galileo, kacír

Trávite dlhý čas, roky, investujete a nakoniec vás odmietnu. S neúspechom treba rátať, pretože človek je omylný. No človek prahnúci po poznaní je vďačný aj za to, ak mu preukážu že sa mýlil – lebo sa poučí.

Niekedy sa však stane, že človek príliš podľahne backfire efektu alebo iným sebaklamom a začne sa považovať za nedoceneného vedeckého proroka. Mnohokrát sa pripodobňuje ku Galileovi, ktorého za jeho vedecké skúmanie perzekvovali. Problém je v tom, že Galileo čelil dogmám a nepodloženej viere. V súčasnom vedeckom svete však musí človek čeliť vedeckej metodike, dokazovaniu, musí svoje výsledky preukázať. Už to nie sú dogmy diktované tým, čo by sme „ne/chceli, aby bola pravda“. Ak by sa v dobe Galilea ľudia riadili metódami poznávania aké máme dnes, zrejme by Galileo nebol tam, kde bol..

Ak niekto vystupuje s novým „objavom“, ktorý je v protiklade s už dokázaným poznaním sveta, jedná sa o mimoriadne tvrdenie. Mimoriadne tvrdenia vždy vyžadujú mimoriadne a silné dôkazy. Podliehajú prísnemu prevereniu, prísnym požiadavkám. Dokázať svoje tvrdenia musí ten, kto s nimi prichádza, nie tí, ktorí tvrdenie bez dôkazu neprijmú:

„Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť zamietnuté bez dôkazu.“ Christopher Hitchens

Gyro, Frink, Cimrman a nájazdné hordy

Aká romantická je predstava osamelého génia, v malom domčeku, podkroví, pivnici či v stodole za domom, ktorý z dostupných vecí zostrojí úžasné vynálezy! Nedocenení vynálezcovia, ktorí už dávno prišli na to, ako sa liečia všetky choroby, ako sa získa energia z ničoho, ako sa obídu termodynamické zákony, ako sa dá vyliezť bez rebríka na povaľ.

Stáva sa, že neuznaný „Hocikto“, kto nepodal dostatočne silné dôkazy svojich tvrdení, má isté čaro osobnosti. Získa na svoju stranu zástup prívržencov. Títo agenti potom nesú nepodložené tvrdenia, obohacujú sa o ďalšie a ďalšie, zamotávajú sa do omylov, bludov a sebaklamov. Jedna vec je „skúmať“ a neuspieť pred kritikou vedeckej metódy, iná vec je nechať sa obalamutiť bludmi.

Smejú sa

Zosmiešňovanie, vyhnanstvo, zamietnutie, to nie sú čisté a jediné atribúty pravdy. Je mnoho prípadov, kedy je na smiech hlúposť, drzosť, ignorantsvo. Je možné, že ak sa vám smejú, povedali ste hlúposť. Ale keďže používate rozum, pozeráte na to kriticky – Sú moje/ich argumenty založené na faktoch, výskumoch, dôkazoch? Samozrejme sa ľudia môžu smiať aj faktom, ľudia často podliehajú dogmám, aj dnes a paradoxne často.

Smejú sa vám? Cítite krivdu? Mali by ste prehodnotiť tvrdenia, vaše aj „ich“. Možno máte pravdu, ak máte na svojej strane relevantné dôkazy.
Smejete sa niekomu? Tiež by ste mali svoje postoje prehodnotiť, možno že má predsa len pravdu.
Ak však niekto tvrdí závažnú vec bez dôkazu, máte právo také tvrdenie zavrhnúť. Rovnako bez dôkazu.

Štít menom Schopenhauer

Galileov syndróm sa dá pekne ilustrovať citátom Arthura Schopenhauera:

„Všetka pravda má tri fázy: na začiatku je zosmiešnená, potom je násilne odmietaná a nakoniec je prijatá ako samozrejmosť.“

Nie všetky výroky musia byť zákonite múdre a pravdivé. Toto je jeden z takých, ktoré nie sú. Nie všetka pravda prechádza takými fázami, sú pravdy, ktoré nie sú zosmiešňované či násilne odmietané. Einsteinova teória relativity bola dlho ignorovaná, pokým ju nepodporili dôkazy. Nebola ani zamietnutá ani zosmiešňovaná. Shopenhauerov citár často používajú na svoju obranu ľudia s nejasnými teóriami, výmyslami, konšpiráciami a podobne.

Nabudúce, keď niekto vyrukuje s mimoriadnym tvrdením, žiadajte mimoriadne dôkazy. Možno ste len zakopli o bludný balvan

Dôkaz ako dar

Ak na nás niečo vplýva, tak sa to dá dokázať. Je síce pravda, že existujú aj javy, ktoré sa kedysi dokázať nedali. Napríklad niektoré elektromagnetické žiarenie. Lenže vtedy sa o nich ani nehovorilo. Ak dnes niekto hovorí, že niečo cíti, alebo videl, tak je jasné, že ak je to pravda, dá sa to dokázať – pretože človek dnes už dávno zaostáva za prístrojmi. Už nevie cítiť ani javy, ktoré sú elementami každodenného života.

Zadné vrátka

Môžete naisto niečo zavrhnúť? Nuž, možno niekde sú víly a okrídlené kone jestvujú. Môžete však povedať, že bez riadneho dôkazu tomu nemusíte veriť. Niekto si však necháva „zadné vrátka“, pre prípad, že by sa šialené myšlienky predsa len uskutočnili.

Ak chcete zadné vrátka, skúste rozumné: Jednoducho neveriť, pokiaľ sa neobjaví kvalitný dôkaz. Má to svoje výhody: človek neupadne do dogmy, z ktorej by sa možno ťažko dostával. Dokáže zmeniť názor – na tom nie je nič zlé – ak skutočnosť ukáže, že je to inak. Dá sa spýtať:

„Načo sa budem spoliehať na niečo, čo nemá vplyv na realitu?“ Lebo ak by malo, dalo by sa to dokázať.

Páčil sa vám článok? Podporte ho prosím hlasom na http://vybrali.sme.sk/c/Galileov-syndrom-smeju-sa-vam-Mozno-ste-smiesni/ 

Zdroje:
Hitchens, Ch. – Bůh není veliký. 2007.Praha: Metafora. 380.s ISBN 978-80-7359-155-7
Sagan, C. – The Demon-Haunted World. 1997. Ballantime Books, 1997. USA, 480 s. ISBN 0-345-40946-9
Shermer, M. 2002: Why people believe weird things, pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. Revised & enlarged edition. Holt Paperbacks 2002. 384 s. ISBN: 0805070893

http://www.skepdic.com/
http://www.skepticblog.org/2012/03/19/galileo-syndrome-and-the-principle-of-exclusion/

Perexový obrázok: Autor
obr. 2: http://www.costume.net/freaky-mad-scientist-costume.html

13 komentárov

  1. Lacomarec 30, 2012 at 07:19 

    Tento web som objavil len nedávno a páči sa mi.
    Páči sa mi aj preto, že je možné s názormi v článkoch polemizovať - napríklad aj s týmto.
    Galileo asi nebol vybratý ako správny príklad pre to, čo chcel autor povedať. Galilea totiž neporazil nejaký náboženský fanatizmus, ale podľahol v (na tú dobu) regulárnom vedeckom spore. Za dôkaz pohybu Zeme okolo Slnka totiž považoval existenciu slapových javov - a my dnes vieme, že tie majú inú príčinu.
    Galileo bol vo svojej dobe vedcom uznávaným aj v cirkevných kruhoch a heliocentrická sústava bola dlhodobou súčasťou jeho prednášok. Koniec-koncov autor tejto myšlienky, Kopernik, bol katolíckym kňazom a za svoje názory nebol nikým prenasledovaný. Galileo bol však zo strany cirkvi upozorňovaný na to, že ju má prezentovať ako jednu z možných hypotéz, nie ako dokázaný fakt.

    • Peter Istenikmarec 30, 2012 at 10:02 

      Zdravím, ďakujem za komentár. Galileo bol vybraný pre to, že sa vo všeobecnosti dá ľahko identifikovať, o aký prípad ide. Článok však pojednáva o tom, že niekto niečo tvrdí, vysmejú a zamietnu ho, a ono je to potom pravda. Čo v pointe článku znamená, že akékoľvek tvrdenie musí mať dobrý dôkaz. Čo sa týka ostatného, ako je váha dôkazu, ktoré podal Galileo, alebo oponentské názory (ktoré ale nie sú tak čisto vedecké), to článok nerieši. Už sa to riešilo na VybraliSME, je zbytočné mlátiť psa kvôli prirovnaniu ku Galileovi, pretože ako príklad do takéhoto článku stačí.

      Ba dokonca, na základe niektorých kritík sa hodí ešte viac - ak Galileo niečo tvrdil a nemal dostatok dôkazov, potom ho vysmiali, a nakoniec ale pravdu mal, tak to tri krát podčiarkuje pointu článku - ak niečo tvrdíte, niečo zásadné, musíte mať zásadné dôkazy.

      Čo sa týka regulárneho vedeckého sporu - ako uvádza wikipédia, boli v tom zohľadnené náboženské texty a to sa za vedu považovať nedá, už samo od prapodstaty.

      • Lacomarec 30, 2012 at 10:10 

        Isteže, Galileo mal v konečnom dôsledku pravdu. Lenže jeho pravda bola neodložená, bola intuitívna - aj keď išlo o intuíciu génia.

        K tomu si dovolím priložiť citát z komentovaného článku:
        Ak niekto vystupuje s novým „objavom“, ktorý je v protiklade s už dokázaným poznaním sveta, jedná sa o mimoriadne tvrdenie. Mimoriadne tvrdenia vždy vyžadujú mimoriadne a silné dôkazy. Podliehajú prísnemu prevereniu, prísnym požiadavkám. Dokázať svoje tvrdenia musí ten, kto s nimi prichádza, nie tí, ktorí tvrdenie bez dôkazu neprijmú:
        „Čo bolo prijaté bez dôkazu, môže byť zamietnuté bez dôkazu.“ Christopher Hitchens

        • Peter Istenikmarec 30, 2012 at 11:03 

          A? Tu je trochu iný problém, si myslím. Problém v tom, že Galileo vystupoval proti tvrdeniam, ktoré boli bez dôkazov prijaté - písmo sväté a veci okolo toho.

          Článok pojednáva o trochu inom: dnes musí človek dokázať svoje tvrdenie voči dokázaným tvrdeniam, pretože dnes ide proti vedeckej metodike a výsledkom získaným vedecky. Galileo čelil "poznatkom" ktoré nie všetky boli získané vedecky. Samozrejme mal podať mimoriadny dôkaz, s tým súhlasím. Nesúhlasím ale, že to bol rovný vedecký boj.

          k tomu dám citát z článku:
          "Ak niekto vystupuje s novým „objavom“, ktorý je v protiklade s už dokázaným poznaním sveta"S už dokázaným poznaním...

          • Lacomarec 30, 2012 at 12:23 

            Skúsim ešte raz: Galileo bol súdený za to, že svoje tvrdenie na úrovni hypotézy (ktorú mu nikto nezakazoval šíriť, ak ju bude aj reálne označovať za hypotézu) nedokázal podložiť dôkazmi a napriek tomu ho prezentoval ako fakt. Galileo bol porazený vo vedeckej polemike - preto, lebo nedokázal argumentovať s dostatočnou preukaznosťou a presvedčivosťou.

            To bol dôvod, prečo považujem Galilea za nešťastný príklad pre tento článok (voči ktorého podstate nemám vôbec nič). A ak je potrebné, tak môžem poskytnúť viac príkladov, ktoré by sa oveľa lepšie zhodovali so zámermi autora článku.

            Ďalšia reakcia by bola z mojej strany buď zbytočná, alebo by bola vhodným objektom na zaradenie do článku o Backfire...

          • Martin Biesmarec 30, 2012 at 12:59 

            Laco: Článok sa venuje Galileovmu syndrómu (dá sa o ňom nájsť množstvo článkov, aj keď toto je zatiaľ prvý v slovenčine). Je to označenie podobne ako Oidipov komplex, Nobelova choroba alebo Occamova britva. Vznikol na základe toho, že na Galilea sa zvyknú odvolávať práve ľudia, o ktorých probléme tento článok pojednáva. Práve oni si vybrali Galilea. Peter ako autor nemal možnosť si vybrať historickú postavu podľa ľubovôle, teda práve vyčítať článku o Galileovom syndróme, že sa v ňom spomína Galileo, mi príde veľmi zvláštne a vcelku nevidím v tom akýkoľvek konštruktívny zmysel.

  2. Lacomarec 30, 2012 at 14:15 

    Martin: OK, ale mení to niečo na tom čo som napísal? Uviedol som niekde nepresnosť, alebo priamo chybu?
    Svet je plný pomenovaní, ktoré sú nepresné a nevystihujú podstatu, ktorú chcú pomenovať. Kolumbus má na triku Indiánov, ktorí Indiu nevideli, my sa kŕmime ruskými vajcami, o ktorých Rusi vôbec nič nevedia. Aj po biblickom Onanovi je pomenovaná činnosť, s ktorou nemal nič spoločné.

    Neurobíme s tým nič, ani ja, ani ty. Galileov syndróm zostane naveky pod rovnakým názvom. Ale poukázať na to snáď môžeme. O tom, alebo o niečom podobnom, je možno aj táto stránka 🙂

  3. Martin Biesmarec 30, 2012 at 14:51 

    Hneď prvý komentár: "Galilea totiž neporazil nejaký náboženský fanatizmus, ale podľahol v (na tú dobu) regulárnom vedeckom spore." - V tej dobe veda ako ju dnes definujeme ešte neexistovala, práve Galileo je považovaný za otca vedeckej metódy, lebo ukázal potrebu experimentu. Čo sa stalo bolo, že cirkev zakázala jeho prácu šíriť a inkvizícia to postihovala až do roku 1718. Ak sa niekto ocitne vo vedeckom spore, nikto mu nezakazuje jeho (či už dokázanú, alebo nedokázanú hypotézu šíriť). Že je pod paľbou kritiky pokiaľ ju nevie dokázať, to áno. Ale nemá zakázané ju šíriť, to sa stáva vtedy, keď je v spore s fundamentalistami, je jedno či náboženskými, alebo inými. Ak na tom chceš trvať, poprosil by som nejaký príklad "regulárneho vedeckého sporu", kde má proponent hypotézy zakázané ju publikovať. Inak je tvrdenie o tzv. regulárnom vedeckom spore naozaj mylné. Ale zase zdôrazňujem, že je to úplne mimo pointy článku a príde mi to smutné, že ako tu, tak aj na vybrali.sme.sk sa namiesto pointe ľudia v diskusii venujú iba niečomu, od čoho pointa vôbec nezávisí.

    " O tom, alebo o niečom podobnom, je možno aj táto stránka " - každý článok sa venuje nejakej pointe, takže pravdaže by bolo najlepšie, keby sa ľudia venovali v diskusii konštruktívne práve tej pointe. Kľudne môže byť príspevok aj o detaile, ktorý je v článku a s pointou priamo nesúvisí, len neviem či je žiaduce sa baviť iba o tom. A dokonca v 2 diskusiách paralelne iba o tom...

    • Lacomarec 30, 2012 at 14:59 

      Ten článok o "backfire effect" je fakt výstižný.
      A koľko príkladov z paxe sa preň nájde...
      Prajem pekný deň.

      • Martin Biesmarec 30, 2012 at 15:05 

        Aj Galileovi sa smiali, že? :] Tiež prajem pekný deň

      • Peter Istenikmarec 30, 2012 at 15:54 

        Laco, toto nie je príliš inteligentný spôsob reakcie práve pre to, že to čo ty riešiš je mimo toho článku. Ale aby som to zhrnul a uzavrel:

        Ľudia, ktorí článok kritizovali ho kritizovali:
        a) preto, že nepochopili o čom článok je - článok je o tom, že ak tvoje tvrdenie niekto odmieta kvôli nedostatku dôkazov, tak argument, že aj Galilea odmietali a predsa mal pravdu nie je relevantný.

        b) Cítia potrebu poukázať na to, že Galileo nečelil dogmám neopodstatnenej viery. K tejto výhrade však mám len toľko: prečítaj si čo sa píše v tomto linku:
        http://law2.umkc.edu/faculty/projects/ftrials/galileo/admonition.html

        konkrétne:
        "Galileo was by the said Commissary commanded and enjoined, in the name of His Holiness the Pope and the whole Congregation of the Holy Office, to relinquish altogether the said opinion that the Sun is the center of the world and immovable and that the Earth moves; nor further to hold, teach, or defend it in any way whatsoever, verbally or in writing; otherwise proceedings would be taken against him by the Holy Office; which injunction the said Galileo acquiesced in and promised to obey. "

        Čiže Galileo čelil neopodstatneným nedokázaným predstavám a nie vedeckej metodike. K tvojmu bodu, že mu to nezakazovali - zakazovali mu to, je to v tom linku, stačí prečítať. Kvôli cti a zodpovednosti k poskytovaniu informácií by som sa mal ja ako autor zachovať tak, že by som do článku vsunul poznámku o tom, že "Galileo nie je dobrý príklad, pretože neuspel pred vedeckou porotou, avšak je jeho osoba spájaná práve s odmietaním pravdy a preto sa tento jav - syndróm, ľudovo nazýva Galileov."

        Ak uvážim obsah textu z toho citátu a iných v linku, potom Galileo vskutku čelil nie vedeckej, ale nepodloženej viere a preto necítim potrebu uvádzať pri pojme "Galileov syndróm" žiadnu hviezdičku s poznámkou. Ďakujem kritikom, že som si vďaka nim preštudoval viac o Galileovi a dúfam, že i oni tak učinia/učinili.

        Článok o "backfire effect" je naozaj výstižný, hlavne keď dôjde k faktickému poukázaniu na problém, ktorý sa vyskytol. Možno v budúcnosti napíšem článok aj o "Bias blind spot". Ak niekomu tvrdíš, že podľahol nejakému omylu, tiež by si mu mohol poskytnúť fakty svojich tvrdení, ako tu Martin pýtal. Bavme sa ozaj konštruktívne, ide nám hlavne o takú diskusiu a nie inú.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.