Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyNezaradenéNerozumná poslušnosť – dokážeme veci zmeniť?

Nerozumná poslušnosť – dokážeme veci zmeniť?

Nerozumná poslušnosť – dokážeme veci zmeniť?
Posted 05 apr, 2012 by in Nezaradené1

Predstavte si osobu, ktorá skúša študenta z jednoduchej úlohy a zakaždým, keď sa študent pomýli, mu uštedrí elektrický šok. Napätie sa neustále zvyšuje. Koľko percent skúmaných osôb je podľa vás schopných uštedriť svojmu subjektu smrteľné elektrošoky?

Experiment

V jedno tiché nedeľné augustové ráno v Paulo Alto v Kalifornii brázdilo ulicami mesta policajné auto, zbierajúc študentov v masovom zatýkaní pre porušenie rôznych zákonov. Subjekty boli zatknuté doma, poučené o právach, prehľadané, zviazané a odvlečené do auta. To všetko pred očami prekvapených susedov. Po príjazde na stanicu boli subjekty formálne zapísané a označené, znovu poučené o svojich právach, boli im vzaté odtlačky prstov a urobený kompletný identifikačný záznam. Subjekty boli potom umiestnené v čakacej miestnosti so zaviazanými očami.

Subjektmi boli študenti, ktorí sa prihlásili do psychologického výskumu vplyvu väzenia na život človeka.

Z bezúhonných študentov sa vykľuli sadisti, a psychicky labilní jedinci

Výskumníci sa rozhodli vytvoriť simuláciu väzenia v podzemí budovy psychológie. Do výskumu bolo zo 70 prihlásených študentov vybraných len 24 bezúhonných študentov, ktorí mali za výskum získať 15 dolárov na deň. Vo všetkých meraných kategóriách boli títo študenti v normále. Následne boli náhodným výberom (hodením mince) rozdelení do dvoch skupín: väzni a strážnici.

Pri vytváraní pravej atmosféry väznice asistoval aj konzultant – strážnik, ktorý odslúžil niekoľko rokov medzi zamrežovanými dverami. Tento už zo začiatku upozorňoval na nepríjemný efekt „psychológie uväznenia“. Niektoré dvere boli provizórne vymenené za zamrežované oceľové dvere, podobné tým vo väzniciach.

Väzni následne prešli niekoľkými ponižujúcimi procedúrami, od prehľadávania, prehliadky nahých, ošetrenia špeciálnym sprejom proti baktériám a parazitom. Situácia bola vyšperkovaná, aby priniesla čo najviac sugestívny pocit poníženia a nadradenosti medzi väzňami a strážnikmi. Väzni dostali uniformy s číslami a okolo členkov reťaz. Boli sporo odetí a obutú mali jednoduchú obuv.

Snažili sme sa vytvoriť autentickú simuláciu, nie len nejakú predstavu väzenia.“ (Zo stránok experimentu)

Stanford

Pokus sa svojimi otrasnými výsledkami zapísal do histórie, bol o ňom natočený i film „Experiment“. Strážnici mali vo väznici udržovať poriadok nenásilnou formou. Hneď v druhý deň sa väzni na cele 1 zabarikádovali matracmi a odmietli poslúchať príkazy strážnikov. Tí na nich zaútočili hasiacimi prístrojmi, absolútne nerešpektujúc príkazy výskumníkov.

Po 36 hodinách jeden z väzňov začal šalieť, mal záchvaty zúrivosti a kričal. Strážnici začali väzňov terorizovať, odpierať im hygienu, spánok, a šikanovať ich rôznymi spôsobmi. Výskumníci uvádzali, že minimálne tretina strážnikov mala skutočné sadistické tendencie. Experiment bol po šiestich dňoch prerušený z morálnych príčin. Pôvodne sa zamýšľalo, že bude trvať dva týždňe.

Napriek rôznym kritikám postupov pri samotnom zostavovaní experimentálnych podmienok, experiment odhaľuje násilnú povahu ľudského správania. Standfordský experiment Dr. Zimbarda sa dáva do súvisu s podobným experimentom psychológa Stanleyho Milgrama.

Milgramov experiment

Stanley Milgram z Univerzity v Yale zrealizoval niekoľko experimentov zameraných na sociálnu konformitu, tendenciu poslúchať autority a vzdať sa zodpovednosti. Milgramov experiment poukazuje, že milióny ľudí by bolo schopných konať neuveriteľné veci čisto iba poslúchaním príkazov, napriek vlastným morálnym zásadám. Predstava vlastnej nadradenosti, pocit moci a možnosti ovládať iných je veľmi nebezpečná.

Experiment zahrňoval dva subjekty, z ktorých jeden mal úlohu skúšajúceho a druhý študenta. Výber rolí bol náhodný. Skúšajúci dostal list papiera na ktorom boli páry slov, ktoré mal prečítať študentovi, ten si ich mal pamätať. Následne skúšajúci čítal prvé slová a študent mal dopĺňať, zakaždým ako sa študent pomýlil, dostal elektrický šok. Zo zvyšujúcim sa počtom chýb skúšajúci zvyšoval aj napätie, čím väčší šok študent dostal, tým viac sa mýlil a koniec sa veľmi rýchlo blížil.

Väčšina subjektov to brala iba ako vykonávanie rozkazov, bez pocitu zodpovednosti.

Situácia často viedla k elektrickým šokom, ktoré boli na hranici znesiteľnosti, ba dokonca život ohrozujúce. Spoza zásteny miestnosti, kde sedel študent sa počas výskumu ozývali priam neľudské výkriky bolesti. Ku koncu testu, kedy už napätie bolo nezlučiteľné so životom bol študent ticho. Vo veľa prípadoch však skúšajúci pokračoval v procedúre. Niektorí mali pochybnosti, no výskumník ich povzbudil podobnými vetami: „Pre výskum je dôležité, aby ste pokračovali.“

Samozrejme bol študent iba herec a výber rolí bol sfalšovaný. Svoje výkriky hral, to však skúšajúci nevedel. Pre neho to bolo reálne – reálne, že niekomu dáva smrteľnú dávku elektrického napätia. Skúste odhadnúť, aké percento skúšajúcich bolo schopných ísť až do extrému.

Dokonca i výskumníci odhadovali veľmi malé množstvo takýchto jedincov. Výskum ukázal opak – až 65% subjektov z prvých experimentov bolo ochotných dať svojim študentom 450V zásah.

Experiment sa viac krát opakoval, s rôznymi vzorkami ľudí po celom svete s podobnými výsledkami okolo 61% smrteľných zásahov. Neskôr Milgram natočil o tomto pokuse veľmi znepokojivý dokumentObedience (poslušnosť)

Prečo?

Dôvody týchto a podobných experimentov pramenia v otázke: Prečo sa ľudia dokážu správať ohavne – čo je príčinou toľkých extrémnych zločinov proti ľudskosti, aké boli páchané nacistami, japonskou Unit 731, či inými skupinami ľudí, v ktorých jednotlivci z radov bežných ľudí preukázali nesmierne množstvo sadizmu.

Primárne korene takého javu (správania) môžeme hľadať v socíálnej konformite, poslušnosti a zbavovaní či prenášaní zodpovednosti na druhých – poslušnosti voči autorite, ktorá ale nemusí mať správne postoje alebo názory. Je jednoduchšie konať rozkaz, ako sa zamýšľať a brať rozhodnutia na vlastné plecia – používať rozum. Môžete to vidieť v každodenných správach, mohli ste sa o tom dozvedieť aj z tohto článku o „Bystander“ efekte.

Ashove experimenty

Nemusí to byť vždy až tak zlé, ako lynčovanie alebo kameňovanie nevinnej obete. Dokonca v každodennom živote môžete padnúť za obeť sociálnej konformite, nechať sa strhnúť davom. K týmto efektom bolo realizovaných pár zaujímavých experimentov. Experiment Solomona Ascha s dĺžkami čiar je jeden z kurióznejších, no o to viac fascinujúcejších.

Aké jednoduché je podriadiť sa väčšine..

Pokus pozostával z miestnosti, v ktorej sedelo 5 až 7 študentov, ktorí sa mali zúčastniť testu zrakových schopností. Výskumník im ukazoval listy, na ktorých boli vedľa seba rôzne dlhé čiary a list, kde bola len jedna čiara. Subjekty mali nahlas určiť, ktorá z troch čiar je rovnako dlhá, ako čiara na samostatnom liste. Iba jeden študent zo skupiny bol pokusný. Ostatní boli dohodnutí s výskumníkom na manipulácii priebehu testu. Pokusný študent bol vždy v rade posledný, alebo predposledný.

Po treťom pokuse začali dohodnutí študenti priebeh testu manipulovať a dávali naschvál nesprávne odpovede. Zámer bol zistiť, či skúmaná osoba zmení očividne správnu odpoveď a vysloví nesprávnu, len aby išla s väčšinovým názorom. Výsledky? 75% skúmaných osôb dalo aspoň raz nesprávnu odpoveď, 32% odpovedalo nesprávne na väčšinu otázok.

Sociálne prostredie

 Ultimátnu príčinu takéhoto správania by sme mali hľadať v evolučnom vývoji človeka. Veľkosť a rozvinutosť ľudských mozgov spolu s komplexnosťou myslenia a správania nie je zrejme ani tak vecou chôdze po dvoch a výroby rôznych nástrojov, ako vecou sociálnych interakcií. Systém medziľudských vzťahov a zložité interakcie robia ľudské prežívanie v skupine veľmi náročné. Pre jedinca je nepríjemné, ak je odsunutý mimo skupinu a preto sa väčšinou radšej prispôsobí. Žiaľ mnoho krát na úkor morálky a rozumu. Film Experiment sa však končí silne optimistickým tvrdením:

-Stále si myslíš, že sme na evolučnom rebríčku vyššie ako opice?*
-Áno, pretože dokážeme veci zmeniť.

* Ukazuje sa, že opice na tom nie sú až tak zle, ako človek. Táto štúdia Julesa Massermana a Stanleyho Wechkina skúmala makaky umiestnené v klietkach, ktoré po stlačení tlačidla dostali prídel potravy. Zistilo sa, že opice odmietali stláčať tlačidlo a s tým spojenú potravu, ak tento impulz spôsoboval opici v druhej klietke bolesť. Väčšina makakov radšej trpela hladom, ako by posielala elektrošoky svojmu susedovi. (za tip ďakujem Jane)

Článok môžete podporiť hlasom: http://vybrali.sme.sk/c/Nerozumna-poslusnost-dokazeme-veci-zmenit/

Zdroje:
ARIELY, D. 2010: The Upside of Irrationality 

BARRETT, L., DUNBAR, R., LYCCET, J.: Evoluční psychologie člověka. 2001. Praha: Portál, 2007, ISBN 978-80-7178-969-7
DUNBAR, R. 2004: Příběh rodu Homo.Praha: Academia. 2009. 224 s, ISBN 978-80-200-1715-4
FLEGR, J. 2005: Evoluční biologie, Praha: Academia. 2005. 560 s. ISBN 8020012702
ZRZAVÝ, J., STORCH, D., MIHULKA, S. 2004.: Jak se dělá evoluce. Praha: Paseka. 2004. 296 s. ISBN 8071855782

http://www.prisonexp.org/psychology/40
http://www.csfd.cz/film/261831-experiment/
http://en.wikipedia.org/wiki/Stanford_prison_experiment
http://en.wikipedia.org/wiki/Milgram_experiment
http://en.wikipedia.org/wiki/Stanley_Milgram
http://en.wikipedia.org/wiki/Solomon_Asch
http://www.age-of-the-sage.org/psychology/social/asch_conformity.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Obedience_(human_behavior)
http://en.wikipedia.org/wiki/Cognitive_dissonance
http://en.wikipedia.org/wiki/Social_influence
http://en.wikipedia.org/wiki/Asch_conformity_experiments
http://en.wikipedia.org/wiki/Unit_731
http://www.madisonmonkeys.com/masserman.pdf 

Obrázok: http://blog.lib.umn.edu/meriw007/myblog/2012/01/the-power-of-authority-chapter-13.html 

One Response

  1. ruwolfoktóber 25, 2012 at 03:49 

    Ashov pokus má moderné vylepšenie, kde sa priamo v mozgu (cez magnetickú rezonanciu) sleduje, prečo účastníci klamu,
    zistenia sú šokujúce: niektorých účastníkov klamanie kolegov "prinúti" k tomu, že dané klamstvo ozaj vidia

    http://CCNL.Emory.edu/greg/Berns%20Conformity%20final%20printed.pdf
    Neurobiological Correlates of Social Conformity and Independence During Mental Rotation
    "When individual judgment conflicts with a group, the individual will often conform his judgment to that of the group.
    Conformity might arise at an executive level of decision making, or it might arise because the social setting alters the individual's perception of the world."

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.