Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaKognitívne pasce a omyly odhadovania 3/4

Kognitívne pasce a omyly odhadovania 3/4

Už ste mohli vidieť, že to s tou našou intuíciou a hádaním z brucha nie je také jednoduché, ba ani výhodné. Ak ste si doteraz mysleli, že je to všetko, nezúfajte, bude to ešte horšie. Už to síce nie je  prekomplikované vzorcami, no polienko do kolesa odhadov nám teraz vopchá naša predstavivosť a porovnávanie minulých udalostí. A nezabudnite sa na konci pochváliť.

Kotvenie rýchleho odhadu

Vyskúšajte si váš rýchly odhad, pripravte si papier a pero (naozaj je to tak zábavnejšie). Prečítajte si nasledujúci rad a čo najrýchlejšie (do piatich sekúnd) zapíšte, aký bude podľa vás výsledok:

2x3x4x5x6x7x8

Zapíšte si odpoveď a požiadajte aj ostatných o odhad. Teraz si nájdite pár ľudí a požiadajte ich, aby za 5 sekúnd odhadli aký bude výsledok tohto radu čísel:

8x7x6x5x4x3x2

Odhad z druhého radu by mal byť väčší (Brown), no porovnajte si aj vlastný odhad s reálnym výsledkom: 40 320. Bol váš odhad okolo 500, alebo ste mali odvahu a dali ste okolo 4000? Stali ste sa obeťou takzvaného „ukotvenia“ (anchoring) – vidíte prvé číslice a na základe nich potom „porovnávate“ a odhadujete. Tieto čísla, ak sú malé, vás držia pri zemi a neumožnia „dovoliť“ číslam rásť, podobne ako so skladaním papiera.

Spomínate si, keď niečo prvý krát kupujete, aká bola cena? Často porovnávate prvotnú cenu s ostatnými a utvárate si tak akési hodnotové schémy vecí. Potom odhadujete, že mobil nemôže stáť toľko a toľko, pretože mobil stojí … (vaša prvá cena). Ak niečo prvý krát kúpite výhodne, napríklad v akcii, neskôr máte možno trošku problém kúpiť tú istú vec za „plnú cenu“. (Ariely)

Pri demonštrácii kotvenia boli subjekty požiadané, aby určili množstvá rôznych vecí, ako napríklad počet afrických krajín v OSN. Pre každý odhad boli vybrané čísla točením na kolese šťastia, pričom subjekt mal určiť, či je „vytočené“ číslo väčšie alebo menšie než odhadované množstvo. Neskôr mala osoba odhadnúť, aké je reálne množstvo (napríklad tých afrických krajín v OSN). Rôzne skupiny dostali rôzne štartovné čísla a priemerné výsledky sa pohybovali okolo 25 a 45 u skupín, ktoré dostali čísla 10 a 65 (Kahneman). Kotviace číslo má teda svoje označenie vybojované statočne.

Chvála neprináša neúspech

Ak niečo trénujete a podarí sa vám nadpriemerný výsledok, je pravdepodobnejšie, že bude nasledovať neúspech a chyba. Prichádza totiž zhoršenie, či skôr „návrat k priemeru“. Rovnako ak sa vám niečo nepodarí (podpriemerne), je pravdepodobnejšie, že sa vám ďalší pokus vydarí (opäť návrat k priemeru). Toto sa deje nezávisle na tom, či bol výkon pochválený alebo nie. Nepochopenie tohto javu vedie k preceňovaniu trestov a podceňovaniu ocenenia výkonu.

Inštruktori rôznych oblastí často prízvukujú, že vyzdvihnutie skvelého výkonu zverenca je v zápätí nasledované neúspechom a preto si ustálili predstavu, že pochvala k ničomu dobrému nevedie. Toto presvedčenie podporujú ďalšie subjektívne skúsenosti, že po kritike zlého výkonu sa väčšinou ukážu lepšie výsledky. V realite však ide o nepochopenie štatistike a chybné spojenie nesúvisiacich javov – tieto veci sa dejú aj bez odmien a trestov, no tresty môžu v človeku zabiť motiváciu.

Môže to znieť ako zle uvarený guláš, ale v bežnom živote sa s týmto javom stretávame bežne: Rozdiel výšok otcov a synov („hm, predstavovala som si, že budeš vyšší..“, inteligencia manželov, výkony v rôznych schopnostiach. Napriek tomu si len málo kto vytvorí správne intuitívne ponímanie tohto javu. Radšej si vymyslí ospravedlnenie, prečo sa veci stali tak ako sa stali (ako napríklad tresty a pochvaly).

Zlatý klinec do rakvy intuície – prístupnosť

Existujú prípady, a je ich riadne, kedy ľudia hodnotia pravdepodobnosť určitého javu na základe toho, ako ľahko si dokážu vybaviť nejaký jeho príklad. Povedzme, že štatisticky sa omnoho viac nehôd stane v aute na diaľnici ako v lietadle. No ak si pozriete správy o leteckom nešťastí aj s videozáznamom, prípadne ste už také niečo zažili, váš odhad bude úplne iný než ostatných ľudí – poviete, že lietadlá sú nebezpečnejšie. Hodnotiť možnosť javu len na základe prístupnosti príkladu nie je vždy rozumné – pretože schopnosť vybaviť si určité javy sa dá ľahko manipulovať.

Pokusné osoby počúvali zoznam známych osobností. Neskôr boli subjekty požiadané, aby určili ktorých mien bolo viac – či ženských alebo mužských. Jeden zoznam obsahoval  známejšie osoby mužského pohlavia, druhý zoznam obsahoval relatívne známejšie ženy. Pri každom zozname subjekty hodnotili ako početnejšie tú skupinu, v ktorej boli známejšie – ľahšie spoznateľné osoby daného pohlavia.

Omyl založený na efektivite vyhľadávania

Spočíva v tom, ako rýchlo dokážete nájsť danú vzorku voči inej. Vyberte, ktoré možnosti sú reálnejšie: Máme troj a viac písmenové slová, čo je podľa vás pravdepodobnejšie, že sa slová začínajú na r, alebo že je r na treťom mieste v slove? Ľudia k tomuto problému často pristupujú spôsobom, že si vybavia nejaké slovo, ktoré začína na r (ryba) a nejaké čo má r na treťom mieste (parkety). Následne skúsia, ako rýchlo si dokážu takéto slová vybaviť. Keďže je jednoduchšie vyhľadávať slová podľa začiatočného písmena, stanovia vyššiu pravdepodobnosť takých slov.

Skúša sa to aj inými spôsobmi, napríklad: ktoré slová sa častejšie vyskytujú v literatúre: abstraktné (napríklad myseľ, láska) alebo konkrétne (dvere, voda)? Ak sa na to pozriete spôsobom rýchlosti vyhľadávania slov, prijde vám, že abstraktné slová sú častejšie. Podľa štúdií boli abstraktné slová hodnotené ako častejšie v rôznych významových kontextoch (Kahneman). Zaujímavé, akoby sa Rómeo a Júlia milovali cez steny bez dverí a okien..

Predstavivosť

Podobne chybne bývajú hodnotené pravdepodobnosti rôznych udalostí, ak si ich človek dokáže/nedokáže predstaviť. Tak sa stáva, že mnohé javy sú preceňované a naopak niektoré podcenené alebo opomenuté – pretože si ich neviete predstaviť, nepríde vám to. „To mi ani nenapadlo, že fajčiť na sude s benzínom môže spôsobiť letecký deň.“

Vposlednom kúsku sa dočítate o tancujúcich holuboch a zistíte, že nie všetko je tak dobré, ako sa to povie. Možno vám raz pomôže vyhrať auto..

Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/Kognitivne-pasce-nasich-mysli/

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.