Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaKognitívne pasce a omyly odhadovania 4/4

Kognitívne pasce a omyly odhadovania 4/4

Toto je posledná časť seriálu o omyloch v odhadovaní. V tejto sa dozviete ako je to s poverčivosťou, aký účinok má správna voľba slov a prečo nám intuícia skomplikuje vyhrať auto.

Fiktívna spojitosť

Psychológ B. F. Skinner uskutočnil v roku 1948 nasledujúci experiment. Do sklenených schránok s kŕmidlom umiestnil hladných holubov. Každých pätnásť sekúnd do kŕmidla dopadla holubia potrava (predpokladám, že to boli vajgle a zvratky – nikdy som to nevedel na isto). Experimentátori pozorovali holubov, ako sa budú chovať.“ D. Brown

Kŕmidlo bolo nastavené tak, aby v intervaloch (nezávislých na konaní holuba) vpustilo potravu. Výskumníci zistili, že holubi spájali výdaj potravy s akoukoľvek činnosťou, ktorú zrovna vtedy vykonávali. Ak sa holub pozeral cez krídlo a náhodou vtedy vyšla potrava, začal toto konanie opakovať až do zmagorenia. Jeden z holubov si vypestoval rituál točenia sa vo svojej schránke, iní zase „vyšpekulovali“ kývavé pohyby. Holubi jednoducho spojili dva nesúvisiace javy.

Ak si myslíte, že sú to len sprosté holuby, všimnite si, koľko vecí okolo nás, ľudských bytostí, podlieha úplne hlúpym poverčivostiam. Šťastné lístky, zajačie labky (ten zajac musel mať radosť aj šťastie), trináste poschodia, čierne mačky, šťastné dni, synchronicita.. sú to výsledky chybného spojenia dvoch súbežných, no vzájomne nesúvisiacich javov.

Ako sa to povie

Týchto omylov je ešte oveľa viac, než sa zmestí do ako-tak normálneho článku. Každý má ešte hromadu hákov a háčikov. Jedným z hákov v určovaní pravdepodobností je spôsob, akým sa vám pravdepodobnosti „predstavia“. Je veľmi prešpekulované, ako vám médiá a svet okolo vás bude predstavovať rôzne javy a udalosti, v ktorých si máte urobiť jasno. Niekedy sa tá istá vec dá povedať rôznymi spôsobmi a správny výber takého spôsobu priamo ovplyvní váš prístup k veci.

Predstavte si, že vláda sa pripravuje na riešenie problému s netradičnou chorobou, u ktorej sa očakáva, že zabije 600 ľudí. Na výber sú dva alternatívne programy na boj s touto chorobou. Uvážte tieto presné vedecky vypracované stratégie, ktoré môžu nastať:

Ak prijmete program A, 200 ľudí sa zachráni.
Ak prijmete program B, je tu 1/3 šanca, že zachránite 600 ľudí a 2/3 šanca, že nikto nebude zachránený.

Ktorý z programov by ste si vybrali? Pouvažujte o tom, snažte sa vžiť sa do situácie. Formulácia tohto problému predstavuje situáciu, kedy choroba vezme 600 životov. Výsledky jednotlivých programov obsahujú stav a údaj, koľko ľudí program zachráni. Väčšina ľudí v snahe vyhnúť sa riziku strát, vyberie radšej program A voči nejasnému riziku 1/3 že všetci zomrú. Teraz uvážte ten istý problém, s takýmito možnosťami riešenia:

Ak prijmete program C, 400 ľudí zomrie.
Ak prijmete program D, je tu 1/3 pravdepodobnosť, že nikto neumrie a 2/3 pravdepodobnosť, že umrie 600 ľudí. 

Môže vám byť jasné, že programy C aj D sú rovnaké ako A a B, len inak formulované. Okrem toho D dáva šancu zachrániť všetkých, repsektíve šancu nestratiť nikoho. Ľudia v snahe vyhnúť sa riziku a prikláňajúc sa k „pozitívnejšie“ formulovanej stratégii vyberú v tomto prípade viac možnosť D.

Kam s tým?

Určite sa z vás nestali matematici ani štatistici, ani žiadni iní experti. O to vlastne vôbec nejde a človeku by sa mozog naozaj vyvaril, ak by chcel vedieť všetko. Ide o to, aby sme si uvedomovali, ako ľahko človek podľahne ilúzii situácie, nepochopí spojitosti, prípadne si spojí piate cez deviate. Tieto veci sa stávajú aj ostrieľaným vedcom, no najčastejšie ich nájdete v anekdotách alternatívnej medicíny, a pavede, kedy zafungujú sharpshooter fallacy – nerátajú sa úspechy spolu so zlyhaniami, úspechy sa zveličujú, vytvárajú sa falošné dilemy (rôzne schémy nereálnych pravdepodobností).

Poznanie, že vaša intuícia a vnímanie sveta „z brucha“ nie je dobrý spôsob riešenia problémov, vám môže ušetriť peniaze, zbaviť vás zbytočných obáv a čo viac – ušetriť trochu aj vaše zdravie.

Čo je viac pravdepodobné, že osoba, ktorá vám rozpráva zázračnú historku jednoducho klame (vedome alebo bola oklamaná), alebo sa jav ozaj stal?

Čerešnička na torte 

Poznámka: tento príklad radím nerozoberať počas večerného vysedávania s priateľmi, môže sa z neho stať úmorná téma večera a skončíte s hlavami ako melóny.

Hráte v súťaži o drahé auto. Pred sebou máte troje dvere a moderátor vám oznámi, že za jednými dverami je vaše budúce auto. Za ostatnými dvoma čakajú kozy rohaté. Vyberiete si jedny z dverí. Následne moderátor otvorí iné dvere, za ktorými čaká koza. Pravidlá sú také, že moderátor z ostávajúcich dverí otvorí vždy tie, za ktorými je koza. Moderátor sa vás spýta, či by ste chceli zmeniť svoju pôvodnú voľbu, alebo zotrvať. Čo myslíte, oplatí sa vám držať sa svojej prvotnej voľby, alebo zmeniť dvere? 

 

Najčastejšie budete počuť, a možno že ste sa tak sami rozhodli, že je lepšie zotrvať. Lenže to je opäť omyl, ktorý sa nazýva Monty-Hallov problém. Rozumnejšie je svoju pôvodnú voľbu zmeniť, pretože máte 2/3 šancu, že vaša pôvodná voľba bude obsahovať kozu. Ako to?

Na začiatku máte 3 dvere a teda 1/3 šancu, že trafíte auto a 2/3 šancu, že trafíte kozu. Vyberiete si nejaké dvere a ja vám otvorím jedny z tých, čo ostali, za ktorými je koza. Ja viem, kde je auto aj kde sú kozy. Ostávajú teda vaše prvé dvere a jedny zatvorené dvere. Veľa ľudí sa ocitá v beznádeji mysliac si, že pravdepodobnosť sa zmenila z 1/3 na 50/50 a preto je lepšie držať sa svojho. V skutočnosti sa však vaše šance zdvojnásobia vtedy, ak svoju voľbu zmeníte. Ak vám to stále nejde do hlavy, nakreslite si tabuľku. Dajme tomu, že koza je za dverami A. 2 pokusy z troch si nevyberiete správne dvere a je výhodnejšie voľbu zmeniť, len v jednom jedinom prípade, ak na začiatku zvolíte dvere A, sa zmena nevyplatí.

pokus A B C
1 auto koza koza
2 auto koza koza
3 auto koza koza

Červenou je označená vaša prvá voľba.

Možno sa vám to bude lepšie predstavovať, ak uvážite ten istý prípad, len s viac dverami. Predstavte si, že máte 10 dverí a len za jednými je auto. Za ostatnými 9 sú kozy. Urobíte vašu prvú voľbu a vyberiete si napríklad dvere číslo 7 (vaše šťastné číslo). Ja následne otvorím 8 dverí, za ktorými sú kozy. Ostávajú teda vaše dvere s číslom 7 a ešte jedni, napríklad s trojkou. Pravdepodobnosť, že ste na čísle 7 správne uhádli auto je 1:10. Lenže keď ja odoberiem 8 dvier, za ktorými sú kozy, vaša šanca na výhru keď zmeníte svoju voľbu je 9:10. Skúste znovu tabuľku.

Vidíte, že je lepšie svoju intuíciu nechať plávať niekde pomimo a svoju prvotnú voľbu zmeniť. Ale čo je potom ten jav, kedy sa človeku intuitívne darí riešiť zložité problémy? Je to výkon trénovanej osoby, oko odborníka, človeka, ktorý má skúsenosti – má z čoho čerpať, neháda z brucha.

Páčil sa vám tento seriál? Dajte mu šancu na: http://vybrali.sme.sk/c/Kognitivne-pasce-nasich-mysli/

 

KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637
BROWN, D. 2006: Magie a manipulace mysli. Praha: Argo. 2007. 302 s. ISBN 978-80-7203-942-5
ARIELY, D. – The upside of irrationality

http://en.wikipedia.org/wiki/Regression_toward_the_mean
http://en.wikipedia.org/wiki/Anchoring

Veľkosť vesmíru: http://en.wikipedia.org/wiki/Observable_universe
http://www.astro.ucla.edu/~wright/cosmology_faq.html#DN
http://en.wikipedia.org/wiki/Comoving_distance

Kármánova línia: http://en.wikipedia.org/wiki/K%C3%A1rm%C3%A1n_line

Bayesianova kalkulačka: http://psych.fullerton.edu/mbirnbaum/bayes/BayesCalc.htm

Perexový obrázok: http://roulettesecrets.at.ua/

Obrázky:
http://www.pest-alert.co.uk/pigeon-control
http://www.instructables.com/id/What-to-do-in-a-car-crash-2/
http://leerobertson.blogspot.com/2010/06/anchor-holds.html
http://antifan-real.deviantart.com/art/Grand-Universe-17189369
http://mesotheliomaclaims-online.co.uk/asbestos-lawyer-mesothelioma/

2 komentáre

  1. Patrikmáj 14, 2012 at 22:32 

    Výborná séria článkov. Dobre som sa zabavil a na pár prípadoch si aj potvrdil, že na intuíciu sa v matematických úlohách spoliehať neoplatí 🙂 Mimochodom intuícia je podľa zenovej filozofie základom k uchopeniu podstaty mysle.

  2. testerjún 17, 2013 at 18:04 

    MythBusers video je zablokovane. Sice som ho nevidel, ale podstatu vystihne aj toto: http://www.youtube.com/watch?v=koPBkK_Ra-k

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.