Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyBeletriaAko zmerať pulz Zeme

Ako zmerať pulz Zeme

Posted 24 júl, 2012 by in Beletria0

S obyčajnou palicou pichnutou do zeme sa dá zistiť mnoho vecí. Ak k tomu použijete špagát, môžete naozaj odhaliť tajomstvá našej planéty, a nemusíte čakať na žiadne zložité prístroje. Stačí použiť rozum:

Napriek tomu, že ste boli palicami a kameňmi obklopení niekoľko rokov, nasledujúci pokus vám zaberie len pár minút. Zatlčte palicu do zeme pod uhlom (nie kolmo) tak, aby vyzerala ako hocijaká palica v hline. Obviažte kameň špagátom a zaveste ho na špičku palice. Práve ste si vyrobili kyvadlo. Odmerajte dĺžku napnutého špagátu a drgnite do bremena, aby ste kyvadlo rozhojdali. Zrátajte, koľko krát bremeno počas 60 sekúnd zakmitá.

Číslo, ktoré vám vyjde, záleží veľmi málo na šírke kmitu a už vôbec na hmotnosti bremena. Jediná vec, ktorá tu hrá rolu, je dĺžka vlákna a typ planéty, na ktorej sa nachádzate. Pracujúc s celkom jednoduchou rovnicou, môžete vyrátať gravitačné zrýchlenie na Zemskom povrchu.

Na Mesiaci, ktorý má 6 krát menšiu gravitáciu, by sa rovnaké kyvadlo hojdalo omnoho pomalšie.

Nie je lepšieho spôsobu, ako odmerať pulz planéty.

Ako zem rotuje?

Doteraz vaša palica nepriniesla žiaden dôkaz, že Zem sama o sebe rotuje – len že sa Slnko a hviezdy pohybujú v pravidelných, predvídateľných intervaloch. Pre ďalší pokus musíte zohnať palicu, ktorá je dlhá okolo 10 metrov a umiestniť ju do zeme pod uhlom. Uviažte ťažký kus skaly na koniec dlhého a tenkého vlákna, ktoré znova prichytíte na vrchole palice. Dlhé tenké vlákno a ťažké bremeno umožní, že sa kyvadlo bude hojdať bez problémov celé hodiny a hodiny.

Ak opatrne odpozorujete smer kývania, ak budete extrémne trpezliví, zbadáte, že smer kývania pomaly rotuje. Najlepším miestom na tento experiment je geografický severný pól (alebo južný). Na póloch bude rovina smeru kývania rotovať 360 stupňov za 24 hodín (jednoduché meranie smeru a rýchlosti otáčania Zeme). Pre všetky ostatné miesta na Zemi, okrem rovníka, bude rovina rotovať oveľa oveľa pomalšie, ako sa budete približovať od pólu k rovníku. Na rovníku rovina nebude rotovať vôbec. Tento pokus demonštruje, že nie Slnko, ale Zem sa hýbe. Navyše s trochou trigonometrie môžete túto úvahu posunúť ďalej a vyrátať, s použitím času potrebného na rotáciu roviny hojdania, v akej zemepisnej šírke sa práve so svojim kyvadlom nachádzate.

Prvý človek, ktorý to vykonal bol Jean-Bernard-Léon Foucault, Francúzsky fyzik, ktorý tým vlastne uskutočnil posledný skutočne lacný laboratórny experiment.

V roku 1851 pozval svojich kolegov do Pantheonu v Paríži, aby „videli, ako sa Zem točí“. V súčasnosti sa Foucaultove kyvadlo húpe prakticky v každom vedeckom a technologickom múzeu na svete.

Záhadné svätyne, posolstvá minulosti

Ak vezmeme toto všetko, čo sa človek môže dozvedieť z obyčajnej palice zatlčenej do zeme, čo si máme myslieť o najznámejších svetových prehistorických observatóriách? Od Európy cez Áziu po Afriku a Latinskú Ameriku, máme správy o starovekých kultúrach, ktoré postavili nespočetné množstvo kamenných monumentov. Slúžili ako prvotné astronomické centrá, i keď sú skôr považované za miesta uctievania, alebo stvárnenia iných hlbokých kultúrnych významov.

Napríklad ráno počas letného slnovratu v Stonehenge, sú niektoré koncentrické kamene zrovnané presne podľa východu slnka. Určité kamene sú zarovnané podľa extrémnych polôh východu a západu Mesiaca.

Mnoho bolo popísaného o význame Stonehenge. Historici a pozorovatelia sú často ohromení astronomickými znalosťami týchto starovekých ľudí, rovnako ako ich schopnosťou prenášať také ohromné materiály na také veľké vzdialenosti. Niektorí pozorovatelia obdarení bujnou fantáziou bývajú tak ohromení, že do toho dokonca zakomponujú aj mimozemské zásahy.

Prečo staroveké civilizácie, ktoré vybudovali také miesto, nepoužili jednoduchšie, neďaleko ležiace skaly, ostáva záhadou. To však neplatí o o schopnostiach a vedomostiach, ktoré Stonehenge reprezentuje. Základné etapy výstavby zabrali možno niekoľko storočí. Možno samotné plánovanie trvalo sto rokov. Za pol tisícročia dokážete vybudovať takmer čokoľvek – je jedno ako ďaleko vaše tehly povlečiete. Čo viac, astronómia reprezentovaná Stonehenge nie je o nič hlbšia, než čo sa dá dokázať s palicou zapichnutou v zemi.

Zamyslenie na záver

Možno tieto staroveké observatóriá sústavne fascinujú moderných ľudí preto, lebo moderní ľudia nemajú poňatia ako sa Slnko, Mesiac či hviezdy pohybujú. Sme príliš zamestnaní sledovaním večernej televízie, než by sme sa zaujímali o to, čo sa deje na oblohe. Pre nás je jednoduché zoradenie kamenných blokov, založené na kozmických vzoroch, takmer Einsteinovským orieškom.

Lenže naozaj záhadná civilizácia by mohla byť vlastne skôr taká, ktorá by nezanechala žiadne kultúrne, či architektonické odkazy na to, čo sa deje na oblohe.“

Ak sa vám článok páčil, podporte ho svojim hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/Ako-zmerat-pulz-Zeme/

Úryvok je z knihy: Neil deGrasse Tyson – Death by black hole. 384 s. ISBN-10: 0393062244 Kindle edition
http://en.wikipedia.org/wiki/Pendulum
http://en.wikipedia.org/wiki/Foucault_pendulum

Obrázky:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Stonehenge_Distance.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Pendulum

 

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.