Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaPozor GIGO!

Pozor GIGO!

Pozor GIGO!

GIGO – (skr. Garbage in – Garbage out „Odpad dnu – odpad von“) je fráza pochádzajúca z odvetvia informačných technológií a komunikácie. Poukazuje na to, že počítače sú schopné bez otázok spracovávať aj tie najviac nezmyselné vstupné údaje (odpad dnu) a teda vyprodukovať rovnako alebo viac nezmyselné výsledky (odpad von). Ľudské myslenie však dáva skratke GIGO ešte ďalší – spoločenský rozmer.

Váš život s GIGO

Počítače nie sú jediné zariadenia spracúvajúce vstupné informácie. Aj mozog to robí – pomocou rôznych metód, od naučených heuristík (predsudkov, naučených odpovedí na určité podnety) až po logiku či kritické myslenie.

Svet je zahltený neúplnými, popletenými, mylnými či klamlivými údajmi. Nemusia byť len výsledkom cieleného klamstva alebo manipulácie, stačí ak pochádzajú z nepochopených udalostí, neznalosti, dojmov ľudí, alebo nesprávne podaných správ. Trendom je volať po objektívnych informáciách a považovať všetky oficiálne správy za manipulatívne. Nech je to akokoľvek, za mnoho omylov vďačíme vlastným úvahám, kognitívnym ilúziám a potrebe mať vo všetkom hneď jasno.

Logika nestačí

Počítače majú svoje logické operácie, rovnako ako človek. Brilantní logici, s perfektne vycvičeným analyticko-syntetickým myslením, dokážu bleskurýchle spojiť podstatné časti dát a vytvoriť si záver. Vychádzajúc z nezmyslov, aj najbrilantnejšia logika vytvorí len nezmysel, i keď brilantný. Môže sa stať, že z nezmyslu sa vystrúha niečo zmysluplné, avšak len vtedy, keď sa v logickom procese stala chyba. Z modrej a žltej červenú nenamiešate, jedine že by ste to toho prekotili veľkú plechovku červenej. Idúc hierarchiou hodnotenia informácií, dôležité je trvať na čo najprecíznejšom preverení vstupných údajov.

Presvedčivé pijateľné „teórie“

Odhadnite aké sú pravdepodobnosti, že Vladimír vykonáva jedno z týchto povolaní:
Právnik
Inžinier
Učiteľ
Čašník
Knihovník

Pasce intuitívneho nazerania na svet nie sú na prvý pohľad vôbec badateľné. Zreteľné začínajú byť najmä vtedy, ak sa po niekoľký krát záver ukázal mylný a priniesol negatívne následky. Zvaľujúc to na osud, smolu, zlé postavenie hviezd, nájdete výhovorku na všetko, no neodhalíte zdroj chyby.

D. Kahneman upozorňuje na bežný spôsob hodnotenia vstupných informácií formulkou WYSIATI – (what you see is all there is), ktorá spôsobuje, že informácie ktoré sa k vám dostávajú, beriete za dostatočné na to, aby ste si utvorili záver. Človek má tendenciu preceňovať aj také informácie, ktoré nehovoria absolútne nič podstatné o jave.

Odhadnite, aké sú pravdepodobnosti, že Vladimír vykonáva jedno z tých povolaní, ak viete že:
Vladimír má 32 rokov, je ženatý a má dve deti. Je schopný rýchlo sa učiť a chápať nové veci. Jeho svedomitá a prísna povaha mu priniesla rešpekt v pracovnom kolektíve a jeho zodpovedné schopnosti ho predurčujú byť vedúcim skupiny.

Aký je výsledok? Možno ste na začiatku hádali čašníka, pretože je podstatne viac čašníkov ako inžinierov, potom inžiniera a právnika, knihovník s učiteľom ostali na chvoste. Po dodaní informácií ste možno učiteľa a právnika presunuli vyššie. Ak je to tak, stali ste sa obeťou WYSIATI – z nedostatočných a takmer nič nehovoriacich údajov ste si na základe stereotypov pridali aj také významy, ktoré tam neboli. Logicky ste možno postupovali správne, ale vstupné informácie, ktoré ste použili, nie sú dostatočné k tomu, aby ste zmenili názor.
To je len malá ukážka pekne znejúcich informácií, ktoré dokážu zmeniť úsudok. Informácie znejúce presvedčivo nemusia byť pravdivé, ani pravdepodobné, môžu sa zdať len „prijateľné“.

Pádne argumenty?

„Čo vám predložia je všetko, čo vám treba“, hnací motor intuitívneho a rýchleho rozhodovania. Stačí, že niekto povie „Martina je cieľavedomá“ a už si predstavíte karieristku v šedom kostýme, aký sa nosí v Matlockovi. Okoreniť to dobrými a logickými úvahami a máte obraz utvorený, prípad uzavretý, GIGO na podstavci. Čo všetko ste k popisu Martiny nedostali a čo všetko ste si sami dotvorili, vás možno nezaujíma, až pokiaľ vám nezačne liezť na nervy, že sa často mýlite a chybne hodnotíte svet okolo seba. Ak je to tak, potom je najvyšší čas nastaviť vlastný detektor.

Detektor GIGO

Snaha získať fakty o javoch a realite, aby sa z nich dali odvodzovať kvalitné závery, je najlepším spôsobom ako eliminovať GIGO. Nemožno získať absolútne všetky informácie, ktoré jestvujú, i keď vedecká metodika a nástroje poznávania sa stále zlepšujú. Priznanie mylnosti nie je hodenie flinty do žita. Vždy sa dajú získať veľmi kvalitné vstupy, aby sa z nich dali odvodzovať veľmi kvalitné výstupy. Výskumy, experimenty, pozorovania, modelovanie, atď, to všetko slúži k tomu, aby sa získané informácie čo najviac blížili realite.

Zaručene existujú aj zdroje, ktoré ponúkajú veľmi nekvalitný informačný šum, ak nie priamo odpad. Je ich mnoho, omnoho viac, než kvalitných, sú síce veľmi presvedčivé, no dajú sa odhaliť.

Nemusíte byť vedci, aby ste sami pre seba vedeli eliminovať GIGO dostatočne na to, aby ste dokázali riešiť vlastné problémy. To stojí za námahu. Stačí si vybudovať nejaký GIGO detektor, teda kritické myslenie, zdravý skepticizmus a naučiť znaky, ktorými sa vyznačujú nekvalitné informácie a ich zdroje:

Nevedomosť

Veľmi presvedčivé bývajú informácie, ktoré vznikli úvahami z nevedomosti. Od úplne okatého „Neviem čo sa stalo, určite to muselo byť…“ po prekrútenie vedeckých poznatkov, na ktorých stavajú najmä „múdrosti“ hnutia New Age*. Používaním odborných výrazov vytrhnutých z kontextu, prenášaním určitých vlastností na predmety a javy, ktoré také vlastnosti vôbec nemajú (pamäť vody, alternatívna medicína).

Mnohé presvedčivé GIGO myšlienky vychádzajú z nepochopenia javov, nepochopenia čo sa v danej situácii stalo. Tak vznikajú svedectvá o duchoch, paranormálnych aktivitách, UFO,zásahoch iných civilizácií, duchovných zážitkoch a podobne. Pričom autor takej úvahy nechápe, že úlohu mohli zohrávať iné faktory, ktoré nepozná – fyzikálne, psychologické (kognitívne ilúzie, pareidolia, synchronicita atď..). Peknými príkladmi bývajú teórie, ktoré vznikli na základe nechápania technológií a technických možností.

Zvláštnym prípadom sú reportáže a rôzne správy v médiách, o udalostiach, kde sa to takmer stále hemží závermi a úvahami, ktoré zostavoval štáb či osoba, bez prístupu k riadnym dátam. Žiaľ, stáva sa aj to, že autor sám nepochopil tému o ktorej píše, prípadne si zle preložil cudzojazyčný zdroj, ktorý samozrejme neuviedol.

Zveličovanie

Kladenie neprimeraného dôrazu na chabé vstupné informácie, ako ste si mohli vyskúšať, vedie k záverom, ktoré majú veľmi ďaleko od pravdy. Čo je na tom, že stovky rokov generácie rozprávajú o duchoch? Stále ide o dôsledok neznalosti a poverčivosti, než o skutočné zážitky. Čo je na tom, že sa budovali svätyne? Dáva to snáď opodstatnenie myslieť si, že existencia piedestálu pre božstvo je automatickým dôkazom jeho existencie? Nie, no žiaľ mnohé príbehy, idey a učenia takto uvažujú, spriadajú GIGO a vytvárajú dojem pravdivosti.

„Musí to tak byť, pretože toto je vysvetlenie, ktoré sa samé ponúka a je prijateľné.“ Ak máte pocit, že sa vám niekto snaží povedať len toľko a iné podstatné fakty k svojej úvahe neuviedol, môžete cítiť, ako sa k vám plazí blud.

Toto je mocné pravidlo WYSIATI. Nemôžete si pomôcť nespracovávať nedostatočné informácie, ako keby to boli všetky ktoré je možné poznať. Budujete najlepší možný príbeh z informácií, ktoré sú vám dostupné a ak je to dobrý príbeh, veríte mu. Paradoxne, je jednoduchšie vytvoriť ucelený príbeh ak viete málo, ak je len malý počet dielikov puzzle, ktoré do seba ľahko zapadajú. Naše pohodlné presvedčenie, že svet dáva zmysel spočíva na istom poznaní: na našej takmer nekonečnej schopnosti nevšímať si vlastnú nevedomosť.“ D. Kahneman

Prečo?

Dôvod eliminovať GIGO je prozaický: problémy sa ľahšie riešia, ak človek vie, čo je vo veci. Nielen montáž vodovodnej batérie vyžaduje znalosť toho, ako a aké použiť tesnenie a kde sa vypína voda. Rovnako to platí i pri vlastných rozhodnutiach o živote, zdraví, voľbe svojich zástupcov, či riešení sporov osobného života.

Pekné a prijateľné príbehy, idey, teórie** síce môžu spôsobiť chvíľkové nadšenie či pocit tajuplnosti, no odsúvajú podstatné do úzadia a človeku dávajú pred oči šupiny. Lenže problémy nezmiznú, ak ich budeme ignorovať.

TU si môžete stiahnuť skrátený výber najčistejších omylov a chýb v argumentoch, na základe ktorých sa dá zistiť kvalita informácií.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na: http://vybrali.sme.sk/c/Pozor-GIGO/

———

* Táto škatuľka sa možno niekomu zdá ako klišé, no pojem New Age je zaužívaný a mnoho takých informácií nájdete pod touto hlavičkou.

** Pojem teória je v tomto článku použitý v zmysle bežnej myšlienky ktorú konštruujeme pri takmer každej príležitosti. „Mám na to svoju teóriu.“ nemá nič spoločné s vedeckou teóriou, ktorá berie do úvahy fakty, na základe ktorých vysvetľuje rôzne aspekty reality. Vedecké teórié sú zostavované na základe výsledkov kvalitných výskumov.

 

Zdroje:
KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637
BROWN, D. 2006: Magie a manipulace mysli. Praha: Argo. 2007. 302 s. ISBN 978-80-7203-942-5

Sagan, C. – The Demon-Haunted World. 1997. Ballantime Books, 1997. USA, 480 s. ISBN 0-345-40946-9
SCHICK, T., VAUGHN, L. – How to Think About Weird Things: Critical Thinking for a New Age. New York: McGraw-Hill, 2004. 368 s. ISBN 0-07-287953-X
Shermer, M. 2002 – Why people believe weird things, pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. Revised & enlarged edition. Holt Paperbacks 2002. 384 s. ISBN: 0805070893

Neil deGrasse Tyson – Death by black hole. 384 s. ISBN-10: 0393062244 Kindle edition
http://en.wikipedia.org/wiki/Garbage_in,_garbage_out
http://debunkatron.com/
http://www.quackwatch.org/
http://www.skepdic.com/
Perexový obrázok: autor

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.