Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúcia36. komnata skepticizmu

36. komnata skepticizmu

36. komnata skepticizmu

Poznať kritické myslenie, omyly v rozhodovaní a komunikovať na úrovni je niečo ako mentálne bojové umenie: obrana voči informačnej manipulácii. Možno zažijete mierne záblesky pocitu, že s kung–fu kritického myslenia pomôžete ostatným zbaviť sa preludov viery v pavedu, či im aspoň ušetríte peniaze za náramky, ktoré nevyrovnávajú bioenergiu.

Vstúpte do „36. komnaty skepticizmu“

Schopnosť lepšie formulovať svoje požiadavky, nebyť manipulovaní a uľahčiť si hľadanie správnych „ťahov“ v šachu života. Vidieť svet triezvejšie, eliminovať sebaklamy. Objaviť hodnotu faktov a eleganciu riešení problémov, ktoré môžu iným pripadať ako španielska dedina. Naučiť sa zametať témy od zbytočných úvah, ktoré vedú do slepých uličiek.

Čistý šaolin kritického myslenia.

Bežný ring je divoký, obecenstvo kruté

Je však takmer nemožné vyhrať boj proti vidliam, hrabliam, kosám a cepom len s troma britvami (Occamovou, Humeovou a Popperovou)  a snahou byť faktickí.

Zmeniť zmýšľanie jedinca o ľudskej prirodzenosti [mylnosti] je náročné, no zmeniť zmýšľanie jedinca o jeho vlastnej mylnosti je ešte ťažšie.“ Daniel Kahneman

Či už témy alternatívnej medicíny, homeopatík, grafológie, veľmi obľúbených anti-vakcín, alebo čohokoľvek, čo nie je podložené výskumom a faktami, všetky prinášajú porciu tých najhorších argumentov aké sú na sklade; sú to však najlepšie spôsoby ako si vydupať svoje: apelovať na city; na autoritu (povedal to ujo Dr.); na ľudí (všetci to hovoria); na vyznanie; rozprávať príhody zo života a uvádzať príklady, kedy sa teórie vraj splnili; „musí to tak byť, lebo si neviem predstaviť nič iné“; ty o tom nič nevieš, lebo nemáš titul; a GIGO argumenty.

V nekritickej diskusii málo kto diskutuje k veci, tomu sa treba učiť. Nečudo, že ocitnúť sa v takej situácii osamote, odíde skeptik alebo skeptička s dlhým nosom, alebo sa nechtiac chytia Ignoratio elenchi a skončia „mimo misu“. Budú síce vedieť, že diskutovali k veci, podali pádne argumenty, poukázali na chyby „druhej strany“, no „Galileov syndróm“ a Backfire effect tým ani len neškrabli.

V mnohých diskusiách zaváži aj obecenstvo. Skeptici, ktorí sa vrhnú do diskusie na portáli antifarmaceutických hystérií obídu často naprázdno – v očiach ostatných zaujatých propagandou nemôžu zvíťaziť.

Paralýza

Presnosť a vecnosť vedúca k jadru problému je paralyzujúca. Snaha zachovať si intelektuálnu integritu vzhľadom na znalosti kritického myslenia je prekážkou použitia „úskočných“ metód, ktoré by fungovali lepšie: ľudí vždy viac pohne emocionálna reč, ktorá operuje s príkladmi zo života, než suché konštatovanie štatistických faktov. A už vôbec ich nenadchne poukazovanie na to, že anekdotický dôkaz a vlastné dojmy nemajú žiadnu hodnotu.

Úskokmi by sa síce mohla daná idea zneškodniť, no nastala by len „výmena“: dotyčná druhá strana by možno zmenila svoj názor, no nie pod váhou rozumu, ale kvôli inému balíku nezmyslov, ktoré znejú „presvedčivo“. Ak je snaha dosiahnuť rozumné zhodnotenie problému a argumentov, úskočné manévre nie sú správnou cestou.

Keby som mu v momente argumentoval straw manom, získal by som prevahu, lenže to nie je dobrý argument.“

Nepomôže ani sústavné vysvetľovanie, prečo ten-ktorý argument neobstojí, prečo ten-ktorý príspevok zakladá na omyloch v myslení, alebo zle formuluje problém – ľudia neznalí hodnoty kriticky filtrovaných informácií takéto snahy ignorujú.

Výhra je v osvete a vzore

Oveľa väčší úspech, než výhra diskusie však je, ak sa ľudia naučia kriticky myslieť. Nie v diskusii, ale ešte predtým, než do nej vstúpia. Rozum zvíťazí vždy tým, keď ho ľudia začnú používať sami od seba, ak zistia, aké má pre nich výhody. Výhra v diskusii je pekná vec, obhájenie stanoviska tiež, no názory „druhých strán“ sa tým málo kedy zmenia a už vôbec to nezmení ich zmýšľanie.

Je dobré ísť vzorom, ukázať, že schopnosť zhodnotiť zdroje informácií a následné logické úvahy naozaj pomáhajú človeku v jeho živote a stoja za osvojenie. Skôr ako diskutovať o nesmrteľnosti chrústa, má vyššiu hodnotu ukázať ľuďom okolo seba, že na hodnote informácií záleží.

Skeptici nie sú roboti

Často používaný dvojaký meter spôsobuje, že na argumenty skeptikov bývajú kladené extrémne, často úplne nereálne požiadavky, ktoré ani sama druhá strana nedokáže poskytnúť. Argumentovať spôsobom: „Vysvetli to, alebo mám pravdu.“ je nielen hlúpe, ale i bezpredmetné. Neschopnosť vysvetliť podstatu absurdnej témy nie je automatickým dôkazom, že pravdu má druhá strana (neuvedenie 100% vysvetlenia vzniku vesmíru nie je dôkazom, že ho stvoril trpaslík Gimly).

Zhubné témy a fantázia

Ak by mala prebehnúť diskusia na každú možnú tému, nič iné by sa nerobilo, len mlelo pántom. Sú témy, o ktorých sa neoplatí vôbec diskutovať. Tam patria rôzne nevyvrátiteľné teórie, zjavenia, príhody, svedectvá alebo dojmy. Je pekné sadnúť si s priateľmi na pivko a zamýšľať sa nad tým, „čo by bolo, keby“, lenže ak je treba dopátrať sa nejakého riešenia, sú potrebné fakty.

Niektoré témy možno poľahky odsunúť bokom ako nepodstatné. Na začiatok postačí uvedomiť si, či má téma vôbec faktický základ, či je to vôbec reálne a nejde len o fantazírovanie. Skeptikom nie je fantázia amputovaná, ale v merítku hodnoty informácií, fantázia musí ísť bokom.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/36-komnata-skepticizmu/

odporúčané čítanie:

BROWN, D. 2006: Magie a manipulace mysli. Praha: Argo. 2007. 302 s. ISBN 978-80-7203-942-5
GILOVICH, T. 1991: How we know what isn’t so: The Fallibility of Human reason in everyday life. New York: Free Press. 1993. 216 s. ISBN -13: 978-0-02-911706-4
Sagan, C. – The Demon-Haunted World. 1997. Ballantime Books, 1997. USA, 480 s. ISBN 0-345-40946-9
Shermer, M. 2002 – Why people believe weird things, pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. Revised & enlarged edition. Holt Paperbacks 2002. 384 s. ISBN: 0805070893
SCHICK, T., VAUGHN, L. – How to Think About Weird Things: Critical Thinking for a New Age. New York: McGraw-Hill, 2004. 368 s. ISBN 0-07-287953-X
KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637

Perexový obrázok: http://mubi.com/topics/no-love-for-kung-fu-films-b-movies-and-monster-movies?page=1

One Response

  1. Peter Isteník: “Predstavte si, čo by dokázalo 7,5mld rozumných mozgov!” - EthosEthosseptember 08, 2017 at 09:07 

    […] vedia, to možno o čosi viac poučí, tých čo nevedia, nezmení. Snažil som sa to opísať v 36. Komnate skepticizmu. Myslím ale, že ak sa ľudia naučia hodnotiť kvalitu informácií, zmení to ich myslenie, aj […]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.