Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaAko skúmať záhady

Ako skúmať záhady

Ako skúmať záhady

Zo 4 kariet, z ktorých každá má na jednej strane písmeno a na druhej číslicu, uložených nasledovne:

 

treba obrátením čo najmenšieho počtu kariet zistiť, či platí:

Všetky karty, ktoré majú na jednej strane samohlásku, majú na druhej strane párnu číslicu.

Koľko kariet a ktoré by ste obrátili?

Záhady

Na výskumy kmeňových buniek, liečbu rakoviny, genetického inžinierstva alebo výskum vesmíru bývajú kladené vysoké nároky. No ani skúmanie ostatných „záhad“ nemôže byť ponechané na divoko.

Prísť problému na koreň, vysvetľovať nejaké javy s použitím rozumu obnáša isté úskalia, ktoré je nutné brať do úvahy. Ide predovšetkým o nekompletné zdroje údajov, slabé dôkazy, protichodné tvrdenia a často nesprávne zhodnotenie situácie samotnými svedkami. Identifikácia možných omylov, skreslení a ďalších možností, ktoré sa v situácii vyskytli , no nikto si ich nevšimol, je v hľadaní riešenia nejakej záhady (zázraku) základom.

Odstup

Vzhľadom na to, že moderné záhady a legendy bývajú podávané vo forme príbehov, vťahujú človeka do seba a tak stráca potrebný odstup. Či už ide o napätie, súcit s účastníkmi záhady, alebo jej rozprávačom (ak ide o svedka), je potrebné hodnotiť obsah bez zaujatia.

Moja babička bola veľmi chorá, ležala na posteli a držala som ju za ruku, v tom sa pozrela za mňa a vyslovila meno. Meno svojej lásky z detstva, ako keby stál pri nej.. Prišiel si pre ňu aby ju odviedol. V tú noc ticho odišla. Toto bol pre mňa dôkaz, že je niečo medzi nebom a zemou.“

Proti takémuto svedectvu je ťažké zachovať odstup, aspoň navonok. Ani presvedčivé, emocionálne nabité a navonok logicky pôsobiace tvrdenia nemusia byť pravdivé. Osoba, ktorá vypovedá nejaké svedectvo je priamo zaujatá svojim postojom, málo kedy skúma ostatné možné vplyvy a jej výpoveď teda nemožno brať ako hotový dôkazový materiál.

Ústne podanie nestačí

Príbehy sa ľahko šíria a časom strácajú detaily, ktoré v ňom nevyhovujú – čím „ďalej“ sa človek od zdroja (od pôvodcu, svedka) nachádza, tým nejasnejšiu predstavu o pravej podstate má. Ústne podanie je jedným z najhorších možných spôsobov, ako získavať informácie.[1] Každý jeden článok reťazca si prispôsobuje príbeh podľa svojho uváženia, rovnako ako dvaja ľudia nepovedia jeden vtip rovnakým spôsobom.[2]

Očité svedectvo a „Čo sme vám dali, to vám stačí.“

Každá udalosť obsahuje mnoho aspektov, o ktorých buď pozorovateľ nevie, nevnímal ich alebo ich nemal ako skúmať. V určitých prípadoch človek ani nereferuje o tom, čo pozoroval, pretože sa mu premiešali spomienky.[3] Optické ilúzie neustále dokazujú, že zrak patrí medzi ľahko oklamateľné zmysly. Spolu so samotnými poznávacími procesmi, ktoré v tom tiež nezaostávajú[4], dokážu netrénovaného pozorovateľa odkloniť od správneho pochopenia udalostí.

 Scott Fraser: prednáška o očitom svedectve na TED [ENG] 

V zákulisí každej udalosti sa odohráva množstvo vecí, ktoré sa nedajú priamo pozorovať, potvrdiť, či vylúčiť bez príprav a skúmania. To, čo bolo pozorované teda nemusí byť všetko, čo sa ozaj dialo.[5]([6][7])

Ostáva nespoliehať sa iba na dôkazy, ktoré boli poskytnuté, ale zameriavať sa aj na to, čo sa mohlo prehliadnuť, čo by mohlo záhadu úplne zavrhnúť.

Humeova britva a bremeno dokazovania

Filozof David Hume vyslovil tvrdenie, ktoré vo svojej podstate rieši takmer všetky „zázračné javy“: Pravdepodobnejšie, než že sa stal zázrak (alebo hocijaký za vlasy pritiahnutý jav), je možnosť, že osoba o jave vypovedajúca, bola oklamaná.[8] Oklamať možno aj ostrieľaných expertov, dokonca aj vedcov, ak sa nechajú strhnúť a nezachovajú si odstup.[9]

Predpokladá sa, že rozumný človek tvorí svoje názory na základe preskúmania a zhodnotenia údajov. Preto sa očakáva od každého presvedčeného jedinca, že má svoje tvrdenia opodstatnené a podá podstatné dôkazy. [10]

„Neviem“, zabijak záhad?

Existencia historiek o duchoch, UFO, fantaskných tvoroch a iných záhad je skôr dôkazom neschopnosti a nemožnosti ľudí chápať izolované javy, než dôkazom zázrakov. Ich sústavné pretrvávanie v legendách a krčmových príbehoch zasa dôkazom tvrdohlavej neschopnosti povedať „neviem“ a skončiť pri takom závere.

Neviem, nemôžem nič s istotou tvrdiť, lebo nemám dôkazy, zrejme nikto dôkazy nemá, preto je akýkoľvek záver pravdepodobne nesprávny.“ Otvorí kúzlo poznania a poznávania, kúzlo nepodľahnúť vábeniu fantastických predstáv, ktoré nie sú reálne. Ak má niekto dôkazy, ktoré ho nútia namiesto „neviem“ povedať niečo iné, mal by  ich poskytnúť. Takto sa dá dostať bližšie k podstate reality, než by to bolo prijatím tvrdení bez dôkazov.[11][12]

„Krásu záhrady môžeme vnímať aj bez toho, aby sme verili vo víly v nej.“ Douglas Adams 

Karty

Ak ste si na začiatku vybrali karty A a 2 hľadali ste potvrdenie podanej hypotézy – pozerali ste len na dôkazy, ktoré by ju potvrdili, bez ohľadu na to, že môžu existovať také, ktoré by ju popreli.

Nájsť dôkazy, ktoré by mohli hypotézu o záhade potvrdiť, ale pozrieť aj tie, ktoré by ju mohli celkom zavrhnúť je cestou ako sa vyhnúť omylom. Ak by hypotéza nebola pravdivá, stačilo by otočiť jednu kartu, kartu s číslom 3 a výsledok by bol jasný. Ak by ste otočili A a 2, musíte otočiť ešte aj 3, aby ste si boli úplne istí. Podrobnejšie vysvetlenie získate tu:  Ukáž viac

 

Riešenie záhad/nezáhad býva niekedy naozaj jednoduché, ako obrátiť tú správnu kartu.

Záver

Pri hľadaní odpovedí na záhady, zázraky a mimoriadne príbehy treba ostražitosť, odstup a neustále hľadanie trhlín podávaných vysvetlení:

    1. Aký dlhý reťazec ústneho podania viedol k tomu, že sa záhada dostala až ku mne? (Čím dlhší reťazec tým horšie údaje.)
    2. Dodržujem potrebný odstup od situácie? (Neustále uvedomovanie si, že zaujatie a túžba mať potvrdenie je zavádzajúca, je prekážkou relevantného hodnotenia.)
    3. Z čoho vychádzajú údaje, ktoré záhada obsahuje? (Zhodnotenie kvality dôkazov pričom očité svedectvo je jedným z najhorších, najlepšie sú výsledky svedomitého zbierania údajov, skúmania, porovnávania a vylučovania zbytočných aspektov)
    4. Mohlo to byť aj inak? Existujú aj iné aspekty, ktoré mohli do situácie zasiahnuť? Mám všetky potrebné informácie? (Hľadanie údajov, ktoré neboli poskytnuté a testovanie, či sa v situácii mohli objaviť. Hľadanie a hodnotenie dôkazov, ktoré by záver mohli vyvrátiť, nie len ktoré ho potvrdzujú.)
    5. Nemám dostatok pádnych dôkazov, aby sa dalo čokoľvek tvrdiť? Musím sa držať záveru, že nič zázračné sa nepotvrdilo a na platný záver nie je dostatok dôkazov. Ak sa objavia dôkazy nové, môže sa situácia prehodnotiť, no potiaľ nemá zmysel čokoľvek s istotou tvrdiť.


„Neviem“ je to najkúzelnejšie slovo, dáva človeku intelektuálnu slobodu.

 

 Ak sa Vám článok páčil, podporte hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/Ako-skumat-zahady/

Zdroje:
[1] http://youtu.be/6cJ7IeJkS34
[2] BLACKMORE, S. 1999. The Meme Machine. New York: Oxford University Press. 2000. 288 s. ISBN 978-0-0-19-286212-9
[3][8] BROWN, D. 2006: Magie a manipulace mysli. Praha: Argo. 2007. 302 s. ISBN 978-80-7203-942-5
[4] http://www.pouzimerozum.sk/2012/05/07/heuristika/
[5][6] KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637
[7] GILOVICH, T. 1991: How we know what isn’t so: The Fallibility of Human reason in everyday life. New York: Free Press. 1993. 216 s. ISBN -13: 978-0-02-911706-4
[9] http://youtu.be/4Z5yMpcr5V8
[10] http://youtu.be/V115_rXEVsQ
[11] SAGAN, C.: Druhy vědecké zkušenosti – Osobní pohled na hledání boha a vesmírné inteligence. Praha: Práh. 2008. 224 s. ISBN – 9788072522408
[12] http://youtu.be/H7u8X2ufNCA

Obrázky: Autor

9 komentárov

  1. tw9september 19, 2012 at 13:27 

    Ja tomu príkladu s kartami nerozumiem.
    Povedzme, že hypotéza, že každá karta so samohláskou má na druhej strane párne číslo je nepravdivá. Ani tak mi nestačí otočiť trojku, pretože čo ak je na druhej strane 3 napríklad písmeno D?
    Hypotéza, že Všetky karty, ktoré majú na jednej strane samohlásku, majú na druhej strane párnu číslicu, tým nebola ani potvrdená ani vyvrátená. Tak čo?

    • Peter Istenikseptember 19, 2012 at 15:29 

      Ahoj, dík za komentár.

      Máš pravdu, ak by na 3 bolo D, hypotéza by sa ani nepotvrdila ani nevyvrátila a museli by sme točiť aj A. Tu ide najmä o to, či sú ľudia schopní hľadať aj vyvrátenie hypotézy, nielen potvrdenie.

      „Všetky karty, ktoré majú na jednej strane samohlásku, majú na druhej strane párnu číslicu.„

      Najsprávnejšie by bolo otočiť A a 3. Toto cvičenie sa zameriava najmä na to, či ľudia hľadajú len potvrdenia svojich teórií, alebo skúmajú aj možnosti, ktoré by ich popreli. Väčšinou vychádza, že si trojku vyberie len málo kto.

      Toto tvrdenie si môžeme prepísať na:
      Každá samohláska má na druhej strane párne číslo.

      Možnosti sú:
      A -> párne – hypotéza platí; nepárne – hypotéza neplatí
      B -> párne alebo nepárne, nič sa nedeje
      2 -> spoluhláska alebo samohláska, nič sa nedeje
      3 -> samohláska - hypotéza neplatí; spoluhláska – nič sa nedeje

      Karta 2 je pre nás nepodstatná, pretože tvrdenie nehovorí nič o tom, čo má párna karta mať na druhej strane. Rovnako je pre nás nepodstatná karta B, pretože tvrdenie nehovorí nič o kartách, ktoré majú na jednej strane spoluhlásku.

      Mali by sme teda v prvom rade otočiť karty A a 3. S A máme možnosť hypotézu potvrdiť, no musíme otočiť ešte aj trojku. S 3 máme možnosť hypotézu vyvrátiť, alebo sa nedozvedieť absolútne nič. 3 príde na myseľ ľuďom, ktorí nehľadajú len potvrdenia. Samozrejme že v porovnaní s 3 je A lepšia voľba, no väčšina ľudí otočí len A a 2, na trojku nemyslia. S 2 sa nedozvieme vôbec nič a je zbytočné ju vôbec chytať do ruky.

      • tw9september 19, 2012 at 15:42 

        Takto rozpísané to beriem a nemám námietky.

      • ratikorseptember 20, 2012 at 09:28 

        ak riešiť záhady, tak potom ich riešiť správne a nie tárať hlúposti. Zadanie:
        „Všetky karty, ktoré majú na jednej strane samohlásku, majú na druhej strane párnu číslicu.„ Zo zadania je zrejmé, že sa týka len dvoch kariet, a to karty so samohláskou A a karty s párnou číslicou 2. Keďže v zadaní nie je použité vylúčenie "LEN" karty, ktoré.... tak je úplne jedno čo má na druhej strane karta 3 - nepárna a karta B - spoluhláska.
        Pre potvrdenie hypotézy teda musí byť splnená podmienka párne číslo pod kartou so samohláskou A a samohláska pod párnym číslom - kartou 2. Pretože sa u karty 2 sa jedná rovnako o "druhú stranu" Karta 3 je absolútne nepodstatná, pretože podmienka nehovorí nič o kartách s nepárnym číslom a nevylučuje samohlásku na ich druhej strane. Buď je nanič preklad alebo autor článku až tak veľmi rozum pri riešení záhad nepoužíva.

        • Peter Istenikseptember 20, 2012 at 09:41 

          Vysvetlenie je v článku ako i v komentári vyššie, dík za komentár.

          Pre lepšie pochopenie:
          Všetky samohlásky majú na svojej druhej strane párnu číslicu.
          Ak máme množiny, tak samohlásky, všetky, sú podmnožinou párnych čísel, pretože ak by čo i len jedna samohláska nemala párne číslo na svojej druhej strane, hypotéza by neplatila.
          Wason card problem

          V hypotéze sa ale nič nehovorí o párnych, nepárnych číslach alebo o spoluhláskach. Spoluhlásky teda môžu patriť aj do množiny párnych, aj do množiny nepárnych kariet, a hypotéza bude stále platiť.

          Ak sa ti nezdá preklad, nájdi si Wason Card problem a prelož si to po svojom.
          Tu máš tiež vysvetlenie:
          http://skepdic.com/refuge/ctlessons/lesson3.html

        • lengyelseptember 20, 2012 at 14:36 

          ratikor, nechapem co ziskam otocenim karty 2? Ak tam je samohlaska, tak hypoteza plati a nie je vyvratena, ak tam je spoluhlaska, tak hypoteza nie je vyvrate takisto.
          A tvrdenie "je uplne jedno co ma na druhej strane karta 3" nedava zmysel. Ak by totiz karta 3 mala na neviditelnej strane samohlasku, tak je to okamzite vyvratenie hypotezy "VSETKY samohlasky maju parnu cislicu"
          Musime otocit 3 a A, mozno by nam stacila len jedna z nich. Zaroven sa mozeme hrat na to, ktoru skor, ale to je cista loteria. Keby sme totiz pocitali pravdepodobnost odmietnutia hypotezy uz prvou kartou vzhladom k pravdepodobnosti vyskytu samohlasok a spoluhlasok, tak tam uz by sme sa zamotali do dalsieho z oblubenych klamov - zase by sme si pridavali sice lakavy, ale opat iba omyl napriklad tym, ze by sme do uvahy zapojili toto: abeceda ma tolko a tolko znakov a samohlasky z nich tvoria mensiu cast a preto... - a zase by sme mohli sami seba iba oklamat.

        • Juroseptember 21, 2012 at 13:43 

          ratikor: Problém je zrejme v tom, že ste nepochopili o čo ide. Veta „Všetky karty, ktoré majú na jednej strane samohlásku, majú na druhej strane párnu číslicu.„ nie je zadanie, ani podmienka, ako ju nazývate v príspevku, ale je len hypotézou, ktorú treba pokusom buď vyvrátiť alebo potvrdiť. Vy pozeráte na tú vetu ako na pravdivý výrok a preto je podľa vás zbytočné pozerať na to, čo je na druhej strane karty s 3. Ale rovnako je potom zbytočné otáčať akúkoľvek kartu. Ak by na druhej strane 3 bola samohláska, tak je predsa tá hypotéza nepravdivá.

          Tiež som nad tým chvíľu rozmýšlal a ako prvú som chcel otočiť A a až potom 3. Tiež chcem najprv hypotézu potvrdiť a až potom skúšam možnosť jej vyvrátenia. Alebo to je len tým, že A je hneď vľavo a 3 až ako posledná v rade? To sa ale už nedozviem, lebo nabudúce si to pri podobnom príklade uvedomím.

  2. lengyelseptember 20, 2012 at 14:14 

    Bolo mi potesenim tieto stranky objavit 🙂 A predpokladam, ze v buducnosti este potesenim aj bude. Dik

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.