Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaMinulosť nebola predvídateľná

Minulosť nebola predvídateľná

Minulosť nebola predvídateľná

Stojac pred stenou toho, čo príde, možno cítite potrebu tomu všetkému porozumieť, vedieť aspoň predvídať. Sú situácie, kedy ako keby sa dalo tušiť čo príde, a keď to naozaj príde, ste rozčarovaní, že ste tomu nevedeli predísť. A pritom to bolo také jasné..

Predstava sveta v mysli funguje ako akési puzzle, ktoré sa skladá z jednotlivých častí. Z dostupných informácií ktoré máte[1], si vytvárate ucelenú (koherentnú) predstavu o svete, snažíte sa pochopiť minulosť, ovládať prítomnosť a predvídať budúcnosť. Spätným pohľadom na minulé udalosti získavate informácie, ktoré ste predtým nemali a teraz vám zapadajú do predstavy. Pocit „ja som to vedel/a“ je spôsob akým sa vyrovnávate s omylmi minulosti. Vytvárate si ilúziu, že aj budúcnosť je predvídateľná a máte ju v rukách.

Viete to, čo môžete vedieť

Vedieť môžete len to, čo je súčasne pravdivé a poznateľné.“[2] Slovo pravda má v tomto kontexte význam niečoho reálneho, čo sa dá v danú chvíľu preukázať. Nemôžete vedieť niečo, na čo nie sú dôkazy, akokoľvek ste presvedčení, že „viete“. Nedokázané však môžete predpokladať, a to na základe nejakých indícií vychádzajúcich z predošlého poznania – môžete urobiť predikciu[3]. Vo vede je predikcia bežná: vezmú sa známe fakty, vyhodnotia sa a vytvorí sa predpoklad. Tak napríklad Mendelejev predpokladal existenciu niektorých prvkov na základe svojej tabuľky[4]. Avšak ani vedecky precízne podporené predpoklady nemusia vždy vyjsť.

Rozhodnutia stoja na vode

Vaše rozhodovanie a predpovedanie pracuje s informáciami, ktoré máte poruke. Je jednoduchšie vytvoriť nejaký kompaktnejší záver z menšieho množstva informácií, než z mnoho premenných. A čím kompaktnejší záver alebo predstava sveta, tým viac jej veríte. Presvedčivosť vášho „príbehu“ však neznamená nutne pravdivosť. Preto sa stáva, že rozhodnutia nevyšli, prípadne sa predpoklady ukázali ako mylné.

Dôvodom je, že dostupné informácie neobsahujú všetko, čo by ste mali brať do úvahy, aby vaše predpoklady boli trochu presnejšie. Náhodné udalosti môžu tvoriť kľúčové faktory pre realizáciu nejakej situácie, no nemáte možnosť ich popredu poznať. Predstavte si, že by napríklad spermia nesúca polovicu genetického materiálu nejakého historicky významného človeka „nedorazila“. Alebo by si posol nesúci historicky dôležitú správu vytkol členok. Aj takéto nepredvídateľné veci sa môžu stať a zasiahnuť do situácie. Či je to šťastie, alebo smola, niekedy sú práve oni strojcami výsledku.

Omyl „spätného pohľadu“: Po vojne je každý generál.

Celú dobu som to vedel“ je dlho známy a opisovaný omyl, ktorý celkom dobre demonštroval Baruch Fischhoff. Vo výskume dal subjektom ohodnotiť predpoklady, ako dopadnú diplomatické návštevy R. Nixona v Číne a Rusku. Subjekty mali ku každému ponúknutému predpokladu uviesť mieru pravdepodobnosti, s akou sa daný predpoklad splní. Po Nixonovej ceste oslovil Fischhoff subjekty opäť, aby sa rozpomenuli, aké hodnoty jednotlivým predpokladom dali. Výsledok: subjekty mysleli, že dávali pôvodne vyššiu hodnotu tomu predpokladu, ktorý sa neskôr uskutočnil[1].

Neskôr vykonal Fischhoff ďalší experiment [5], ktorý skúmal schopnosť ľudí odvodiť z dostupných informácií správny dôsledok, ako aj presvedčenie, či podané informácie k takému dôsledku vedú. Výsledky ukázali, že predpovedanie dôsledkov subjektom nešlo, zato ak dostali „indíciu“, nezávisle na tom, či bola pravdivá alebo nie, ako situácia dopadla, hodnotili podané informácie ako jasne vedúce k takému dôsledku – „bolo to predsa jasné“.

Znalosť výsledku, alebo domnelá znalosť, vytvára presvedčenie že „áno, tak sa to stalo a veď to bolo jasné už od začiatku“. Tento pocit patrí medzi silné kognitívne ilúzie – aj keď viete že je to omyl, stále možno cítite, že by na tom predsa.. Fakty však ukazujú niečo iné, nemôžete predvídať z náhody a nemôžete rátať s nepoznateľným. Otázka by teda mohla znieť: Ste schopní prijať zodpovednosť v prípade, že by vás niekto obvinil z nečinnosti, keďže „ste vedeli“, ako sa situácia vyvinie?

Zodpovednosť za nepredvídateľné?

Mnoho odvetví ľudskej činnosti denne vyžaduje riešenie vážnych problémov, kde existuje obrovské pole neistoty – náhodných udalostí, ktoré sa nedajú predvídať. Lekárstvo, súdnictvo, investície a politické rozhodnutia sú len špičkou ľadovca. Rozhodnutia o pracovných projektoch, o aktuálnych technických či obchodných problémoch je to, čo vás môže doviesť do problémov so spätným vyžadovaním zodpovednosti.

Každý si myslí, že „to vedel“, keď už situácia dospela k svojmu výsledku. Mohli ste urobiť múdre rozhodnutie (na základe dostupných faktov), ktoré viedlo k negatívnemu výsledku, alebo ste mohli urobiť hlúpe rozhodnutie, ktoré viedlo k úspechu. Nič to však nemení na tom, že jedno bolo múdre a druhé hlúpe v čase, kedy sa k nedostupným informáciám nikto nemohol dostať.

Prečo vláda nekonala tak a tak?“
„Kde boli tie a tie zložky v čase núdze?“
„Prečo sa lekár nerozhodol pre inú liečbu?“

Ak niekto tvrdí, že „vedel“, ako to bude, tak buď trpí ilúziou, alebo sa zahráva s niečim, za čo by bol asi nerád zodpovedný. Hnať niekoho k zodpovednosti za niečo, čo nemohol vedieť a o čom nemohol rozhodnúť, je nezmysel.

História nás učí

Na časy minulé sa upriamuje zrak, pretože sa z nich dá poučiť. Avšak myslieť si, že nás naučia predvídať kľúčové udalosti ktoré menia chod dejín, je zrejme zbytočné. Množstvo vecí sa nemuselo stať a množstvo sa mohlo, no predovšetkým ich nebolo možné predvídať. Možno vás ešte stále drží pocit, že ste predsa len niektoré udalosti tušili. A to je práve to zvláštne na tejto ilúzii, že sa vďaka nej viníte za niečo, s čím ste nemohli nič robiť.

Ak sa vám článok páčil, podporte nás na: http://vybrali.sme.sk/c/Minulost-nebola-predvidatelna/

Ďalšie čítanie:
Kognitívne ilúzie
Logicky chybné závery
Post hoc – keď človek čaká dary z neba
http://en.wikipedia.org/wiki/Hindsight_bias

Zdroje
[1] Fischoff, B. (2007). An early history of hindsight research. Social cognition. 25, 10-13
[2]  KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637 
[3] http://en.wikipedia.org/wiki/Prediction
[4] http://en.wikipedia.org/wiki/Mendeleev’s_predicted_elements
[5] Fischoff, B. (2003). Hindsight ≠ foresight: the effect of outcome knowledge on judgement under uncertainty. Qual Saf Health Care. 12, 304-312

Obrázok: Autor

Tip: Čo je to intuícia a kedy je lepšie poriadne porozmýšľať: Malcolm Gladwell – Mžik

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.