Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyÚvahyVedou za krásami poznania

Vedou za krásami poznania

Vedou za krásami poznania
Posted 26 okt, 2012 by in Úvahy0

Najohromujúcejším faktom je poznatok, že atómy, ktoré tvoria život na Zemi, atómy tvoriace ľudské telo, sú vystopovateľné do pecí, ktoré varili ľahké prvky na ťažké vo svojich jadrách, pri extrémnych teplotách a tlakoch. Tieto hviezdy, tie masívne z nich sa stali po čase nestabilnými, skolabovali a následne explodovali, rozmetajúc svoje vnútra naprieč galaxiou. Vnútra tvorené uhlíkom, dusíkom, kyslíkom a všetkými základnými prísadami života samotného.“

Takto začína svoju reč Neil deGrasse Tyson. Poukazuje na fakt, že svet okolo, vrátane života, pochádza zo žeravých jadier hviezd, ktoré svojim zánikom dali možnosť vzniknúť planéte na ktorej žijeme. Vo svojej knihe „Smrt v podání černé díry“[1] opisuje okrem fascinujúceho príbehu poznávania vesmíru aj niektoré jeho nepríjemné, no nie menej fascinujúce vlastnosti. Ukazuje na reálne miesto človeka vo vesmíre, vyzdvihujúc jeho schopnosť poznávať a meniť svet okolo seba.

Steven Hawking[2] rozpráva o zvláštnostiach nášho sveta, o spôsoboch nazerania na realitu vedeckou optikou. Tieto fakty sú už na míle vzdialené intuitívnemu chápaniu, pretože sú výsledkom poznávania presahujúceho naše zmysly. Michio Kaku uvažuje nad možnosťami paralelných vesmírov[3] a cestovania v hyperpriestore[4], či rôznych paradoxoch, pričom odkazuje na mnohé prípady prelínania vedy a umenia. Dostáva sa tak priamo k prameňu inšpirácie, ktorá nás dokáže doviesť za hranice bežnej imaginácie.

Carl Sagan sa cez poznatky vedy pozrel na zdroje našich najhlbších dojmov a zážitkov, až k hranici, ktorú mnohí považujú za spirituálnu a nazval ich „druhmi vedeckej skúsenosti“[5]. Odhodlane odvodzuje morálne pramene moderného človeka a dôsledky nesmiernej moci, ktorú má vďaka vede v rukách. Vo svojom neustálom snažení za racionalitu vyzdvihoval hodnotu, ktorú do našich životov vnáša veda, ako svetielko v temnotách povier a dávneho strachu z neznámeho[6].

Veda však dokáže oveľa viac, než inšpirovať k pohľadom do ďalekých kútov vesmíru. Dovoľuje pozrieť aj do hĺbky vecí a spoznať tak krásu, ktorá nie je povrchným zhodnotením vonkajšieho stavu vecí. Inšpirácia a fascinácia napredujúcim vedeckým pokrokom dala vzniknúť mnohým dielam, nie len literárnym, ktoré sa už nemusia držať pri zemi, ale môžu navštíviť svety iných dimenzií.

Veda nie je odšťavovač

Vedecký svetonázor dáva životu „šťavu“. Stále síce vidíte tváre v oblakoch, stále vám možno chvíľami blbne predstavivosť a možno mávate pocit, že v temnote sa skrývajú bubáci. Neprišli ste o mechanizmy, ktoré sú vo vás evolučne[7] zakorenené, no poznáte a viete ich kontrolovať. Okrem toho, že si ich viete vysvetliť, je vaša fantázia obohatená o nové rozmery chápania seba a vesmíru.

Možno sa už nestrachujete nad predstavou, že po smrti ostane vaše vedomie (duch) zbytočne agonicky zviazané s nejakým miestom, zúfalo buchotajúc predmetmi. Miesto toho si uvedomujete to šťastie, že zrovna vy máte tú možnosť žiť a spoznať tento svet a ľudí okolo seba.

Vidíte súvislosti tam, kde naozaj sú a zistíte, koľkokrát ste ich videli tam, kde žiadne neboli. Vzhľadom na schopnosť triezvejšie uvažovať a hodnotiť prichádzajúce informácie, sa viete rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovať v kľúčových oblastiach života.

Odkaz vedcov

Čo sa celý čas snažia povedať všetci tí, ktorí sa rozhodli šíriť vedeckú gramotnosť je, že dnes sa už netreba báť neznámeho a strašiť sa nereálnymi nástrahami. Netreba presvedčivé rozprávky, rečičky šarlatánov, sľuby magických procedúr, šťastných talizmanov a ochranných prvkov „tajomného“ charakteru, na ktorých je len jediný fakt, a to že vám zaiste vymetú peňaženku.

Veda skúma ozajstné tajomstvá sveta, má pred sebou množstvo neprebádaného a nevysvetleného, no ona odpovede hľadá a prináša, nie si ich vymýšľa len preto, aby zaslepila túžbu a zvedavosť človeka, dozvedieť sa viac.

Vedecký pokrok a rozširovanie poznania otvára svet, o ktorom môžete snívať, no ktorý nakoniec možno budete môcť i zažiť. Veda začala plniť sny všetkým, ktorí sa z rozprávok prebudili do tajomného a fascinujúceho sveta za hranicami našich myslí.

Ak sa vám článok páčil, môžete zaň zahlasovať na: http://vybrali.sme.sk/c/Vedou-za-krasami-poznania/

[1] Neil deGrasse Tyson – Death by black hole. 384 s. ISBN-10: 0393062244 Kindle edition
[2] HAWKING, S., MLODINOW, L., Veľký plán. Bratislava: Slovart. 2011. 201 s. ISBN 978-80-556-0223-3
[3] KAKU, M. Hyperprostor. Praha: Argo. 2008. 400 s. ISBN 9788025700136
[4] KAKU, M. Paralelní světy – Putování vesmírem, vyššími dimenzemi a budoucností kosmu. Praha: Argo. 2007. 450 s. ISBN 9788072038473
[5] SAGAN, C.: Druhy vědecké zkušenosti – Osobní pohled na hledání boha a vesmírné inteligence. Praha: Práh. 2008. 224 s. ISBN – 9788072522408 
[6] Sagan, C. – The Demon-Haunted World. 1997. Ballantime Books, 1997. USA, 480 s. ISBN 0-345-40946-9
[7] BARRETT, L., DUNBAR, R., LYCCET, J.: Evoluční psychologie člověka. 2001. Praha: Portál, 2007, ISBN 978-80-7178-969-7

Stojí za prečítanie:
http://www.pouzimerozum.sk/2012/02/18/1582/
http://zivotvesmir.wordpress.com/2011/04/03/veda-mi-zachranila-dusu/#more-835
http://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/08/235/#more-235
http://zivotvesmir.wordpress.com/2011/05/17/steven-grant-co-sme/
http://zivotvesmir.wordpress.com/2011/01/31/michio-kaku-multiverza-a-nova-kopernikovska-revolucia/#more-566
http://zivotvesmir.wordpress.com/2010/11/25/carl-sagan-to-najlepsie-co-mame-o-srdci-a-nature-vedy/#more-300 

Perexový obrázok: www.spacetelescope.org
Corpus Hypercubus: http://en.wikipedia.org/wiki/Crucifixion_(Corpus_Hypercubus)

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.