Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaHalo efekt – blázni, charizma a mentálna kontaminácia

Halo efekt – blázni, charizma a mentálna kontaminácia

Halo efekt – blázni, charizma a mentálna kontaminácia

Experiment Davida Rosenhana z roku 1973, ktorý prebiehal v rôznych zariadeniach po USA, mal poukázať na presnosť psychiatrickej diagnózy[1]. Procedúra spočívala v infiltrovaní rôznych zariadení normálnymi ľuďmi (ktorí nikdy netrpeli a netrpia vážnymi symptómami duševných porúch). Pacienti sa do zariadení dostali s tým, že počujú hlasy osôb rovnakého pohlavia, popisované ako „prázdne“, „duté“ a „dunivé“.

Ihneď po umiestnení do zariadenia prestali pseudo-pacienti svoju diagnózu simulovať. S ostatnými pacientmi a personálom jednali tak, ako v bežnej situácii. Keď dostali od zriadencov otázku ako sa cítia, odpovedali, že už dobre a nepociťujú žiaden zo svojich predošlých symptómov. Záznamy zdravotníkov hodnotili týchto pacientov ako „priateľských“, „spolupracujúcich“ a „neprejavujúcich žiadne abnormality“.

Napriek znakom „príčetnosti“ neboli votrelci nikdy odhalení ako simulanti. Všetci až na jedného, ktorému diagnostikovali manicko-depresívnu psychózu, boli prepustení s poznámkou „schizofrénia v remisii“.

„Schizofrénia v remisii“ nie je označenie „príčetnosti“; pacienti neboli považovaní za príčetných a pre inštitúcie neboli príčetní nikdy. Podľa Rosenhana funguje psychiatrická diagnóza ako farba, ktorou vás pomaľujú. Túto značku už nezmyjete a všetci na vás budú pozerať optikou danej diagnózy.

Stanovenie nesprávnej diagnózy bolo, okrem iného, pripísané aj štatistickej chybe prvého typu[2]: lekári častejšie nazvú zdravú osobou chorou (falošná pozitívnosť) ako chorú osobu zdravou (falošná negatívnosť, chyba druhého typu). Pri psychických poruchách, narozdiel od bežných fyzických, môže mať mylná diagnóza veľmi nepríjemné následky a podporovať neopodstatnenú diskrimináciu.

Svet je veľký blázinec

Netreba mať v papieroch psychiatrickú diagnózu. Chyba prvého typu sa v bežnom živote objavuje neustále i v menej názorných prípadoch a kontextoch.

Príkladom chyby prvého typu, teda úsudku, že osoba má vlastnosť aká sa vám javí, je halo efekt.[3] Môže predstavovať pozitívnu diskrimináciu:

Na večierku ste stretli Pavlu, s ktorou ste sa dali do reči. Pôsobila príjemným dojmom a dalo sa s ňou zhovárať na rôznorodé témy. Neskôr vás niekto osloví, či poznáte človeka, ktorý by mohol byť srdečný. Možno vám napadne Pavla; v skutočnosti však o Pavlinej srdečnosti neviete vôbec nič. Neviete takmer vôbec nič o jej charakterových vlastnostiach ako takých. Pavla sa vám pozdáva, pretože ste si dobre rozumeli. Keďže sa vám všeobecne pozdávajú ľudia, ktorí vedia byť srdeční, spojíte si s touto vlastnosťou aj Pavlu. Neskôr ju vďaka tomu máte ešte viac radi a vzniká vo vás preferencia pre jej osobu.

Študenti a Halo efekt

Čo si myslíte o Robertovi a Jurajovi?
Robert: inteligentný – zručný – impulzívny – kritický – tvrdohlavý – závistlivý
Juraj: závistlivý – tvrdohlavý – kritický – impulzívny – zručný – inteligentný

Vo všeobecnosti získa Robert omnoho viac sympatií; prvé slová totiž ovplyvňujú vnímanie nasledujúcich. Tvrdohlavosť inteligentných ľudí býva vnímaná ako nezávislosť a odhodlanosť, inteligencia u závistlivej a tvrdohlavej osoby býva považovaná za nebezpečnú.

Ľudí spoznávate v rôznych náladách: môžu byť rozrušení, nervózni, pod tlakom, alebo bezstarostní, veselí či vtipkujúci. Aj vy prejavujete škálu emócií a správania v závislosti na rôznych faktoroch. Možno ste neurobili dobrý dojem, pretože vás veľmi bolel zub, avšak obraz, aký má o vás dotyčný človek, je už ovplyvnený.

Študenti môžu tento efekt pocítiť v prípade hodnotenia svojej práce pedagógmi. Daniel Kahneman popisuje svoju vlastnú skúsenosť s halo efektom pri hodnotení esejí[3]:

…Vzal som celý súbor študentovych esejí, čítal ich rad radom a postupne ich hodnotil. Vypočítal som celkovú známku a pokračoval na ďalšieho študenta. Všimol som si, že hodnotenie esejí každého súboru bolo veľmi jednotvárne. Začal som mať podozrenie, že moje hodnotenie podlieha halo efektu a že prvá esej, ktorú som ohodnotil, mala značný vplyv na celkovú známku… Bol tu vážny problém s mojim spôsobom práce. Ak študent napísal dve eseje, jednu dobrú a jednu slabú, skončil by som pri inej známke v závislosti na tom, ktorú by som dostal do rúk ako prvú.“

Dať na prvý dojem

Niekedy sa zdá, že hodnotenie ľudí na prvý pohľad vychádza. Do hry totiž vstupuje sebautvrdzovanie[4] – ak si osvojíte nejakú teóriu o jave, hľadáte všetky dostupné dôkazy, ktoré vašu teóriu potvrdzujú:

Šéf, ktorému bol nový zamestnanec na prvý pohľad nesympatický, bude pri každom stretnutí striehnuť na jeho chyby a bude si pamätať len negatíva, aj keď by boli zriedkavé. Môže tak krivdiť snaživému a chytrému zamestnancovi a znižovať efektivitu práce. Naopak zamestnanec, ktorý zanechá prvý dojem dobrý, bude vedením preferovaný a jeho vlastné omyly môžu byť brané s rezervou.

Mylná predstava pretrvá, pretože človek nedostane šancu povedomie o sebe napraviť. Ak sa mu budú dávať najavo nesympatie, vyvolá to adekvátnu reakciu a vzťahy poputujú do negatívnej vývrtky. Vzniká podvedomá komunikačná bariéra, ktorá každú aj hodnotnú myšlienku zatracovanej osoby odsúdi na zánik.

Paradox Halo efektu

Pozitívne diskriminovanej osobe dovoľujete tráviť s vami viac času a viac na ňu spoliehate. Jej negatíva, ktoré vďaka halo prehliadate, má možnosť prejaviť v oveľa viac prípadoch. Príde sklamanie, ktoré býva sprevádzané úžasom:

„Ale veď to bol skvelý zodpovedný a chytrý človek! Toto som si o ňom nemyslel/a.“

Bol to skvelý a silný halo efekt. Človek urobil dobrý dojem a ostatné sa odohralo vo vašej mysli. Tí, ktorých ste odhadli negatívne, vás možno nesklamú, pretože im nedáte šancu. No rátajte, ako často ste sa sklamali vo vašich obľúbencoch!

 

Ako sa vyhnúť Halo efektu?

Mentálna kontaminácia[5] je podvedomé nekontrolované vyhodnocovanie, ktoré vedie k nechceným záverom, emóciám a správaniu – „bias“, kognitívna ilúzia. Kontaminácia nastane, ak sa spustí nechcený mentálny proces, ako napríklad negatívne hodnotenie človeka na základe jeho geografického pôvodu.

Keď už viete, ako sa tento omyl prejavuje, môžete sa naučiť odhaliť ho. Pri predsudkoch voči farbe pleti je zistenie, že vaše hodnotenie bolo kontaminované, jednoduchšie. Pri predsudkoch k pohlaviu alebo z nejasných antipatií je možné, že si chybu neuvedomíte. K oprave mylného úsudku musíte mať aj dostatočnú motiváciu, musíte vedieť rozhodnúť, do akej miery chcete vaše rozhodnutie „opraviť“:

Zmeniť mu status z „neprijímame“ na „vhodný kandidát“ alebo „najlepší kandidát, aký sa tu kedy ukázal?“

Iste k tomu treba aj veľmi veľké odhodlanie a sebadisciplínu, aby ste si nové hodnotenie udržali a nezahodili ho kvôli vášmu prvému pocitu. Vzhľadom na rôznosť situácií, v ktorých sa s ľuďmi stretávate je niekedy dobré túto psycho-tortúru podstúpiť: čo ak by ste vďaka náhodnej antipatii odsotili človeka, ktorý vám môže priniesť zisk, alebo sa stať vašim životným partnerom?

 

Schéma procesu mentálnej dekontaminácie (Wilson & Brekke). Kliknite pre zväčšenie

 Ak sa vám článok páčil, podporte nás hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/Halo-efekt-blazni-charizma-mentalna-kontaminacia/

Bonus: Zaujímavé dopady Halo efektu:

Branding bias – pobite sa kvôli značke

Branding je preferencia určitej značky tovaru[6]. Prejavovať sa môže extrémnym vyzdvihovaním jednej značky voči inej bez ohľadu na relevantnosť takého konania. Môže ísť aj o akýsi kultúrny aspekt sociálnej konformity „patrím do komunity užívateľov značky XY“.
Branding halo efektom vzniká skúsenosťou s tovarom daného výrobcu:

Kúpili ste si rádio, ktoré vám vydržalo dlhé roky; dobré skúsenosti vo vás vytvoria preferenciu (kotvu[3,7]) pre elektroniku podobného typu a značky, pri ďalšom nákupe.

Omyl vyplýva z malej vzorky „testovaného“ tovaru, keďže si nekupujete tisíc rádií, nemôžete korektne ohodnotiť kvalitu výrobcu. Princíp sa ľahšie predstaví na situácii, keď si kúpite tovar propagovanej značky, ktorý sa vám kazí. Možno narazíte na dva typy tovaru tej istej značky, ktoré vo vás vyvolajú sklamanie. Bez ohľadu na to, že ide stále o malú vzorku a výrobca môže vo všeobecnosti ponúkať kvalitný tovar (alebo v opačnom prípade nekvalitný), sa váš dojem zmení.

Prehnanou ukážkou Brandingu je prezentovaná nevraživosť zástancov určitých značiek voči iným, nevyplývajúca z racionálneho hodnotenia, ale fiktívneho sociálneho statusu či pohodlnosti. Branding sa v tomto podobá na kultúrnu, politickú a ideologickú nevraživosť voči ľuďom, ktorých z hľadiska vlastného presvedčenia považujete apriori za menejcenných len preto, že nemajú rovnaký názor ako vy.

Na záver o woo woo

V mnohých prípadoch podľahnete halo efektu lusknutím prstu, ani o tom nebudete vedieť. No existujú situácie, kedy ho budete schopní odhaliť a nenecháte ním kontaminovať svoj úsudok. Už viete, aké ľahké je prisúdiť človeku, javu alebo predmetu vlastnosti, ktoré nemá len preto, že sa to „ponúka“. Populárne povery a mýty, ktoré sa snažia definovať ľudskú povahu závislú od nesúvisiacich javov, môžu tiež posilňovať nerozumné predsudky. Horoskopy, numerológia, grafológia[8], či význam mena sú atribúty, na základe ktorých nemožno relevantne rozhodovať o tom, aké kvality človek má.*

Zdroje:
[1] ROSENHAN, D. L. – On Being Sane in Insane Places. Science, vol. 179, January 1973. pp 250-258 (12.2.2013 z http://altmentalities.files.wordpress.com/2011/02/rosenhan-1973-on-being-sane-in-insane-places.pdf
[2] http://en.wikipedia.org/wiki/Type_I_and_type_II_errors
[3] KAHNEMAN, D. 2011 – Thinking Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux. 512 s.  ISBN – 0374275637  [str. 82-83], [str. 83] a [str. 119-128]
[4] MLODINOW, L. 2008: Život je jen náhoda – Jak náhoda ovlivňuje naše životy. Praha: Slovart: 2009. 248 s. ISBN 978-80-7391-259-8 [str. 193]
[5] WILSON, T.D., BREKKE, N. 1994. Mental contamination and mental correction: unwanted influences on judgments and evaluations. Psychological Bulletin. 116, 117-142 (12.2.2013 z http://people.virginia.edu/~tdw/wilson&brekke.1994.pdf)
GILOVICH, T., GRIFFIN, D., KAHNEMAN, D. 2002: Heuristics and Biases – The psychology of Intuitive Judgement. New York: Cambridge University Press: 2008. 857 s. ISBN 978-0-521-79679-8 [str. 185-200]
[6] (12.2.2013 http://www.acrwebsite.org/volumes/v34/500451_101312_v4.pdf)
TELLIS, J.T. 1998. Reklama a podpora prodeje. Praha: Grada Publishing 2000. 602 s. ISBN – 80-7169-997-7
[7] TVERSKY, A., KAHNEMAN, D. 1974. “Judgment under Uncertainty – Heuristics and Biases,” Science, 185, 1124-30. (12.2.2013 http://www.hss.caltech.edu/~camerer/Ec101/JudgementUncertainty.pdf
[8] http://www.sysifos.cz/files/Alternativni_medicina_Hert.pdf

* Poznámka – pre viac informácií o konkrétnych pseudovedeckých metódach odporúčam napríklad Skeptický slovník B. Carrola: http://skepdic.com/

Perexový obrázok a schéma: Peter Isteník

3 komentáre

  1. Radomáj 31, 2013 at 17:08 

    Dobrý článok 🙂

  2. Aineefebruár 06, 2014 at 23:38 

    Skvelá stránka. Škoda, že už nepribúdajú nové články. A tiež škoda, že nie je virálna... 🙂

  3. „Ukameňujte ma“, ale idem voliť Kotlebu… Lenže prečo? » RODOBRANAfebruár 14, 2016 at 20:34 

    [...] Tie fúzky sa mi naozaj nepáčia a nepáči sa mi ani to jeho menčestrové sako, ktoré nosí skoro všade. Hneď by som ho dala do poriadku. Takto sa ozvala  moja profesionálna deformácia, lebo pracujem s módou a sem tam aj so styling-om. A iste, keby že nerobím s módou, tak ma prevalcuje ako drvivú väčšinu HALO EFEKT. Pre tých, ktorí nevedia význam halo efektu pripájam linkhttp://www.pouzimerozum.sk/2013/02/13/halo-efekt-blazni-charizma-a-mentalna-kontaminacia/ [...]

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.