Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyKritické myslenieIntelektuálna úprimnosť a dvojaký meter.

Intelektuálna úprimnosť a dvojaký meter.

Intelektuálna úprimnosť a dvojaký meter.
Posted 26 júl, 2014 by in Kritické myslenie0

Intelektuálne úprimnou nazývame osobu, ktorá poznajúc fakty o téme, tvorí svoje argumenty na základe týchto faktov. Dôležité je, aby taká osoba dokázala rozoznať relevantné fakty od omylov, ilúzií a manipulácie. Čo ide prv, intelektuálna úprimnosť alebo kritické myslenie, ktoré hodnotí kvalitu informácie? Skôr sa asi vzájomne dopĺňajú, no nemožno byť skeptikom bez intelektuálnej úprimnosti, no možno byť (dalo by sa povedať) intelektuálne úprimný aj bez kritického myslenia(?).

„Nezáleží na tom, ako krásna je vaša teória, nezáleží akí ste chytrí. Ak nesúhlasí s experimentom, je nesprávna.“ Richard P. Feynman

Ak vieme, že fakty hovoria niečo iné než naše argumenty, je intelektuálne úprimné také argumenty nepoužiť (zamietnuť). Zotrvať v presvedčení, že sú správne aj napriek faktom, je intelektuálne neúprimné. Intelektuálna neúprimnosť môže viesť až k klamstvám a podvodom, nečestnému správaniu.

Dalo by sa skončiť. No problematika intelektuálnej ne/úprimnosti má v reálnom svete zvláštne miesto. Intelektuálne úprimnou, dalo by sa s trochou nadsádzky povedať, môže byť aj osoba, ktorá nepozná fakty a preto tvrdí svoje argumenty na základe toho, čo „vie“, no to nemusí vôbec korešpondovať s realitou(1,2). Zástanca ezoterizmu môže tvrdiť, že korunnou čakrou do človeka prestupuje astrálna energia, pretože tak to má „naštudované“, o tom je presvedčený ako o pravde a preto na tom zakladá argumentáciu.

Problém nastane vtedy, ak sa v diskusii pristúpi k hodnoteniu prameňov takého tvrdenia – keď príde na rad kritické myslenie. Svojimi zásadami, spôsobmi váženia argumentov je možné pomocou kritického myslenia odfiltrovať tie časti argumentov, ktoré nie sú koherentné s realitou, ktoré sú tvrdené bez dôkazu, či založené na sebaklamoch. Kritika tvrdenia, vyslovená s dôrazom na opravu chýb a založená na faktoch, by mala druhú stranu primäť k zmene stanoviska. Ak totiž stále trvá na svojom, dopúšťa sa intelektuálnej neúprimnosti.

Jav ktorý nastane, ak osoba oboznámená s nesprávnosťou svojich tvrdení, teórií a predstáv odmieta zmeniť svoje stanovisko, či dokonca o to viac si za svojim stanoviskom stojí, sa nazýva aj Backfire effect. Je preto vhodné skúsiť sa vždy zamyslieť, či je človek intelektuálne úprimný hlavne sám k sebe – či to, čo tvrdí a forma akou to tvrdí, je rozumné a nevzniklo z nejakého sebaklamu.

Formy intelektuálnej neúprimnosti diskutujúcej osoby:

  • tvrdí, že „hľadá pravdu“, pritom sa drží sebaklamov a chýb v argumentácii aj keď s nimi bola oboznámená;
  • vyžaduje rešpekt a úctu voči sebe a svojim názorom, podobnú službu však nechce dopriať oponentom;
  • po predložení faktov o téme, ktoré hovoria proti jej argumentom sústavne trvá na svojom (dokazuje, že neprišla diskutovať, ale len vyliať názor – willful ignorance);
  • tvrdí, že ak nie čo nie je dokázané, neznamená to, že to neexistuje. Preto je správne tomu veriť; pričom odmietne existenciu dúhových jednorožcov, ktoré sú tak isto ne/dokázané a podľa tej logiky to neznamená, že nejestvujú ;
  • požaduje vysoký štandard dokazovania opačných tvrdení, pritom sama sa drží neopodstatnených tvrdení, ktoré ani nie sú koherentné s realitou (nesymetrické požiadavky)
  • vie o existencii množstva dôkazov proti vlastným tvrdeniam, napriek tomu sa ich drží len na základe vlastných dojmov. (confirmation bias, backfire effect);
  • odmieta dokázať svoje tvrdenie, po jeho zamietnutí chce dôkaz proti (vyhýbanie sa bremenu dokazovania);

 

Byť intelektuálne úprimný bez kritického myslenia?

Zvláštne, no stojí za zamyslenie. Ako môže byť osoba intelektuálne úprimná a pritom svoje tvrdenia zakladať na chabých základoch? Predstaviť si to možno asi takto:

  • tvrdí, že ak niečo nevieme dokázať, neznamená to, že to neexistuje a preto je rozumné tomu veriť. Pritom verí vo všetko, čo nemá dokázané, v každú random myšlienku, ktorá by mohla vzniknúť v generátore náhodných viet;
  • vyžaduje rešpekt voči svojim neopodstatneným názorom, rovnaký rešpekt preukazuje aj ostatným názorom a považuje všetky za rovnako pravdivé, hodnotné, hodné nasledovania;
  • odmieta dokázať svoje tvrdenia, no nepotrebuje žiadne fakty voči svojim tvrdeniam, myslí si, že každé tvrdenie má rovnakú hodnotu bez ohľadu na to, na akom základe je vystavané;


Je to pritiahnuté za vlasy, a asi ťažko je diskutovať s osobou, ktorá všetky tvrdenia berie za rovnako hodnotné, rovnako pravdivé. No poukazuje to na jeden fakt v ľudskom myslení. Nedokážeme si udržať dve protichodné myšlienky (kognitívna dizonancia) a skôr či neskôr sa prikloníme k nejakému stanovisko. Záleží potom, čo nás prinútilo vybrať si to-ktoré stanovisko. Ak sú to fakty, dobre zvážené informácie, sme intelektuálne úprimní. Ak sú to dojmy, klamy, omyly, emócie, ľubovôľa, potom by sme mali mať schopnosť byť veľmi neurčití a prikloniť sa ku všetkému– ak nie sme, tak diskriminujeme informácie bez riadneho dôvodu a tým sa dopúšťame intelektuálnej neúprimnosti.

Ak je možné s niečim zájsť ďalej než k plôtiku vlastnej obmedzenosti, potom je to schopnosť byť intelektuálne úprimní. Dospieť do štádia, že vieme prehodnotiť vlastné postoje a tvrdenia, ktoré sme prijali na základe veľmi chabých dôvodov, vieme vymeniť za lepšie, presnejšie, pravdepodobnejšie, pravdivejšie. Znamená to disponovať kvalitnými názormi a poznatkami, z ktorých sa dajú vyvodzovať praktické riešenia rôznych problémov.

A to stojí za tú snahu!

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho prosím hlasom na: http://vybrali.sme.sk/c/Intelektualna-uprimnost-dvojaky-meter/

Perex obrázok: autor.

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.