Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeKritické myslenieKeď autority legitimizujú a šíria nezmysly

Keď autority legitimizujú a šíria nezmysly

Keď autority legitimizujú a šíria nezmysly
Posted 30 nov, 2014 by in Kritické myslenie0

Najviac potešujúce na študovaní alternatívy a ezoteriky je to, keď niektoré informácie potvrdia aj autority „druhej strany“. Vedci, lekári, odborníci a podobné indivíduá sú vždy niekym platení aby sa držali bežných konvenčných faktov ktoré sa „napapagájovali“ na rôznych školách, ale v momente kedy určitým spôsobom legitimizujú to, čo tvrdí alternatíva, sú to tí najlepší ľudia.

Napríklad mi veľmi dobre padlo, keď som sa kedysi dávno kdesi (je úplne jedno kde*) dočítal, že prax akupunktúry môže u nás vykonávať len človek s titulom MUDr. Trochu ma to mrzelo, že bežný človek bez medicínskeho vzdelania túto skvelú metódu praktikovať legálne nemôže, ale pekné na tom bolo, že išlo o alternatívu, ktorú uznali aj autority z bažín vymytých mozgov.

Keď potom v jednom nemenovanom dokumente (tiež je úplne jedno v ktorom) kapacita menom Michio Kaku rozprával o tom, ako myšlienky menia realitu či niečo podobé, moje ezoterické srdce poskakovalo ako dieťa na cukrovej kúre. Je to príjemný pocit „mať pravdu.“ Už je úplne nepodstatné, že  nič v takom zmysle, v akom to mne vtedy vyhovovalo, nemalo súvis s realitou, ani že Michio občas svojimi tvrdeniami vyvoláva veľmi divné pocity (1) . Nie je ani podstatné, že praktizovanie alternatívy „odborníkmi“ ešte samo o sebe neznamená, že ide o účinné metódy.

Povedala to nejaká autorita!

To úplne stačí. A v tom tkvie azda najväčší problém šírenia hlúpostí. Autority, ľudia s prístupom k mocným metódam šírenia informácií – médiá, „odborníci“, ľudia s titulmi, známe osobnosti, nasiaknutí bludmi a pavedeckými nezmyslami. Ako povedal Neil deGrasse Tyson:

“I want to put on the table, not why 85% of the members of the National Academy of Sciences reject God, I want to know why 15% of the National Academy don’t.” 

Parafrázujem: problém ani tak netkvie v tom, že laická verejnosť nemá ani len šajnu o vedeckom pokroku a nedokáže rozlišovať kvalitné informácie od výmyslov, problém je najmä v tom, že tomuto podliehajú aj študovaní ľudia, dokonca vedci. A tí to svojimi titulmi, úspechmi, slávou, legitimizujú ako relevantné poznatky. Ako fakty.

Prečo to nefunguje naopak?

Akoby vám niekto, kto prešiel rokmi štúdií, ktoré vy ste nikdy neabsolvovali povedal, že vaše postoje prameniace z občasných úvah, sú ekvivalentné odbornosti v odbore. Príjemný pocit vyzdvihnutia vlastného ega. Nezáleží už na tom, že skôr je pravdepodobné, že daný človek trpí sadou vlastných omylov, vďaka ktorým tvrdí niečo čo odporuje faktom, za ktoré dané tituly dostal. Alebo už vôbec nezáleží na tom, že daný človek ani nemá odbornosť v téme, o ktorej sa vyjadruje.

Prečo ale nefunguje opačný spôsob: že autorita niečo tvrdí, podloží to faktami a ľudia zmenia svoje postoje, ak zistia že neboli podľa faktov správne? Pretože to už ego tak veľmi nehojí. To ego drása a je potom jednoduchšie opäť si pripomenúť, že autorita alebo ktokoľvek, kto tvrdí niečo čo vám nesedí, je agentom tajného sprisahania. Ego môže naďalej pokojne podriemkavať v kresle svojej pohodlnosti.

Tituly ešte neznamenajú, že daný človek kriticky myslí a nepodlieha tým najtriviálnejším omylom. Že je k sebe intelektuálne úprimný a že hľadá fakty bez ohľadu na to, či sa mu páčia alebo mu vyhovujú. Aj odborníci sú len ľudia, možno že ani ich nikto kriticky myslieť neučil a preto nemajú kvalitné sito na informácie.

Vždy je dostatok odborníkov, ktorí vám to potvrdia!

Takže ak sa niekto chce cítiť na koni vo svojej viere v alternatívy, je si z čoho vyberať. Či už sú to samozvaní veteráni veľkých korporácií, ktorí po vyhadzove vytiahnu obrovskú konšpiráciu (za ktorú by ich v nimi načrtnutom svete stihli stiahnuť z kože ešte skôr, než by o tom čo i len vzdychli), alebo sú to lekári s homeopatickou, biorezonančnou, anti-parazitickou, odkysľovacou, detoxikačnou, reiki, akupunktúrnou, energetickou, bielidlovou či inou „praxou“, vedci, ktorí neustále nechápu evolučnú teóriu, odborníci ktorí radi robia závery z nepríbuzných oborov formou argumentu z neznalosti, či slávne osobnosti propagujúce gumené náramky s trblietavou samolepkou.

Chýba kritické myslenie tam, kde by malo byť prvoradým.

Bez kritického myslenia sa žiť dá. Benefity, ktoré z neho plynú síce človek nikdy neochutná, ale z toho si nemusí robiť vrásky. Tu i tam ho niekto podvedie, samozrejme si to však nebude uvedomovať, jeho názorový svet sa bude opierať o rôzne nezmysly, ktoré mu však nemusia fyzicky škodiť. Možno že občas zaplatí za bezvýznamnú „liečbu“ nehorázne peniaze, ale bude spokojný. Ak seba alebo blízkeho nechá nahovoriť na nejakú totálnu hlúposť, možno aj zdraviu škodlivú, bude si to schopný vo svojej hlave aspoň obhájiť – koniec koncov vždy je dosť korporácií a rôznych špinavcov ktorí za jeho problémy budú zodpovední v prvom rade.

Lenže veda, technika, odbory ktoré potrebujú narábať s relevantnými faktami, potrebujú kriticky mysliacich ľudí. Potrebujeme ich tam my všetci. Pretože aj od nich závisí náš svet. Ak si váš lekár prečíta, že všetky choroby vylieči sóda s javorovým sirupom, budte radi, ak vám to predpíše len na nádchu.

Kriticky mysliacich ľudí by sme mali chcieť aj v médiách (aby sa im nestávalo, že skopírujú nejaký úlet zo stránky Onion news) a to najmä v odborných.

Prečo to robia?

Aj odborníci sú len ľudia. A kritické myslenie nepatrí automaticky do výbavy človeka(5), museli sme ho vyvíjať a opierať o poznatky ľudskej psychológie(2,3), čerpať z vedeckých metód poznávania a trénovať ho. Naopak, do výbavy človeka patrí hľadanie potvrdenia „vlastnej pravdy“, neschopnosť ustáť kritiku názoru, s ktorým sa bytostne stotožňujeme a preceňovanie vlastných síl.

Prečo niektorí odborníci tvrdia veci, ktoré sú v rozpore s faktami? Ten lepší dôvod myslím je, že nedokážu myslieť kriticky. Nikto ich to neučil, nikto ich k tomu nedoviedol, alebo sa im nechce. Horší prípad je, ak to vedia ale robia to schválne. Možností je veľa, ale ponúka sa tu ešte jedna:

Za šírenie bludov, pavedy a nebezpečných výmyslov, nebude nikto stíhaný. Pretože zodpovednosť sa dá ľahko preklopiť na laikov: „my sme iba informovali, to oni sa rozhodli sami od seba.“ Je to tak jednoduché a krásne vo svojej čistote: vy ste zodpovední za to, čomu uveríte. Nie ten, ktorý zneužije vašu dôveru, nevedomosť a nainfikuje vás nezmyslami. Vy si nepriznáte, že nemáte prehľad a ak už ste si nezmysel osvojili, už je váš, už si ho budete chrániť. Žiaľ.

Možno by sa to zlepšilo, ak by sa kritické uvažovanie a metódy hodnotenia informácií učili aj na základných a stredných školách.

Ako zmeniť smutnú realitu?

V odboroch, ktoré sú vybudované na vedeckých faktoch, sú ľudia neschopní zhodnotiť čo je nezmysel a čo sú fakty, smutnou realitou. Legitimizujú škodlivé mýty, bludy, výmysly a koľkokrát aj podvody. Mnohí na nich dobre zarábajú, lebo ich obete v tom majú často ešte väčší guláš.

Nemôžeme asi chcieť, aby sa laická verejnosť dokázala obrniť proti nezmyslom osvojením si kritického myslenia – ak to nedokážu ani jednotliví odborníci, ktorí mali povinnosť preukázať porozumenie svojmu odboru absolvovaním rôznych skúšok.

Ale mali by sme aspoň trvať na tom, aby odborníci kriticky mysleli a boli zodpovední za to, čo svojou autoritou pomáhajú legitimizovať. A sami za seba – osvojiť si aspoň štipku kritického myslenia. Keď už pre nič iné, tak aspoň ako obranu pred škodlivými nezmyslami, ktoré na nás preosievajú autority, ktorým by sme si priali aspoň trochu dôverovať.


*Je úplne jedno, kde som sa to dočítal a kto to písal. Mne stačilo, že mi to potvrdilo moje úvahy o alternatívnej medicíne a viac ma nezaujímalo. Prečo by potom niekto vyžadoval titul MUDr. na to, aby človek vykonával prax, ak by tá metóda nebola ničím iným, než kontroverzným placebom?„Každopádne môžeme tvrdiť, že ak sa chceme držať EBM, tak neexistujú presvedčivé dôkazy o efektivite tejto metódy.“ Ak vám to natrhlo predstavy, viac sa dočítate tu:

http://www.lovcisarlatanov.sk/akupunktura-cesta-za-pravdou/

Perex image: http://www.depauw.edu/news-media/latest-news/category/79/details/30858/

Literatúra:
(1) http://www.math.columbia.edu/~woit/wordpress/?p=1208
(2) Kahneman, Daniel. Thinking, Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux, 2011. Print.
(3)Pinker, Steven. How the Mind Works. New York: Norton, 1997. Print.
(4) EAGLEMAN, David. Inkognito, aneb, Tajný život mozku. Vyd. 1. Překlad Markéta Hofmeisterová. Praha: Dybbuk, 2012, 254 s. ISBN 978-807-4380-792.
(5) SHERMER, Michael. Why people believe weird things: pseudoscience, superstition, and other confusions of our time. Rev. and expanded. New York: A.W.H. Freeman/Owl Book, 2002, xxvi, 349 p. ISBN 08-050-7089-3. 

 

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.