Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeKritické myslenieZhoda faktov – vedecký konsenzus

Zhoda faktov – vedecký konsenzus

Zhoda faktov – vedecký konsenzus
Posted 03 dec, 2014 by in Kritické myslenie0

Ak sa viacerí ľudia schopní zhodnotiť kvalitu tvrdení zhodnú, na základe faktov, že nejaká teória je nezmysel, nemusia vytvoriť hordu rozvášneného davu. Fakty zložené na jednu kôpku možno porovnať s faktami opačnej strany a na základe toho bude vidno, ktorá teória má pevnejšiu pôdu pod nohami. Zhoda skupiny ľudí možno nič neznamená, ale zhoda kvalitných nezávisle získaných faktov je silný kaliber.

Takto by to malo fungovať medzi ľuďmi, ktorým záleží na poznaní. Skeptici síce nemusia byť zároveň aj vedci, ale na svoje tvrdenia by mali získavať dostatok kvalitných faktov. Keďže vedci po niečom pátrajú, niečo skúmajú, ich výsledky tvoria súbor poznatkov.

Na základe týchto poznatkov vzniká vedecký konsenzus: v širšom zmysle zhoda na tom, že nejaký veľký súbor kvalitných faktov ukazuje, že v rámci nejakej závažnej otázky bude pravda viac na jednej, ako na druhej strane.

V čom je vedecký konsenzus dobrý

Je to poriadok vo veciach, preosievanie kvalitných dôkazov od nekvalitných a upriamovanie pozornosti k tomu, čo je praktické. Na základe roztriedenia poznatkov možno vyvodzovať závery, plánovať riešenia problémov, stanoviť nové hypotézy alebo upravovať výskumy. Možno prísť s novými vylepšeniami alebo objavmi, pretože sa sústredíme na to, čo je podstatné.

Vedecký konsenzus, ktorý nevidno.

Bežne sa nad zhodou vedeckej obce takmer nikto nepozastavuje, pretože sa to nedotýka jeho hodnôt. Napríklad málo kedy vidno, že by mal ktosi problém so zhodou na tom, že DNA nesie vrodenú informáciu (1). Ak sa však vedci zhodnú v kontroverznej téme, ktorá dráždi určité skupiny ľudí, okamžite sa vynorí vlna odporu. Sila a relevantnosť takého odporu by mala stáť na dôkazoch, nie na vášni a neschopnosti prijať nové poznatky.

Vedecký konsenzus nie je bežná dohoda

Vedecký konsenzus nie je niečo ako dohoda rodiny o tom, akou farbou sa vymaľujú steny obývačky. Fakty, ktoré sú získavané precíznym skúmaním nezávisia od toho, či sa niekomu páčia, alebo nie. Za vedeckým konsenzom nestoja dojmy a pocity voči prijímaným záverom. Vedecký konsenzus nie je nemenný (dokáže byť pozmenený alebo celkom vymenený, ak nové kvalitné dôkazy preukážu jeho medzery).

Ako to funguje? Laicky: ak budete spolu s priateľmi pátrať po tom, ako vysoko sa odrazí basketbalová lopta pustená voľným pádom z výšky 1m, môžete sa zhodnúť na tom, že to nie je 1m, ani viac. Nemusíte vôbec riešiť prečo, bude to váš prvý konsenzus. Postupne ho môžete upraviť skúmaním dôvodov, prečo to tak je, ale vždy ak niekto vystúpi proti vašej zhode na základe vášho skúmania, musí podať rovnako dobrý, ak nie lepší dôkaz. Nezáleží na tom, či sa mu váš výsledok vnútorne nepáči, záleží len na faktoch.

Dopady nepochopenia odborne podloženému konsenzu

Prešli by ste sa po moste, o ktorom 98% odborníkov na základe faktov, skúmania a znalosti stavby, fyzikálnych vlastností a vplyvov povedalo, že je bezpečný, no 2% rezolútne tvrdia, že most je nebezpečný a čoskoro sa zrúti? Akým spôsobom by na vás vplývali tie dve percentá?

V prípade, že nechápete podstate konsenzu vo vás strach a neistota tvorená 2% odborníkov tvrdiacich radikálne niečo iné, môže spôsobiť takmer paralýzu. Neistota, čo i len malá, má častokrát väčšiu váhu, než prevalentná istota a dôkazy (2). je to zakorenené v našej psychike, no ak ste racionálne zmýšľajúci, môžete sa pokúsiť prekonať to pýtaním dôvodov, prečo 2% odmietajú väčšinový konsenzus.

Vedecký konsenzus vzniká medzi vedcami venujúcimi sa skúmaniu problému

Zvláštne je, že mnoho krát proti vedeckému konsenzu vystupujú odborníci z úplne iných oblastí, odborníci ktorí sa skúmaniu ani nevenujú, politici, známe osobnosti. Či už z pozície slávy, autority, schopnosti ovplyvniť rady svojich fanúšikov, neposkytujú okrem svojho nesúhlasu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali konsenzus naštrbiť. Pravdepodobnosť, že osoba nevenujúca sa výskumu dokáže podať pádny dôvod na zmenu je malá. Ak by sa to stalo, tlakom na zmenu by boli jej dôkazy, nie jej osobnosť a vplyv, nie jej vášne a odhodlanie.

Vzniká predstava autoritatívnej moci

Vyplýva z pocitu, že vedecká komunita, ktorá prijala zhodu, naoko odmieta argumenty odporcov. Nie je to tak, vedecká komunita reaguje na spätnú väzbu(3), ktorú ponúka okrem iného aj laická verejnosť. Avšak na zmenu konsenzu, ako už bolo napísané, sú potrebné kvalitné fakty, nie verejná mienka ani dojem veľkej skupiny ľudí.

Galileov syndróm vs. veda

Aj Galileo prišiel s niečim, čo dovtedy ľudia nechceli prijať. Problém s Galileom je však ten, že nebojoval proti vedeckej zhode, ale proti náboženskej dogme, nepodloženej viere. Ak by sa Galileo ocitol pred vedeckým konsenzom (ktorý by bol, kto vie kvôli akému šialenstvu taký, ako vtedajšie dogmy) dnešnej doby a podal by dôkazy proti, stál by na prahu nového vedeckého konsenzu a nie na prahu svojho domáceho väzenia.

Prečo existuje neistota vo vedeckej zhode?

Ako už bolo povedané, vedecký konsenzus nie je dogma ani nemenná pravda, ktorá sa prijatím stáva 100% platnou. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že vedecké poznatky a vedecké skúmanie je falzifikovateľné: to znamená nie je 100% preukázateľné, že platí vždy a všade za každých okolností. Na rozdiel od pavedy, ktorá svoje „teórie“ hlása ako navždy platné a neochvejné, vo vede bude vždy existovať určitá neistota.

Niektorí odborníci sú proti konsenzu

Ak sú predložené dôkazy relevantné, dokáže sa, že konsenzus bol chybný a zmení sa. Skutočne sú odborníci z oboru skúmania, ktorí vyslovujú voči konsenzu nedôveru. Možnosť, že sa ich tvrdenia preukážu ako platné tu stále je. Ak prinesú naozaj kvalitné dôkazy.

Ak je však odpor voči konsenzu iracionálny, prameniaci z argumentu z neznalosti, z autority, výsletkom tzv. Nobelovej choroby, dunning-kruger efektu, cherrypickingu a pod., v argumentoch takto motivovaných odporcov nenájdeme žiadne kvalitné dôkazy.

Ale čo ak…

Vedecký konsenzus, alebo teórie jeho odporcov(9), môže byť predmetom politického hnutia. Ako čokoľvek iné, čo dokáže rozprúdiť krv v masách. Schopnosť zhodnotiť kvalitu informácie by nemala byť podmienená našimi afinitami, ale povedzme, že politické zneužívanie či využívanie zhody vedeckej obce je doménou emócií a nie príliš racionálneho uvažovania.

Čo ak by bola vedecká zhoda výsledkom politického tlaku? Konšpirácie? Skúsme sa zamyslieť, akým spôsobom by sa takáto zhoda udržala bez toho, aby prenikli na svetlo dôkazy (!!!) jej chýb.

Vo vedeckom svete funguje overovanie výsledkov výskumu tak, že nejaký nezávislý výskum sa snaží zopakovať experiment a sleduje, či sú výsledky podobné. Na chybách, ktoré sa takto objavia visí „meno“ a niekedy aj kariéra tých, ktorí výskumy manipulovali. Viac ako kde inde tento regulačný mechanizmus spôsobuje, že pretláčanie nekvalitných dôkazov a argumentov nebude mať dlhé trvanie. Že sa to skutočne deje sme svedkami aj v dnešnej dobe (napríklad pri odhaleniach manipulácie s anti-GMO výskumami a podobne)*.

Viera, jej dezinterpretácia voči vedeckému konsenzu

Viera je v kocke definovaná ako istota alebo spoliehanie na niečo, na čo nemáme dostatok, alebo žiadne dôkazy(4). V rámci vedeckého konsenzu, ktorý práve vyviera v množstva dôkazov, kde „pre“ obsahuje vážnejšie, kvalitnejšie a pádnejšie dôkazy ako „proti“, na vieru veľa priestoru neostáva. Dalo by sa však povedať, že práve ľudia zastávajúci postoj proti vedeckej zhode, majú častejšie k viere bližšie.

Okrem toho napádanie vedeckej zhody z pozície viery nie je príliš dobrý argument pre druhú stranu najmä v tom, že ak by aj obe strany od viery záviseli, na vieru vo vedecký konsenzus by boli pádnejšie dôvody.

Vedeckému konsenzu však nemusíte veriť. Slovo viera sa totiž často zamieňa so slovom dôvera. Ak sa spoliehame na to, dôverujeme, že vedecký výskum a jeho výsledky prinášajú kvalitné informácie (čo si môžeme overiť štúdiom výskumov a ich reliability), nie sme odtrhnutí od poznania a nie sme zaslepení vlastnými túžbami o tom, čo by sme chceli, aby bola pravda.

Môžete sa snažiť vedeckú zhodu dookola kritizovať a napádať. Ak sa niekedy podarí, že budete držať v rukách ťažký kaliber dôkazov ktoré svedčia proti konsenzu, vaše meno bude svietiť v učebniciach a budete stáť na prahu tvorby nového konsenzu. Paradoxne ak by ste nenávideli celý koncept konsenzu ako takého, bola by to pre vás asi katastrofa.

Pavedecký konsenzus

Zhoda nemusí nastať len medzi vedcami, ktorí na stôl vyložili svoje dôkazy. Nastáva všade, z rôznych dôvodov. Tí, čo napádajú zhodu podloženú faktami a nemajú dôkazy proti (alebo dôkazy vedúce k inej zhode), sa môžu tiež zhodnúť. Keďže medzi vedou a pavedou existuje neustále nezmyselné trenie (skôr zo strany pavedy), možno povedať, že aj v pavede nastáva istý konsenzus.

Porovnaním vedeckého a pavedeckého konsenzu sa však dostaneme k určitému rozdielu. Bolo spomenuté, že vedeckú zhodu možno meniť, ak sa ukážu jej nedostatky. Ako sa však mení zhoda v oblastiach, ktoré sú dokazovaniu a riadnemu poznávaniu vnútorne odcudzené? Je možné meniť ich zhody (na rovinu: dogmy), alebo nastávajú takzvané „herézy“, nové školy, učenia, nové a nové bibliografie interpretujúce si základné idey po svojom?

Ak sa zmení vedecký konsenzus, čo sa stalo neraz a posunulo to vedecké poznanie podstatne ďalej, nájdeme na svete funkčné výskumné strediská, ktoré by ešte stále pracovali so závermi starých? Možno občas hej, nešťastne a neprakticky. Keď sa pozrieme na zmeny zhôd, či už v alternatívnej medicíne, pavede ako takej, konšpiračnom myslení, nájdeme rovnako skupiny zástancov starých ideí, ako aj nových, ktorí možno dokonca medzi sebou vedú prinajlepšom verbálne spory.

Čo s tým, keď sa vedci na niečom zhodnú

Keďže ani zhoda vedcov, na základe faktov, nie je nemenná, jediné, čo môžete v rámci intelektuálnej úprimnosti urobiť, je uznať, že v rámci doterajších faktov naše poznanie problematiky vedie k záveru, na ktorom sa zhodla väčšina odborníkov danej oblasti. Nemusíte tomu veriť, pretože môžete získať a preveriť dôkazy, ktoré budú hovoriť za vaše stanovisko. Ak sa stane, že skutočne nájdete pádne dôkazy proti, nenechajte si to pre seba, pretože stáť na prahu nového vedeckého konsenzu by mohol byť príjemný zážitok.

Ste proti nejakému vedeckému konsenzu? Zamyslite sa, na základe akých dôkazov ste prijali také stanovisko- nemusí byť totiž nutne mylné a skutočne sa môže stať, že daný konsenzus je chybný. Ale pátrajte svedomito, hodnoťte v prvom rade fakty, výskumy a argumenty, ktoré podporujú váš postoj, vašu motiváciu. A ak chcete byť naozaj intelektuálne čestní, použite pri tom rozum.

(1) http://theness.com/neurologicablog/index.php/scientific-consensus/
(2) Kahneman, Daniel. Thinking, Fast and Slow. New York: Farrar, Straus and Giroux, 2011. Print.
(3) http://www.pnas.org/content/110/Supplement_3/14040.full
(4) http://dictionary.reference.com/browse/faith

(5) http://en.wikipedia.org/wiki/Scientific_consensus
(6) http://rationalwiki.org/wiki/Scientific_consensus#cite_note-1
(7) http://rationalwiki.org/wiki/Essay:Scientific_consensus
(8) http://www.psychologytoday.com/blog/thinking-global-change/201211/the-pivotal-role-perceived-scientific-consensus
(9) http://arstechnica.com/science/2014/09/scientific-consensus-has-gotten-a-bad-reputation-and-it-doesnt-deserve-it/
* http://en.wikipedia.org/wiki/S%C3%A9ralini_affair

perex picture: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:InvestigadoresUR.JPG

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.