Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeKritické myslenieNevhodné nástroje poznávania ako protiklad kritickému mysleniu

Nevhodné nástroje poznávania ako protiklad kritickému mysleniu

Nevhodné nástroje poznávania ako protiklad kritickému mysleniu
Posted 05 jan, 2015 by in Kritické myslenie0

Vezmi si pinzetu a pomôž mi utiahnuť túto veľkú maticu.“ Na každý úkon, ktorý chceme vykonať sú vhodné iné nástroje. Na tom, aký nástroj použijeme, závisí riešenie problému. Niektoré nástroje sú na určité problémy absolútne nevhodné, iné nástroje sú azda niekedy vhodné, ale ak vieme o lepších a máme k nim dosah, asi by sme si mali vybrať tie lepšie.

Aj pinzetou sa dá utiahnuť matica, ak sa hráte so stavebnicou Merkur, ale na utiahnutie ventilu na radiátore vám stačiť nebude. Prečo by vám niekto ponúkal, či priam radil použiť absolútne nevhodný nástroj na výkon nejakej činnosti?

Prehodnocujme aj opačné stanoviská

Niektorí ľudia tvrdia, že kritické myslenie je nesprávny postoj k svetu okolo nás. A keď nie úplne v tomto znení, tvrdia, že je nedostatočný. Vraj je ním človek zaslepený (voči veciam „nepoznaným“), vraj je príliš materialistické, príliš sterilné a bez duše. Ak by sme sa občas nezamysleli aj nad takým postojom, nedokázali by sme sa vcítiť do myslenia ľudí, ktorí kritické myslenie kritizujú.

KM (kritické myslenie) je multifunkčný nástroj ako hodnotiť informácie. Nie je jediným nástrojom, poznáme aj iné. Napríklad: viera (verím tomu, čomu chcem), konformita (hľadám kvalitu len v tom, čo mi sedí do svetonázoru), intuícia (rozhodujem sa na základe prvého pocitu/nápadu), cherrypicking (z množstva informácií si vyberiem tie, ktoré sa mi páčia/hodia), odpor voči autoritám (odmietam všetko, čo povedia autority, ktoré neuznávam).

Aké sú výsledky

Pátrajúc po tom, ktoré metódy sú pre získavanie a prehodnocovanie poznania lepšie, musíme pozrieť na výsledky, aké prinášajú. Výsledkom vedeckého prístupu k realite je napríklad obrazovka, z ktorej čítate tento text, je ním nástroj, ktorým bol text napísaný. Okrem toho máme okolo seba systém, ktorý umožňuje ľuďom žiť viacnásobné životy (voči dobám minulým žijeme minimálne dva krát dlhšie), mnohí ľudia prežili svoj vlastný pôrod, alebo prežili choroby, ktoré by ich ešte nedávno zbavili možnosti dožiť sa veku, kedy by mohli uvažovať nad svetom.

Aké praktické výsledky zaznamenávame v oblastiach, ktoré neoplývajú, či priamo vyslovene zaznávajú vedecké poznávanie?

Materializmus, prístup bez duše

Vráťme sa ale ku kritike KM a vedy(keďže KM je predpokladom k precíznemu bádaniu). Najčastejšie zaznieva argument, že KM je materialistický prístup, že je bez duše a človeka okliešťuje o krásy, ktoré sa „nedajú skúmať“. Na tento argument už odpovedal R. Feynman v jednom svojom rozhovore:

Mám priateľa, ktorý je umelec. Niekedy zastáva postoj, s ktorým tak úplne nesúhlasím. Vezme kvet a povie: „Pozri aké krásne to je.“ A ja súhlasím. Povie:
Pozri, ja ako umelec dokážem vidieť aké krásne to je, ale ty ako vedec všetko rozoberieš na časti a všetko sa potom stane nudným.“
Myslím si, že je v tomto trošku pochabý.
Po prvé, krása ktorú vidí, je rovnako dostupná aj iným ľuďom, taktiež mne, verím. Aj keď nemusím mať tak esteticky vycibrené vnímanie ako on, krásu kvetu dokážem oceniť. No zároveň dokážem v kvete vidieť oveľa viac, než on. Dokážem si predstaviť bunky, ich komplikované deje, v ktorých je tiež krása. Myslím to tak, že krása nie je len v jednom merítku, na jednom centimetri ale aj v menších merítkach. Vnútorná štruktúra a taktiež procesy. Skutočnosť, že farba kvetov sa vyvinula, aby lákala hmyz, ktorý ich opelí, je zaujímavá. Znamená to, že hmyz dokáže vnímať farby. To vzbudzuje otázku: Nachádza sa tento estetický cit aj u nižších foriem? Prečo je estetický? Rozmanité druhy zaujímavých otázok, ktoré veda a poznanie iba pridávajú k pocitu nadšenia, záhadnosti a úžasu z kvetu. Iba ho navyšujú, nechápem, ako by ho ukracovali.“ [Voľne preložené]

Ten blažený pocit z nadchnutia

Vedieť sa nadchnúť, mať estetické cítenie, či dokonca prežívať niečo ako mystický či duchovný zážitok nie je chirurgicky odstránená používaním KM. Ostáva v človeku, pretože je to naša súčasť, je to súčasť našej psychiky. Snívať, kochať sa, vedieť oceniť maličkosti, užívať si dobré pocity, mať pocit niečoho nadprirodzeného, byť rozcítení, mať predtuchy, divné pocity, zvláštne vnuknutia, toto všetko dokážu zažívať aj ľudia, ktorí myslia kriticky. Rozdiel je v tom, že niektoré z týchto zážitkov nepovažujú za autentické javy v realite a nevyhlasujú ich obsah za objektívnu pravdu(1).

Zaujímavé je však skúsiť sem-tam uvažovať nad tým, ako by mohli teórie, ktoré pramenia z neznalosti či kognitívnych omylov (prípadne z nepochopenia poznatkom) navyšovať a obohacovať vedecké poznanie.

Skepticizmus nie je elitný klub

Ľudia hlásiaci sa ku skepticizmu (nemusia sa k nemu nutne hlásiť, len je to kratšie než povedať „používam metódy kritického myslenia aby som si vedel utriediť informácie podľa ich hodnoty“), si tento prístup vybrali, pretože je preukázateľne lepším spôsobom, ako sa vyznať v informáciách. Ak existuje nejaký iný, lepší v nejakom merítku (efektívnejší, morálnejší, praktickejší), tak sa celý skepticizmus nechá ležať na historickej priamke a prijme sa ten lepší spôsob.

Zatiaľ je však vidno len to, že všetok obsah, ktorý nie je vytváraný s ohľadom na kvalitu informácie, je prešpikovaný klamstvami, nezmyslami, bludmi a rôznymi výmyslami.

Čo nám teda ponúka druhá strana?

Ponúka nám všetko to, o čom vieme že zhoršuje schopnosť rozpoznávať kvalitné informácie. Vieme o tom vďaka tomu, že poznatky aplikované do metód kritického myslenia vychádzajú z vedeckého skúmania ľudskej evolúcie, psychológie, procesov v mozgu a správania(2). Vieme to vďaka testom, ktoré stoja za výskumom iracionality, heuristík a pudového rozhodovania.

„Druhá strana“ nám ponúka pinzetu na prácu s veľkou zahrdzavenou maticou, akou je informačný priestor. Nikdy však okrem tvrdenia, že kritické myslenie vedie k zaslepenosti, iný, pádnejší dôvod neposkytnú.

Kritika skorumpovanosti vedy

Na koniec je možné pripomenúť, že aj vo vedeckej sfére existujú podvody, klamy a manipulácia(4,5). Sú v tom peniaze, biznis, sláva a prestíž. Ako v každej inej oblasti, kde zlyháva ľudský faktor (v akej miere sa to deje voči obchodu s ľudskou nádejou? [link napríklad TU a TU a aj TU]). Napriek tomu sa kritika vedy ako takej a vedecky inšpirovaného svetonázoru od odporcov nekončí náznakom riešenia. Nenačrtáva sa spôsob nápravy, ani sa nevolá po zmene systému. Systém sa má úplne nahradiť alternatívou, návratom k akejsi pokrivenej predstave všemilujúcej prírody.

Taký sme tu však už mali, svet bez vedeckého skúmania, kde mali priestor povery, rituály, náhodné pozorovania, svet šarlatánov, amuletov, infekcií, slabej hygieny. Svet šírenia chorôb, vysokej kojeneckej úmrtnosti a nízkej očakávanej dĺžky života.

Dúfam, že si po ďalší dôkaz, že vedecký pokrok nám dáva praktické poznanie, ktoré by sme nezískali spoliehaním na sadu kognitívnych omylov, nepôjdeme návratom do podobných dôb.

Perexový obrázok: Miroslav Bakoš

(1) Kahneman, Daniel. Myšlení: Rychlé a Pomalé. V Brně: Jan Melvil, 2012. Print.
(2) Gilovich, Thomas, Dale W. Griffin, and Daniel Kahneman. Heuristics and Biases: The Psychology of Intuitive Judgement. Cambridge, U.K.: Cambridge UP, 2002. Print.
(4) Goldacre, Ben. Prolhaná Věda. Brno: CPress, 2013. Print.
(5) Goldacre, Ben. Zkorumpovaná Farmacie:. Brno: CPress, 2013. Print.

 

 

 

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.