Warning: finfo::file() [finfo.file]: Empty filename or path in /data/2/5/25f5c2d6-ccb4-4cf1-ad4b-bdc888b91cc5/pouzimerozum.sk/web/wp-content/themes/provocateur/functions/helpers/file.php on line 240

Blog Post

O svete vedeckou optikou.
HomeClankyČlovek, správanie, evolúciaPozornosť negatívne zameraná

Pozornosť negatívne zameraná

Keď budeš neustále mrnčať, že sa niečo deje, aj keď to nebude pravda, raz sa ti to vypomstí. Neboj sa, raz budeš kričať a nikto nepríde.
Klameš? Prestanú ti ľudia veriť. 
Na, a teraz sa radšej venuj svojej robote, a ostatné si nevšímaj. Zameraj pozornosť. 

Pozornosť je veľmi zaujímavá vecička a preto si zaslúži aj našu pozornosť.

Pozornosť je akýsi druh filtru, ktorý triedi určité javy a oddeľuje ich od ostatných. Môžeme si myslieť, že naša pozornosť je slabučká, rozutekaná a nesústredená, no opak je pravdou. Naša pozornosť sa v evolučnej histórii vyvinula natoľko, že sme svedkami takzvanej „nepozornej slepoty“. Nepozorná zaslepenosť je dôsledkom faktu, že naša pozornosť je selektívna – vidíme len to, čo chceme, počujeme len to, čo chceme (Synchronicita).

Mnohí možno poznajú tento experiment, tí čo nie, pripravte sa na zážitok. Máte za úlohu zrátať, koľko krát si hráči v bielych tričkách medzi sebou nahrajú. Túto úlohu zvládne 55% ľudí, skúste či ste medzi nimi a vaša pozornosť je dostatočne silná:

Sledovanie nahrávok je pre mozog veľmi zaťažkávajúca úloha. Hráčov je 6, lopty sú 2 a niektoré nahrávky sú zakryté hráčmi pred kamerou. Musíte odfiltrovať hráčov v bielom a nenechať sa zmýliť hráčmi v čiernom.

Celá úloha sa realizuje pomocou „krátkodobej vizuálnej pamäte“ (VSTM), táto však dokáže obsiahnuť iba malé množstvo informácií. Jej kapacita je limitovaná približne 4 objektami. Zaplníte ju a ostanete slepí voči ostatným podnetom, presne ako ste na videu nepostrehli gorilu. Výskumníci z Vanderbiltovej Univerzity, Jay Todd a René Marois vytvorili experiment na zmeranie krátkodobej pamäte: Pokusní králici mali pozorovať vzorku farebných bodov a neskôr odpovedať na otázky týkajúce sa tejto vzorky. Počas experimentu bola meraná mozgová aktivita subjektov pomocou magnetickej rezonancie – techniky, ktorá produkuje obrázky, na ktorých sú zvýraznené najviac zamestnané časti mozgu. 

Objavili malé centrum v zadnej časti kôry, zvanej posterior parental cortex, ktoré sa nabudilo zakaždým, ako vzorka nadobudla zložitejší charakter. No iba ak išlo o 4 body. Viac bodov už VSTM nezvládlo. Táto kapacita zohráva kľúčovú funkciu aj v úlohe s gorilou, VSTM odfiltruje všetko nepodstatné a sústredí sa iba na zvládnutie úlohy.

No je tu ešte jeden (z mnohých) zaujímavých momentov: Ak majú pokusné osoby rátať koľko krát si nahrajú medzi sebou hráči v čiernych tričkách, takmer vždy si gorilu všimnú. Prečo to tak je?

Pozrite sa na tento obrázok, nahlas a čo možno najrýchlejšie ako viete, pomenujte obrazce, ktoré sú nakreslené šedou linkou:

To bolo jednoduché, a teraz znova, šedé obrazce, nahlas a čo najrýchlejšie.

Postrehli ste rozdiel? Možno sa vám zdala úloha druhého obrázku ťažšia. Najlepšie sa rozdiel pozoruje v kontrolovaných podmienkach, no i tak sa určitá zmena prejaví, aspoň na pocite, že niečo nie je v poriadku.

Oba obrázky obsahujú čierne a šedé objekty, vy ste sa mali sústrediť na šedé objekty a ignorovať tie čierne. Okrem toho sa ale stalo, že ste začali ignorovať i objekt samotný. Preto mozgu trvalo rozpoznanie objektov na druhom obrázku trošku dlhšie.

„Negatívne zameranie“ sa objavuje v omnoho širších súvislostiach, než v prípade dvoch prekrývajúcich sa obrazcov. V predošlom prípade bol jeden obrazec „negatívne zameraný“. Ak nastavíte podobný experiment, môžete dosiahnuť negatívne zameranie aj na farbu, umiestnenie alebo tvar. Stačí, ak bude musieť byť jedna časť vizuálneho poľa ignorovaná, následne bude trvať jej rozpoznanie trochu dlhší čas.

Čo to má spoločné s gorilou? Okrem toho, že sme mali odfiltrovať hráčov v čiernych tričkách, odfiltrovali sme všetky čierne objekty. Stalo sa, že pozornosť zameraná na súbor vecí či javov, automaticky vypla všetky ostatné rušivé momenty nevyhovujúce filtru, nezáleží na tom, či sú iným spôsobom podstatné. Je to čierna mačka? Ignoruj. Je to čiernou farbou? Ignoruj. Je to piano? Ignoruj. Ignoruj, ignoruj, ignoruj.

Niektoré filtre ostanú nastavené omnoho dlhšie než pár sekúnd. Dokážu byť aktívne hodiny, dni, a dokonca až týždne. To je dosť otravné, nemyslíte? K tomu je to aj dobrý dôkaz, že vnímame objekty ako klbká vlastností, ktoré môžu byť prijímané a chápané oddelene.

V bežnom živote sa s negatívnym zameraním stretávame stále, napríklad aj teraz: filtrujeme zvuky, ktoré neznamenajú nebezpečenstvo, nevšímame si bzučanie počítača, alebo nabíjačky telefónu. Reagujeme len ak je podnet nezvyčajný a vymyká sa nastavenému filtru. Dokážeme odlíšiť zvuk auta predtým, než sa pokazí nejaký element od bežného škripotu súčiastok.

Negatívne zameranie sa prejaví aj v situáciách, ktoré nemusia byť zrovna prínosom: Všimli ste si už, že ak vám niekto neustále klame, prestanete mu veriť, už zo zásady? Dá sa to prirovnať k príbehu o chlapcovi, ktorí kričal „vlk“. Chlapec, malý pastier, sa zabával tým, že z kopcov volal do dediny: „Pomoc, vlk, pomoc!“ Dedinčania húfne vybehli do lesa mladého pastiera chrániť. Pričom zakaždým zistili, že žiaden vlk tam nebol. Chlapec sa zabával na dedinčanoch, no tí postupne reagovali pomalšie, až raz neprišli. Škoda pre chalana, pretože to bol zrovna ten jeden krát, kedy sa vlci objavili. Škoda preňho, pretože ho zožrali.

Radi kričíte, aj keď sa nič nedeje? Nezdá sa vám, že už na to nikto z okolia vašich známych nereaguje? Plynie pre nás nejaké poučenie z tejto nemilej príhody? Možno, ak sa sem tam zamyslíme nad vecami, ktoré ignorujeme a ktoré ignoruje naše okolie. Niekedy, keď budeme mať čas sa nimi zaoberať.

P.I.

Zdroj: Tom Stafford & Matt Webb – Mind Hacks: Tips and Tools for Using Your Brain.
Obrázok: http://www.mindcontrolblog.com/625/mind-control-techniques-2-methods-that-work/emotional-intelligencesilva-mind-control-techniques/  

One Response

Leave a Reply

© 2012 Použimerozum.sk, všetky práva vyhradené.